Deň vtákov

 Na svete existuje veľa rôznych druhov vtákov. Teraz sa asi všetci čudujú prečo je dnes Deň vtákov a nie v apríli. Pravda je, že Deň vtákov je viac krát ročne.

Kto prišiel s týmto dňom?

 My máme 1.apríla Svetový deň vtákov, ktorý sa zameriava na prílety sťahovavých vtákov, a práve v tomto období ich k nám najviac prilieta. 4.mája je tiež Deň vtákov, ktorý je zameraný hlavne na ich ochranu. Dnes 5. januára sa tento deň zameriava na ornitologické aktivity.
 V roku 2002 organizácia Born Free USA v spolupráci s Koalíciou za blaho vtákov (Avian Welfare Coalition ) spustila prvý každoročný Národný deň vtákov s cieľom podporiť povedomie o vtáctve. Vyzýva tak ľudí, aby si vyšli do prírody a objavili čo najviac druhov vtákov žijúcich vo voľnej prírode. Vtáky sú ako barometer, podľa ktorého zistíme ako je to so zdravím ekosystému. 

Čo je to vták?

 Vták je teplokrvný stavovec, ktorého najvýraznejším spoločným znakom je prítomnosť peria a premena predných končatín na krídla. V súčasnosti poznáme tisíce druhov, ktoré osídlili takmer všetky kúty planéty – od zamrznutej Antarktídy až po horúce púšte. Ich telo je evolučne prispôsobené letu, čo zahŕňa nielen aerodynamický tvar, ale aj mimoriadne ľahkú kostru tvorenú dutými (pneumatizovanými) kosťami.
  Fascinujúci paradox prírody – hoci je schopnosť letu pre vtáky definujúca, existuje mnoho druhov, ktoré sa tejto výhody v priebehu evolúcie vzdali. Tieto vtáky sa namiesto oblohy prispôsobili iným prostrediam, kde bol let buď zbytočný, energeticky príliš náročný, alebo im chýbali prirodzení predátori.
 Z hľadiska anatómie a fyziológie sú vtáky fascinujúce svojou vysokou mierou metabolizmu. Majú mimoriadne výkonné srdce a unikátny dýchací systém so vzdušnými vakmi, ktorý im zabezpečuje neustály prísun kyslíka, nevyhnutný pre energeticky náročný let. Namiesto zubov majú rohovinový zobák, ktorého tvar sa v priebehu miliónov rokov prispôsobil ich konkrétnemu typu potravy, či už ide o lov rýb, lúskanie semien alebo pitie nektáru.
 Rozmnožovanie vtákov prebieha kladením vajec s vápenatou škrupinou, ktoré väčšina druhov zahrieva vlastným telom v hniezdach. Okrem letu sú vtáky známe aj svojou komplexnou sociálnou štruktúrou a komunikáciou; mnohé druhy využívajú spev na obranu teritória alebo lákanie partnerov. Zaujímavosťou je, že z hľadiska modernej biológie sú vtáky považované za priamych potomkov dravých dinosaurov, čo z nich robí jedinú prežívajúcu líniu tejto kedysi dominantnej skupiny živočíchov.

História

 História vtákov je jedným z najfascinujúcejších príbehov evolúcie, ktorý sa začal písať pred viac ako 150 miliónmi rokov v období jury. Dnes už vedci s istotou vedia, že vtáky nie sú len príbuznými dinosaurov, ale sú ich priamymi potomkami. Konkrétne sa vyvinuli z línie malých dvojnohých mäsožravých dinosaurov známych ako teropódy (kam patril napríklad aj známy Tyrannosaurus rex alebo Velociraptor). Mnohé z týchto dinosaurov mali perie dávno predtým, než sa objavila schopnosť letu, pričom im slúžilo najmä na reguláciu teploty alebo pri dvorení.
 Kľúčovým míľnikom v tomto príbehu bol nález fosílie druhu Archaeopteryx v polovici 19. storočia v Nemecku. Tento tvor žil pred 150 miliónmi rokov a predstavuje dokonalý "prechodný článok". Mal znaky dinosaurov (zuby v čeľustiach, dlhý kostený chvost a pazúry na krídlach), ale zároveň mal plne vyvinuté vtáčie perie a krídla. Hoci Archaeopteryx pravdepodobne nelietal tak obratne ako dnešné vtáky, dokázal plachtiť a aktívne mávať krídlami, čím položil základy pre ovládnutie vzdušného priestoru.
 Počas kriedy (pred 145 – 66 miliónmi rokov) nastal obrovský rozmach rôznych skupín "pravekých vtákov". Niektoré mali stále zuby, iné už mali zobáky. Zlom prišiel na konci kriedy pri veľkom vymieraní druhov po dopade asteroidu, ktoré vyhubilo všetky nevtáčie dinosaury. Prežilo len niekoľko línií malých, pravdepodobne na zemi žijúcich vtákov, z ktorých sa v období treťohôr vyvinula celá neuveriteľná pestrosť dnešných druhov – od drobných kolibríkov až po obrovské dravce.

