Deň svišťov

14.10.2023

Tieto hravé stvorenia s huňatými chvostíkmi a bacuľatými líčkami sú malí komici prírody. Vyskytujú sa po celom svete, ale zdá sa, že týmto zvieratám sa nevenuje pozornosť, ktorú si zaslúžia.

Kto prišiel s týmto dňom?

Tento deň vznikol v roku 2002, pretože i keď sa svište nachádzajú po celom svete, tak niekomu prišlo, že sa im venuje málo pozornosti. Jedine na Aljaške je to seriózny štátny sviatok, kedy sa zíde celá rodina pri večeri a rozprávajú si vtipy o svišťoch. V meste Owosso v Michigane v tento deň prebieha sviští festival (Marmot Day festival), plný aktivít pre celú rodinu a svištích video-súťaží.

Čo je svišť?

Život svišťa je fascinujúco prispôsobený extrémnym podmienkam. Sú to mimoriadne spoločenské tvory, ktoré žijú v kolóniách a budujú si zložité systémy podzemných nôr prepojených sieťou chodieb. Rozlišujú medzi letnými sídlami a zimnými norami, ktoré siahajú až dva metre hlboko pod zem. Práve v nich spoločne prezimováva skupina 5 až 15 jedincov. Ich jedálniček tvoria takmer všetky dostupné horské rastliny, no nepohrdnú ani hmyzom či pavúkmi. Zaujímavosťou je ich citlivosť na teplo – za potravou vychádzajú najmä ráno a podvečer, pretože vysoké teploty im nerobia dobre a môžu viesť až k ich hladovaniu v úkryte.
Napriek svojej ostražitosti musí svišť čeliť mnohým hrozbám. Okrem prirodzených nepriateľov, akými sú orly, rysy či líšky, ho v minulosti drasticky ohrozoval človek. Pytliaci ich lovili kvôli poverám o zázračných účinkoch svištej masti, čo viedlo k zániku viacerých kolónií. Dnes ich populáciu negatívne ovplyvňuje najmä intenzívna vysokohorská turistika. Keďže ide o vzácny reliktný druh, ktorý u nás prežil od doby ľadovej, svišť vrchovský tatranský má najvyšší stupeň zákonnej ochrany a je považovaný za ohrozený národný klenot. Svišť nie je len obyčajný hlodavec, je to najväčší zástupca čeľade vevericovité a spolu s kamzíkom predstavuje najtypickejšieho obyvateľa našich veľhôr. Na Slovensku obýva najmä drsné vysokohorské prostredie v nadmorských výškach od 1 600 do 2 200 m n. m., predovšetkým v oblastiach Vysokých Tatier. Práve tu žije naša unikátna, pôvodná populácia, ktorá je vedecky opísaná ako samostatný poddruh – svišť vrchovský tatranský. V minulom storočí bol úspešne vypustený aj do Nízkych Tatier, no celkový počet týchto zvierat u nás zostáva nízky, odhaduje sa na približne 1 200 jedincov.

História

Svište sú pre vedcov niečo ako "živé fosílie". Ich predkovia pochádzajú zo Severnej Ameriky, odkiaľ sa pred miliónmi rokov rozšírili cez Beringovu úžinu do Ázie a Európy.
Svišť vrchovský tatranský, ktorého máme v Tatrách, je u nás pozostatkom doby ľadovej. Keď sa ľadovce začali sťahovať na sever, svište sa nestiahli s nimi, ale "vyliezli" vyššie do hôr, kde našli podobne chladné podmienky. Zostali tak izolovaní na horských vrcholoch ako na ostrovoch. V pleistocéne (staršie štvrtohory) boli svište oveľa rozšírenejšie a obývali šíre stepi. Našli sa dokonca fosílie druhov, ktoré boli výrazne väčšie než tie dnešné.
Svišť bol pre horské národy vždy tajomným tvorom, najmä kvôli jeho schopnosti "zmiznúť" na pol roka pod zem a potom sa opäť "vzkriesiť".
V alpských legendách sa často hovorilo, že svište sú spoločníkmi horských duchov alebo trpaslíkov (permoníkov). Verilo sa, že tam, kde si svište stavajú nory, sú v hĺbke skryté žily zlata alebo drahých kameňov, ktoré tieto zvieratá strážia.
V stredovekej medicíne (a žiaľ, u pytliakov až do 20. storočia) panoval mýtus, že svištia masť a krv majú magickú moc liečiť kĺby, reumu a dokonca pľúcne choroby. Táto "mytológia" takmer viedla k ich vyhubeniu.
Pastieri v minulosti verili, že svište sú "zakliati ľudia", ktorí hvízdajú, aby varovali pocestných pred blížiacim sa nebezpečenstvom alebo búrkou. Ich prenikavý hvizd bol v tichu hôr vnímaný ako nadprirodzený signál.
Najznámejšia časť "novodobej mytológie" je spojená s 2. februárom. Tento zvyk priniesli do Ameriky nemeckí prisťahovalci. Pôvodne sa v Európe na Hromnice sledoval jazvec alebo medveď. Ak zviera vyšlo von a uvidelo svoj tieň, zľaklo sa a vrátilo sa spať – to znamenalo ďalších 6 týždňov zimy. Po príchode do USA nemeckí osadníci v Pensylvánii nenašli jazveca, tak si za svojho "proroka" zvolili svišťa (konkrétne svišťa lesného). Tak vznikla legenda o slávnom Philovi z Punxsutawney, ktorý dnes ovplyvňuje náladu miliónov ľudí čakajúcich na jar.

