Deň, kedy sa deje šťastie

23.06.2024

Buďte dnes šťastný, a nebojte sa o to podeliť. Negatívne elementy si nevšímajte. Človek vo svojom živote sa sústredí viac na tie nešťastné veci, a zabúda aj na pekné maličkosti v každodennom živote. Niektorý ľudia veria, že šťastie je nákazlivé, tak prečo nenakaziť výnimočne aj druhých?

Kto prišiel s týmto dňom?

Deň, kedy sa deje šťastie, ktorý pripadá na 8. augusta, založila v roku 1999 organizácia Secret Society of Happy People (Tajná spoločnosť šťastných ľudí) pod pôvodným názvom "Deň - Priznaj, že si šťastný" (Admit You're Happy Day). Cieľom zakladateľov bolo priniesť do sveta viac radosti, podporiť ľudí k pozitívnemu pohľadu na život a vytvoriť priestor, kde sa ľudia neboja deliť o svoje šťastie. Sviatok vznikol ako reakcia na to, že spoločnosť často neúmyselne kazí druhým radosť alebo sa zameriava skôr na negatívne správy. Hlavnou myšlienkou je pripomenúť si, že šťastie je nákazlivé, a povzbudiť všetkých, aby neprehliadali ani drobné momenty potešenia, delili sa o dobré správy a namiesto kritiky prinášali do života svojho okolia úsmev a láskavosť.
Tajná spoločnosť šťastných ľudí bola založená v roku 1998. Spoločnosť povzbudzuje šťastie svojich členov v každodennom živote. 8.augusta 1999 vyhlásili za deň šťastia pri príležitosti prvého výročia ich prvého člena.

Čo je šťastie?

Šťastie je komplexný a neuchopiteľný pojem, ktorý sa prejavuje v mnohých podobách. Z psychologického hľadiska predstavuje stav duševnej pohody, radosti a vnútornej spokojnosti so životom. Nie je to trvalý stav bezproblémovosti, ale skôr schopnosť prežívať príjemné emócie, nachádzať zmysel v tom, čo robíme, a vyrovnávať sa s výzvami, ktoré život prináša.

Chemicky je šťastie reakciou nášho mozgu, pri ktorej sa vyplavujú neurotransmitery ako dopamín, sérotonín, oxytocín a endorfíny. Tieto látky ovplyvňujú našu náladu, prinášajú pocity úľavy, eufórie či prepojenia s druhými ľuďmi. Z biologického pohľadu tak ide o odmenu nášho tela za aktivity, ktoré podporujú naše prežitie, vzťahy a osobný rozvoj.
Pre každého človeka však šťastie znamená niečo úplne iné. Pre niekoho je to úspech v práci a dosiahnutie osobných cieľov, pre iného pokojný večer s rodinou, pocit zdravia alebo jednoduchý moment ticha v prírode. Šťastie často nespočíva vo veľkých svetových udalostiach, ale skôr v schopnosti všimnúť si a oceniť drobnosti v každodennom živote.

História

Chápanie šťastia sa naprieč ľudskými dejinami výrazne menilo. Od osudu riadeného bohmi sme sa cez filozofické cvičenie a náboženskú spásu prepracovali až k dnešnému poňatiu šťastia ako osobnej zodpovednosti a chémie v mozgu.

