Deň špendlíkov a ihiel

 Keď počujeme o Dni špendlíkov a ihiel, naša prvá myšlienka zvyčajne smeruje k šitiu, remeslám a krajčírskym dielňam. Skutočná história tohto sviatku, ktorý oslavujeme 27. novembra, je však oveľa hlbšia, prekvapivejšia a má svoj pôvod priamo v svetlách Broadwaya.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Tento deň v skutočnosti nevznikol ako oslava nástrojov na šitie, ale ako pripomienka otvorenia legendárnej prolaborskej hudobnej hry Pins and Needles (Špendlíky a ihly) v roku 1937. Bola to hra s neuveriteľným príbehom o sociálnej spravodlivosti a talente robotníkov. Deň špendlíkov a ihiel nám tak pripomína, akú silu má umenie, keď sa spojí s hnutím za práva pracujúcich a ako sa obyčajní šiči a strihači dokázali cez noc premeniť na Broadway hviezdy. Je to deň, kedy oslavujeme kreativitu, pracovitosť a nečakané miesta, kde sa zrodia legendy.

O čom sú Špendlíky a ihly?

  Hra "Špendlíky a ihly" nie je tradičný muzikál s jednoliatym dejom a hlavnými postavami, ale je to revue. Revue je divadelná forma, ktorá spája rôzne hudobné čísla, skeče a tance. Jej obsah sa zameriaval na aktuálne témy 30. rokov 20. storočia, interpretované s vtipom, satirou a silným sociálnym posolstvom.
 Hra realisticky, ale s nadhľadom, zobrazovala každodenné starosti a nádeje robotníkov v odevnom priemysle. Poukazovala na ich nízke mzdy, dlhé hodiny a ťažké pracovné podmienky. Veľká časť obsahu bola venovaná podpore práce odborov (ILGWU), ktoré hru produkovali. Čísla propagovali kolektívne vyjednávanie a práva pracujúcich. Hra nešetrila ani politickú scénu. Satiricky útočila na svetových politických lídrov, nečinnosť vlády počas krízy a kritizovala nárast fašizmu v Európe. Mnohé čísla poukazovali na priepastný rozdiel medzi bohatou elitou a chudobnou robotníckou triedou počas Veľkej hospodárskej krízy.
 Piesne od Harolda Romea sa stali populárnymi vďaka ich vtipu a aktuálnosti:

• "Sing Me a Song with Social Significance" (Zaspievaj mi pieseň so sociálnym významom): Táto pieseň sa stala jedným z najznámejších čísel a bola ironickým komentárom k divadelnej scéne, ktorá sa často vyhýbala politickým témam.

• "Chain Store Daisy" (Reťazcová Daisy): Satirická pieseň o spotrebiteľskej kultúre a amerických obchodných reťazcoch.

• "One World" (Jeden svet): Pieseň, ktorá presadzovala medzinárodnú spoluprácu a jednotu.

 Hlavná myšlienka bola jednoduchá - Osláviť robotnícku triedu, dodať jej hlas, a ukázať, že umenie môže byť zábavné aj politicky angažované. Hra bola neustále aktualizovaná, aby reagovala na meniace sa politické udalosti, vďaka čomu zostala po celú dobu svojho behu aktuálna a svieža.

História

 Príbeh sa začína v ťažkých časoch Veľkej hospodárskej krízy (The Great Depression), keď bolo americké robotnícke hnutie na vrchole (30. roky 20. stor.). Hru iniciovala spoločnosť International Ladies' Garment Workers' Union (ILGWU), čo bol jeden z najväčších a najvplyvnejších odborových zväzov pre odevných pracovníkov. Cieľom nebolo len pobaviť, ale aj vzdelávať svojich členov o ich právach a výzvach, ktorým čelili. Vedeniu odborov napadlo, že by mohlo vytvoriť kreatívny priestor pre svojich členov, ktorí trávili týždeň prácou pri šijacích strojoch a strihaní látok. Chceli poskytnúť robotníkom priestor, kde by sa mohli venovať niečomu kreatívnemu vo svojom voľnom čase. Hudbu a texty napísal Harold Rome, nadaný skladateľ, ktorý študoval na Yale a spájal hudobné zručnosti so záujmom o sociálnu spravodlivosť.
 Najrevolučnejší aspekt hry bolo herecké obsadenie. Tvorili ho skutoční robotníci na šijacích strojoch, strihači a bateri z dielní ILGWU, ktorí nemali žiadne predchádzajúce profesionálne herecké skúsenosti. Hra bola ladená ako revue plná vtipných, satirických piesní a skečov, ktoré sa dotýkali aktuálnych politických a sociálnych tém, ako bolo americké labouristické hnutie, fašizmus, kríza a sociálna spravodlivosť.
 Hra Pins and Needles bola prvýkrát uvedená v roku 1937 a okamžite si získala obrovskú popularitu. Pôvodne sa predpokladalo, že pôjde len o krátku sériu predstavení pre členov odborov, ale jej úspech bol taký veľký, že sa presunula do väčších broadwayských divadiel. Nakoniec mala úctyhodných 1108 predstavení, čo z nej robí jeden z najdlhšie hraných broadwayských muzikálov tej doby. Úspech umožnil niektorým hercom opustiť svoje denné zamestnanie a venovať sa kompletnému 8-týždňovému plánu predstavení, hoci pôvodne skúšali len cez víkendy.
  Hra sa znovu objavila v roku 1978 a na londýnskych scénach bola znovu uvedená dokonca aj v roku 2010. Tieto obnovenia potvrdzujú trvalú silu jej myšlienok a hudby. Pins and Needles preukázala, že divadlo môže byť silným nástrojom pre sociálnu a politickú zmenu a že úspešné umenie nemusí pochádzať len z etablovanej umeleckej elity. Hra je považovaná za dôležitú súčasť histórie amerického hudobného divadla a labouristického hnutia.
 Deň špendlíkov a ihiel dnes slúži ako pripomienka tohto neočakávaného broadwayského triumfu. Nie je to len deň pre krajčírov, ale je to deň venovaný oslave umenia ako nástroja sociálnej zmeny. Uznáva aj talent a kreativitu bežných pracujúcich ľudí.

Prečo by sme si mali niekedy pozrieť "Špendlíky a ihly"?

Prečo by sme si mali niekedy pozrieť "Špendlíky a ihly"?

Čo by sme mali v tento deň robiť?