Deň svätého Víta

 Vidovdan (Deň svätého Víta) patrí k najdôležitejším náboženským sviatkom Srbov. Srbská pravoslávna cirkev ho oslavuje každoročne 15. júna podľa juliánskeho kalendára, čo v gregoriánskom kalendári zodpovedá 28. júnu. O samotnej existencii svätého Víta neexistujú spoľahlivé historické fakty. Podľa kresťanskej legendy išlo o syna rímskeho senátora zo Sicílie, ktorý pod vplyvom svojho mentora konvertoval na kresťanstvo a neskôr zomrel ako mučeník počas prenasledovania kresťanov rímskym cisárom Diokleciánom. Od 19. storočia, najmä v období romantizmu, niektorí srbskí učenci spájali tohto svätca s pohanským slovanským bohom Svantovítom, pričom táto teória má svojich zástancov aj odporcov dodnes.
 Bez ohľadu na mýty je Vidovdan kľúčovou súčasťou srbskej národnej identity, a to najmä preto, že sa v tento deň odohralo mnoho prelomových udalostí srbskej histórie. Všetko sa začalo v roku 1389 slávnou bitkou na Kosovom poli medzi srbským vojskom a osmanskou armádou. Hoci výsledok tejto bitky bol nerozhodný a vodcovia oboch armád v nej zahynuli, táto udalosť Srbov ako národ hlboko zomkla.
 Zhodou okolností alebo zámerne sa v tento dátum odohrali aj ďalšie historické medzníky. Patrí medzi ne začiatok srbsko-osmanskej vojny v roku 1876, podpísanie rakúsko-srbskej konvencie v roku 1881, či atentát na Františka Ferdinanda v roku 1914, ktorý rozpútal prvú svetovú vojnu. Na Vidovdan bola v roku 1919 podpísaná aj Versailleská zmluva a v roku 1921 vyhlásená takzvaná Vidovdanská ústava.