Deň workoholikov

  Dnes je sviatok, všetci oddychujú a vy trčíte v práci? Robíte od "nevidím do nevidím" a aj vo chvíľke pokoja myslíte len na prácu? Možno by ste sa mali nad sebou zamyslieť a uvedomiť si, že ste workoholici.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Hoci presné meno zakladateľa nie je široko uvádzané, vieme, že pojem "workoholizmus" prvýkrát použil v roku 1971 americký psychológ a kňaz Wayne Oates. Odvtedy sa tento termín, a následne aj deň venovaný tejto problematike, rozšíril s cieľom zvýšiť povedomie o dôležitosti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Workoholizmus je totiž závislosť, ktorá môže viesť k vyhoreniu, psychickým problémom, oslabeniu vzťahov a zhoršeniu zdravia.
 Máte dnes síce svoj sviatok, a oslavujete ho pracovne, ale práve preto by ste sa mali nad tým zamyslieť. Tvrdá práca a peniaze nie sú všetko na svete. Kedy ste boli naposledy s priateľmi, rodinou, polovičkou niekde v lese a mali ste vypnutý mobil? 

Kto sú workoholici?

 Často ignorujú svoje fyzické a psychické potreby, majú problém oddychovať a ich život sa točí prevažne okolo práce. Môžu mať ťažkosti s delegovaním úloh, sú perfekcionisti a často prevezmú viac, než dokážu zvládnuť. Pre workoholika nie je práca len zdrojom obživy alebo uspokojenia z úspechu, ale stáva sa ústredným bodom existencie, často na úkor všetkého ostatného. Je dôležité rozlišovať medzi workoholizmom a vysokým pracovným nasadením, ktoré je zdravé a dobrovoľné.

História

 Až v 20. storočí sa začal pohľad na nadmernú prácu meniť. Samotný pojem "workoholizmus" prvýkrát použil americký psychológ a kňaz Wayne Oates v roku 1971 vo svojej knihe Confessions of a Workaholic (Vyznania workoholika). Oates popísal workoholizmus ako "posadnutosť alebo nekontrolovateľnú potrebu neustále pracovať", čím ho prirovnal k iným závislostiam, ako je alkoholizmus.
 V 70. rokoch, najmä v USA a západnej Európe, začali vznikať podrobnejšie výskumy, ktoré potvrdili negatívne dôsledky tejto závislosti na zdravie, vzťahy a celkovú kvalitu života. V Japonsku sa dokonca objavil termín "karoshi", čo znamená smrť z prepracovania, poukazujúc na extrémne dôsledky nadmernej práce. Hoci dodnes neexistuje všeobecne prijatá medicínska definícia workoholizmu, vníma sa ako vážny problém, ktorý môže viesť k syndrómu vyhorenia a iným zdravotným komplikáciám. Spoločnosť sa postupne učí rozlišovať medzi zdravým pracovným nasadením a deštruktívnou závislosťou od práce.

Prečo by sme sa nemali stať workoholikmi?

• Vyhorenie: Neustály stres a prepracovanosť vedú k fyzickému a emocionálnemu vyčerpaniu.

• Chronický stres a úzkosť: Nepretržitý tlak na výkon zvyšuje hladinu stresu, čo môže viesť k úzkostným poruchám a depresii.
• Nespavosť a vyčerpanie: Neschopnosť "vypnúť" myseľ z práce narúša spánok a vedie k permanentnej únave.
• Fyzické ťažkosti: Workoholici často ignorujú varovné signály tela, ako sú bolesti hlavy, tráviace problémy, vysoký krvný tlak, čo oslabuje imunitu a zvyšuje riziko vážnych ochorení.

Poškodenie osobných vzťahov:

• Zanedbávanie blízkych: Práca sa stáva prioritou číslo jeden, čo vedie k zanedbávaniu partnera, rodiny a priateľov.

• Osamelosť a izolácia: Aj keď sú workoholici neustále v kontakte s kolegami, chýba im hlboká sociálna interakcia a podporné vzťahy.
• Rozpad vzťahov: Dlhodobé ignorovanie potrieb blízkych môže viesť k rozpadu manželstiev a priateľstiev.

Strata rovnováhy a naplnenia v živote:

• Chýbajúci voľný čas: Neschopnosť oddychovať a venovať sa koníčkom ochudobňuje život.

• Únik pred realitou: Práca sa stáva únikom pred inými problémami alebo emóciami, čo bráni osobnému rastu a riešeniu skutočných výziev.
• Nespokojnosť napriek úspechu: Aj keď workoholici môžu dosahovať pracovné úspechy, často pociťujú prázdnotu a nenaplnenie v osobnom živote.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Hodnotenie vlastného vzťahu k práci: Zamyslite sa, či práca nedominuje vášmu životu. Cítite sa vinní, keď nepracujete? Ignorujete oddych, koníčky alebo sociálne stretnutia kvôli práci? Otvorená sebareflexia je prvým krokom k zmene.
• Nastavenie hraníc: Ak máte tendenciu pracovať nadčas, skúste si stanoviť pevné pracovné hodiny a držať sa ich. Vypnite pracovný telefón a e-maily po pracovnej dobe. Dovoľte si prerušiť prácu a venovať sa iným aktivitám.
• Prioritizácia oddychu a osobného života: Aktívne si plánujte čas na relaxáciu, koníčky, rodinu a priateľov. Oddych nie je strata času, ale nevyhnutná súčasť produktivity a duševnej pohody. Venujte sa aktivitám, ktoré vás napĺňajú a prinášajú radosť.
• Vzdelávanie a šírenie povedomia: Hovorte o workoholizme. Čím viac ľudí si uvedomí, že je to skutočný problém, tým ľahšie sa bude hľadať pomoc a podporovať zdravšie pracovné prostredie. Zdieľajte informácie o rizikách workoholizmu na sociálnych sieťach.
• Hľadanie pomoci: Ak cítite, že nedokážete workoholizmus zvládnuť sami, nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc – psychológa, terapeuta alebo kouča. Sú tu, aby vám pomohli nájsť zdravú cestu.