Deň väznených spisovateľov

10.12.2023

 Každý spisovateľ, ktorý sedí vo väzení, nám pripomína neoceniteľnú cenu slobody, ktorú často považujeme za samozrejmosť, a naliehavú potrebu bojovať za právo hovoriť pravdu. 

Kto prišiel s týmto dňom?

 Deň väznených spisovateľov sa pripomína od roku 1980 a vznikol z iniciatívy Medzinárodného PEN Klubu spisovateľov. Deň je určený na podporu autorov a ich práva na slobodu prejavu a práva na šírenie informácií. Cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o prenasledovaných a väznených spisovateľov, novinárov, básnikov, vydavateľov a redaktorov na celom svete. 

Kto sú väznení spisovatelia?

 Väznení spisovatelia sú novinári, básnici, prozaici, esejisti, blogeri, dramatici alebo iní autori, ktorí sú prenasledovaní, zadržaní, uväznení alebo dokonca zavraždení v dôsledku ich pokojného uplatňovania práva na slobodu prejavu a písania.

Tento termín, ktorý zdôrazňuje najmä organizácia PEN International, zahŕňa širokú škálu ľudí:

  • Autori kritizujúci vládu: Často ide o novinárov a blogerov, ktorí odhaľujú korupciu, porušovanie ľudských práv alebo zneužívanie moci.

  • Tvorcovia vyjadrujúci menšinové názory: Spisovatelia, ktorí píšu o citlivých témach, ako sú práva menšín, náboženská sloboda alebo politická opozícia, a tým sú v rozpore s oficiálnou štátnou ideológiou.

  • Redaktori a vydavatelia: Tí, ktorí publikujú diela iných autorov, ktoré sú považované za kontroverzné alebo podvratné.

  • Obete cenzúry a represií: Spisovatelia, ktorých práce sú zakázané a ktorí čelia hrozbám alebo sú jednoducho "umlčaní" bez riadneho súdneho procesu.

 Ich väznenie často nesúvisí so skutočným trestným činom, ale je skôr politicky motivovaným pokusom o potlačenie kritického myslenia a informácií. Deň väznených spisovateľov sa každoročne zameriava na konkrétnych päť až desať autorov, aby im pomohol zvýšiť medzinárodnú publicitu a tlak na ich prepustenie.

História

 Prenasledovanie spisovateľov za ich myšlienky je staré ako samotná moc. Počas stredoveku a raného novoveku boli autori často prenasledovaní pre náboženské a politické herézy. Napríklad Galileo Galilei síce nebol spisovateľom v modernom slova zmysle, ale bol pre svoje vedecké dielo (Dialóg o dvoch hlavných svetových sústavách) uväznený a odsúdený k doživotnému domácemu väzeniu katolíckou inkvizíciou za podporu heliocentrizmu, ktorý bol v rozpore s oficiálnou doktrínou.

 S rozvojom moderného národného cítenia a politických ideológií (socializmus, komunizmus, fašizmus) sa spisovatelia stali kľúčovými cieľmi režimov, pretože mali schopnosť formovať verejnú mienku. Fiodor Dostojevskij bol odsúdený na smrť (neskôr bol trest zmenený na 4 roky vyhnanstva na Sibíri) za účasť v utopickej socialistickej skupine, ktorá kritizovala cársky režim.
 Nazım Hikmet bol turecký básnik, ktorý bol opakovane väznený za svoje komunistické názory a revolučnú poéziu. V tureckých väzniciach strávil 17 rokov života.
 Počas studenej vojny sa väznenie spisovateľov stalo bežnou taktikou v komunistických a autoritárskych režimoch, ktoré sa snažili potlačiť akúkoľvek nesúhlasnú literatúru. V tomto období vznikla potreba medzinárodnej obrany.
 Alexandr Solženicyn bol uväznený v pracovných táboroch (gulagoch) za kritiku Stalina. Jeho skúsenosti viedli k napísaniu kľúčových diel o živote v gulagoch.
 Václav Havel, dramatik a neskorší prezident bol opakovane väznený komunistickým režimom za svoju disidentskú činnosť a kritiku.
 Organizácia PEN International, založená v roku 1921, pôsobí ako hlavný globálny obhajca spisovateľov. V reakcii na pokračujúce represie v 80. a 90. rokoch 20. storočia bol ustanovený 15. november ako Deň väznených spisovateľov. Tento deň má za cieľ sústrediť pozornosť verejnosti na tých, ktorí sú prenasledovaní v súčasných konfliktných zónach a autoritárskych štátoch (napr. Čína, Turecko, Eritrea, Irán).

Prečo sú väznení spisovatelia dôležití?

Strážcovia slobody prejavu

  • Symbol odporu: Väznení spisovatelia predstavujú najvyšší symbol odporu proti cenzúre a útlaku. Tým, že sú ochotní riskovať svoju slobodu (a niekedy aj život) pre svoje myšlienky, potvrdzujú neoceniteľnú hodnotu slobody prejavu. Ich príbehy sa stávajú meradlom politickej slobody v danej krajine.

  • Ochrana informácií: Spisovatelia, najmä novinári a esejisti, sú často väznení, pretože sa odvážili odhaliť pravdu, korupciu alebo zločiny moci. Sú teda kľúčoví pre informovanú verejnú diskusiu a fungujú ako dôležitý kontrolný mechanizmus proti zneužívaniu autority.

Formovanie svedomia a histórie

  • Hlas pre bezmocných: Často píšu o znevýhodnených, marginalizovaných alebo prenasledovaných skupinách, ktoré samy nemajú možnosť hovoriť. Slúžia ako svedomie spoločnosti, dokumentujú nespravodlivosť a uchovávajú pravdivú históriu pre budúce generácie.

  • Inšpirácia: Ich odvaha inšpiruje nielen iných spisovateľov a umelcov, ale aj bežných občanov. Ukazujú, že aj v najtvrdších podmienkach je možné brániť si svoje presvedčenie.

Mobilizácia medzinárodnej podpory

  • Povedomie o ľudských právach: Medzinárodné kampane, ako je Deň väznených spisovateľov, pomáhajú sústrediť globálnu pozornosť na ich osudy. Tým vytvárajú medzinárodný tlak na vlády, čo môže viesť k ich prepusteniu a zlepšeniu podmienok.

  • Solidarita: Pripomínanie ich osudov buduje solidaritu medzi spisovateľmi, čitateľmi a organizáciami po celom svete, čím posilňuje globálne spoločenstvo, ktoré si cení slobodu myslenia.

Čo by sme mali v tento deň robiť?

  • Píšte listy solidarity alebo petície vládam, ktoré spisovateľa zadržiavajú.

  • Šírte príbehy a mená väznených autorov na sociálnych médiách (používajte napr. #ImprisonedWriter).

  • Čítajte a propagujte úryvky z ich zakázaných alebo prehliadaných diel.

  • Zúčastnite sa verejných čítaní a seminárov organizovaných na ich počesť.

  • Organizujte tiché čítania na pamiatku väznených spisovateľov.

  • Finančne podporte organizácie, ktoré bojujú za slobodu prejavu (napr. PEN International).

  • Zamyslite sa nad stavom slobody prejavu a cenzúry vo vašom vlastnom prostredí.