Prečo sú svište dôležité?

1. Architekti horských domov

Svište svojím neustálym hĺbením nôr vytvárajú podzemnú infraštruktúru, ktorú využívajú aj iné zvieratá. Keď svišť opustí časť svojej nory, okamžite sa tam nasťahujú iní nájomníci – napríklad líšky, lasice, drobné hlodavce alebo dokonca vzácne druhy hmyzu a pavúkov. Tieto nory poskytujú úkryt pred mrazom a predátormi mnohým tvorom, ktoré by si takéto hlboké tunely samy vyhrabať nedokázali.

2. "Záhradníci" alpínskych lúk

Svojím stravovaním a vyhrabávaním zeminy svište neustále prevzdušňujú pôdu. Tým pomáhajú kolobehu živín a podporujú rast rôznych druhov rastlín. Okrem toho:

Rozširujú semená: Trus svišťov slúži ako hnojivo a zároveň pomáha šíriť semená horských rastlín na nové miesta.
Udržiavajú biodiverzitu: Na miestach, kde svište "hospodária", vzniká pestrá mozaika vegetácie, čo láka opeľovače a iný užitočný hmyz.

3. Kľúčový článok v potravinovom reťazci

Svišť je dôležitým zdrojom potravy pre najväčšie horské dravce. Bez svišťov by mali obrovské problémy s prežitím najmä:

Orol skalný: Pre orly sú svište hlavnou letnou korisťou, od ktorej závisí úspešné vyhniezdenie a kŕmenie mláďat.
Rys ostrovid: Hoci rys loví aj kamzíky, svišť tvorí podstatnú časť jeho jedálnička vo vysokohorskom pásme.

4. Bioindikátory zdravého prostredia

Svište sú mimoriadne citlivé na zmeny vo svojom okolí – či už ide o klimatické zmeny (otepľovanie) alebo nadmerný hluk a tlak turistov. Ak sa svišťom v nejakej lokalite prestane dariť, je to pre ochranárov prvý varovný signál, že s daným ekosystémom niečo nie je v poriadku.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Sledujte predpoveď slávneho Phila: Pozrite si (online alebo v správach), či svišť v americkom Punxsutawney uvidel svoj tieň. Je to milá tradícia, ktorá vám napovie, či nás čaká ešte šesť týždňov zimy.

Vzdelávajte sa o našich svišťoch: Venujte chvíľu času spoznávaniu nášho svišťa vrchovského tatranského. Prečítajte si o jeho živote v Tatrách a o tom, prečo je tento glaciálny relikt taký vzácny.
Hľadajte vlastný tieň: Vyjdite von na prechádzku a vyskúšajte si "svištiu predpoveď" na vlastnej koži. Svieti slnko a vidíte jasný tieň, alebo je zamračené? Skúste odhadnúť, kedy k nám dorazí jar.
Podporte ochranu prírody: Keďže sú naše svište ohrozené, môžete tento deň využiť na šírenie osvety o ich ochrane alebo symbolicky podporiť organizácie, ktoré sa starajú o tatranskú faunu.
Urobte si domáci kvíz: Ak máte deti, pripravte si krátky kvíz o svišťoch. Vedeli ste napríklad, že ich hvizd počuť až na kilometer ďaleko?
Pripravte si tématické občerstvenie: Upečte si keksíky v tvare svišťov alebo si uvarte teplý čaj a oslávte tento deň v pohodlí domova ako pravý svišť vo svojej nore.