Deň ústavy v Nórsku

 Deň ústavy je nórskym národným sviatkom, ktorý sa oslavuje 17. mája. Tento dátum odkazuje na rok 1814, kedy bola podpísaná nórska ústava vyhlasujúca nezávislosť krajiny. K tomuto kroku Nórsko pristúpilo po porážke dánsko-nórskeho kráľovstva v napoleonských vojnách, aby zabránilo svojmu odstúpeniu Švédsku (hoci s ním neskôr v tom istom roku úniu napokon vytvorilo). Prvé oslavy boli spontánne a v 20. rokoch 19. storočia dokonca na čas zakázané, no prvá oficiálna oslava sa konala v roku 1833 a po rozpustení únie začal sviatok vzdávať poctu aj nórskej kráľovskej rodine.
 Na rozdiel od iných krajín, kde sú počas národných dní zvykom vojenské prehliadky, je Nórsko známe svojimi detskými sprievodmi. Prvý takýto sprievod sa konal v Oslo (vtedajšej Christianii) v roku 1864 a pôvodne sa ho mohli zúčastniť len chlapci, pričom dievčatá sa pridali až v roku 1899. Vojenské prehliadky sa síce konajú tiež – napríklad prehliadka kráľovskej gardy na hlavnej ulici v Oslo –, no nie sú stredobodom pozornosti. Svoj vlastný špecifický spôsob osláv, známy ako russefeiring, majú v tento deň aj študenti posledných ročníkov stredných škôl.
 Deň ústavy je v Nórsku oficiálnym dňom vyvesovania štátnej vlajky. Povinne ju vyvesujú štátne a vládne inštitúcie, no k prejavu národnej hrdosti a zobrazeniu nórskej vlajky sú pri tejto príležitosti povzbudzovaní aj všetci civilní obyvatelia.