V raných civilizáciách a starovekom Grécku sa šťastie nevnímalo ako pociťovaná emócia, ale ako priazeň osudu či bohov. Filozofi ako Aristoteles neskôr tento pohľad posunuli: šťastie podľa neho nebolo chvíľkovým potmodification potešením, ale celoživotným úsilím o žitie cnostného a zmysluplného života. Pre stoikov zasa šťastie znamenalo vnútorný pokoj, ktorý človek dosiahne tým, že sa naučí ovládať svoje reakcie na veci, ktoré nemôže zmeniť.
S príchodom kresťanstva v Európe sa pohľad na šťastie radikálne zmenil. Pozemský život bol vnímaný ako plný utrpenia, skúšok a hriechu. Skutočné, trvalé šťastie bolo prenesené až do posmrtného života ako odmena za vieru a zbožnosť. Pozemské radosti boli často považované dokonca nebezpečné pokušenia, ktoré človeka odvracajú od spásy.
Zásadný zlom nastal v 17. a 18. storočí. Filozofi ako John Locke či Thomas Jefferson presadili myšlienku, že šťastie nie je výsada vyvolených v nebi, ale prirodzené právo každého človeka na zemi. Tento posun sa stal dokonca základom Americkej deklarácie nezávislosti (1776), ktorá medzi neodňateľné práva zaradila "snahu o dosiahnutie šťastia". V tomto období vznikol aj utilitarizmus, ktorý tvrdil, že najlepšie konanie je to, ktoré prináša najväčšie šťastie najväčšiemu počtu ľudí.
V 20. a 21. storočí sa šťastie stalo predmetom skutočného vedeckého skúmania. S nástupom neurovedy sme objavili, že šťastie súvisí s hladinami látok v mozgu. Vznikla pozitívna psychológia (Martin Seligman), ktorá namiesto liečby duševných porúch skúma to, čo robí ľudský život naplneným. Dnes je však šťastie aj komerčným artiklom – vznikol obrovský priemysel osobnostného rozvoja, wellnessu a aplikácií, čo občas vedie až k takzvanému "toxickému pozitivizmu", teda tlaku na to, aby bol človek šťastný za každých okolností.

Prečo je dôležité šíriť šťastie?

Nákazlivosť emócií a reťazový efekt
Emócie sú prirodzene nákazlivé. Úsmev, láskavé slovo alebo dobrý skutok dokážu okamžite zlepšiť náladu človeku vedľa vás. Ten potom s väčšou pravdepodobnosťou odovzdá pozitívnu energiu ďalej, čím vzniká takzvaný efekt snehovej gule.

Zlepšenie fyzického a duševného zdravia
Pozitívne emócie znižujú hladinu stresového hormónu (kortizolu) a podporujú vyplavovanie hormónov šťastia, ako sú endorfíny, oxytocín a sérotonín. Ľudia, ktorí okolo seba šíria radosť a zažívajú pocit spolupatričnosti, majú silnejšiu imunitu, nižší krvný tlak a lepšie zvládajú životné výzvy.
Posilňovanie vzťahov a komunity
Šťastie vytvára dojem bezpečia a dôvery. Keď s druhými zdieľame dobré správy a navzájom si neponižujeme či neoslabujeme radosť, budujeme si hlbšie a stabilnejšie vzťahy. Vytvára to silnejšiu komunitu, v ktorej sa ľudia cítia prijatí a podporovaní.
Protijed na negativitu a toxický tlak
Vo svete plnom stresu, kritiky či negatívnych správ pôsobí vedomé šírenie radosti ako dôležitá protiváha. Pripomína nám, že aj v náročných časoch existujú drobné momenty potešenia, ktoré stojí za to si všimnúť a oceniť.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Spravte niečo pekné pre seba – doprajte si obľúbenú kávu, krátku prechádzku v prírode, prečítajte si kapitolu z dobrej knihy alebo si jednoducho doprajte chvíľku ticha bez výčitiek.

Podeľte sa o dobrú správu – namiesto sťažovania sa povedzte priateľom, rodine alebo kolegom o niečom príjemnom, čo sa vám v poslednom čase stalo.

Neustrihnite krídla druhým – ak je niekto vo vašom okolí nadšený z veci, ktorá vás možno až tak neberie, nepotláčajte jeho radosť. Vypočujte ho a tešte sa spolu s ním.

Pripravte malé prekvapenie – pošlite milú správu niekomu, kým ste dlho nehovorili, kúpte kolegovi koláčik alebo zanechajte niekomu anonymný milý odkaz.

Snažte sa vyhnúť negativite – skúste na jeden deň obmedziť sledovanie negatívnych správ či konzumáciu toxického obsahu na sociálnych sieťach a radšej vyhľadávajte inšpiratívne alebo humorné príbehy.

Vyjadrite vďačnosť – napíšte si tri drobnosti, za ktoré ste v daný deň vďační, alebo sa priamo poďakujte niekomu, kto vám v poslednom čase spríjemnil deň.