Prečo sú vtáky dôležité?

1. Prirodzená ochrana plodín a lesov

 Vtáky sú jedni z najefektívnejších "biocídov". Hmyzožravé druhy, ako sú sýkorky, lastovičky či ďatle, skonzumujú denne obrovské množstvo hmyzu, húseníc a škodcov, ktorí by inak zničili úrodu alebo lesné porasty. Dravce (sokoly, myšiaky) a sovy zasa regulujú populácie hlodavcov na poliach, čím chránia naše zásoby obilia bez potreby nadmernej chémie.

2. Rozširovanie semien a opeľovanie

 Mnohé rastliny sú priamo závislé od vtákov. Keď vtáky požierajú plody (napr. bobule), semená prechádzajú ich tráviacim traktom a sú vylučované na nových miestach, často aj s "hnojivom". Takto vtáky pomáhajú zalesňovať krajinu. V tropických oblastiach sú kolibríky a iné druhy nezastupiteľnými opeľovačmi kvetov, podobne ako včely.

3. Čističi krajiny (Sanitárna služba)

 Menej populárne, ale kriticky dôležité sú dravce a mrchožrúty (ako supy či havrany). Tým, že odstraňujú uhynuté zvieratá z voľnej prírody, zabraňujú šíreniu nebezpečných chorôb a infekcií, ktoré by mohli ohroziť iné zvieratá aj ľudí. Pôsobia ako prirodzená "zdravotná polícia" našej planéty.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Vyčistite a vyveste vtáčie búdky: Jar je čas hniezdenia. Ak už búdky máte, vyčistite ich od starého hniezdneho materiálu. Ak nie, teraz je ideálny čas na ich výrobu a osadenie na bezpečné miesto.

• Zabezpečte presklené plochy: Náraz do okna je jednou z najčastejších príčin úhynu vtákov. Nalepte na okná matné nálepky alebo siluety dravcov, aby vtáky sklo včas zaregistrovali.
• Urobte si výlet za pozorovaním (Birdwatching): Vezmite si ďalekohľad a choďte do prírody. Naučte sa rozoznávať aspoň tri nové druhy vtákov podľa ich spevu alebo sfarbenia – je to skvelý relax.
• Zdieľajte osvetu: Napíšte krátky status alebo zdieľajte fotku o dôležitosti vtákov. Mnohí ľudia netušia, akí sú vtáci dôležití pre zdravie našich lesov a polí.

• Pravidelne dopĺňajte krmítko: V mrazoch a pod snehom je potrava ťažko dostupná. Ponúknite im slnečnicu, vlašské orechy alebo lojové gule, ktoré im dodajú potrebnú energiu na prežitie chladných nocí.

• Zabezpečte prístup k nezamrznutej vode: Vtáky potrebujú piť aj v zime. Ak mrzne, pravidelne vymeňte vodu v napájadle a dajte do nej napríklad drevenú loptičku, ktorá pohybom na hladine spomaľuje zamŕzanie.

• Sledujte, čo im dávate: Nikdy vtákom nedávajte zvyšky ľudského jedla, pečivo alebo solené potraviny. Môže im to spôsobiť vážne tráviace problémy až smrť.

• Sčítajte vtáky na krmítku: Zapojte sa do občianskej vedy (napríklad akcie ako "Ptačí hodinka"). Stačí hodinu sledovať krmítko a zaznamenať druhy, ktoré uvidíte – pomôžete tak ornitológom sledovať stav populácie.

• Vytvorte zimný kryt: Ak máte záhradu, nevyrezávajte husté kríky alebo kopy raždia. Vtáky sa v nich v noci chránia pred mrazivým vetrom a predátormi.

• Spoznávajte zimujúcich hostí: Január je ideálny na pozorovanie druhov, ktoré u nás cez leto neuvidíte, ako sú napríklad severské pinky (ikavce) alebo chochláče severské.