Deň zabúdania

 Ste zábudlivý? Niektorí ľudia si nemôžu spomenúť na niekoho narodeniny alebo špeciálne udalosti, aj keď s nimi žijú! Sú tu potom takí, ktorí majú zoznam vecí, ktoré už celé veky plánujú urobiť, no jednoducho zabúdajú! Počuli sme dokonca o ľuďoch, ktorí zabudli na svadbu! Je iróniou, ako často zabúdame na veci, ktoré stojí za to si zapamätať, ale pamätáme si veci, ktoré stojí za to zabudnúť.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Tento neoficiálny, no populárny svetový deň pripadá na 2. júl a hoci jeho presný pôvodca nie je známy, vznikol v online komunite ako humorná reakcia na našu každodennú zábudlivosť. Hlavnou myšlienkou zakladateľov bolo vytvoriť akési "ochranné obdobie" alebo druhú šancu pre každého, kto v prvej polovici roka prepásol dôležité výročie, sviatok blízkych alebo nesplnil dané sľuby. Dátum 2. júla bol vybraný úplne zámerne – predstavuje totiž presný stred kalendárneho roka (v neprestupnom roku je 182 dní pred ním a 182 dní po ňom), čo z neho robí ideálny míľnik na rekapituláciu, upratanie si v restoch a očistenie svedomia pred druhou polovicou roka.

Čo je zabúdanie?

 Zabúdanie je prirodzený a komplexný psychologický proces, pri ktorom dochádza k strate, oslabeniu alebo neschopnosti vybaviť si informácie predtým uložené v pamäti. Nejde o obyčajnú chybu v našom systéme, ale o dôležitú funkciu mozgu. Tento proces nám umožňuje efektívne fungovať, pretože čistí myseľ od prebytočných, zastaraných alebo nepodstatných detailov, čím uvoľňuje kapacitu pre nové a dôležitejšie poznatky.
 Z hľadiska neurovedy a psychológie existuje niekoľko teórií, prečo k zabúdaniu dochádza. Jednou z najznámejších je teória vyhasínania (starnutia) pamäťovej stopy, podľa ktorej sa nepoužívané informácie v mozgu postupne rozpadajú. Častým dôvodom je tiež interferencia, kedy sa staré spomienky pletú s novými, alebo zlyhanie kódovania a vybavenia – informácia v hlave stále existuje, no mozog k nej momentálne nedokáže nájsť správnu prístupovú cestu (napríklad keď máme slovo "na jazyku").
 Hoci zabúdanie v každodennom živote často vnímame negatívne, napríklad keď stratíme kľúče alebo zabudneme na dôležitý termín, z evolučného hľadiska je pre nás nevyhnutné. Pomáha nám totiž vyrovnať sa s negatívnymi či traumatickými zážitkami tým, že postupne otupuje ich emocionálnu intenzitu. Ak by si ľudský mozog pamätal úplne každý vnem a detail z celého života, bol by preťažený a neschopný efektívneho rozhodovania a logického myslenia.

História

  Starovekí Gréci a Rimania boli posadnutí mnemotechnikou (umením pamätať si). Avšak rímsky rečník Cicero či štátnik Temistokles prišli na to, že pamätať si všetko je prekliatie. Temistokles raz slávne vyhlásil, že by radšej prijal lekciu z "umenia zabúdať" (ars oblivionis), než z umenia pamätať si, aby dokázal z hlavy dostať zlé spomienky a nepodstatné informácie.
 V stredoveku sa zábudlivosť pripisovala nerovnováhe telesných tekutín, konkrétne prebytku "čiernej žlče", ktorá mala spôsobovať apatiu a melanchóliu. Ak niekto niečo zabudol, verilo sa, že jeho mozog je skrátka "príliš vlhký alebo studený" na to, aby si udržal stopu.
 V roku 1885 nemecký psychológ Hermann Ebbinghaus ako prvý začal zabúdanie reálne merať. Uskutočnil experimenty sám na sebe (učil sa trojpísmenkové nezmyselné slabiky) a opísal slávnu "krivku zabúdania". Zistil, že najviac informácií strácame už v priebehu prvých hodín po tom, čo sme sa ich dozvedeli.
 Dejiny sú plné geniálnych myslí, ktoré dokázali vyriešiť zložité rovnice alebo opísať vesmír, no v bežnom živote boli takmer stratené.
 Albert Einstein bol prototypom roztržitého profesora. Traduje sa príbeh, kedy sa prechádzal po Princetone, ponorený hlboko do svojich myšlienok. Zrazu zistil, že netuší, kde je, a zabudol aj adresu svojho vlastného domu. Zastavil preto taxík, no keďže nevedel, kam chce ísť, taxikár ho odmietol. Einstein nakoniec zavolal do kancelárie princetonskej univerzity a tajomníčke (ktorá ho spoznala po hlase) ticho pošeptal: "Prosím vás, neviete, kde býva profesor Einstein? Zabudol to."
 Slávny holandský maliar Rembrandt van Rijn mal obrovské finančné problémy, no nie vždy kvôli chudobe – bol jednoducho hrozný v administratíve. Raz si požičal veľkú sumu peňazí od svojho priateľa. O pár rokov neskôr, keď peniaze nevracal, ho priateľ zažaloval. Rembrandt na súde úprimne tvrdil, že peniaze už dávno vrátil. Keď ho sudca požiadal o doklad, Rembrandt prehľadal dom a našiel starý zápisník, kde mal napísané: "Vrátiť peniaze..." – no zabudol tam dopísať, či ich reálne vrátil, alebo na to len chcel myslieť. Súd nakoniec prehral.
 Sir Isaac Newton bol schopný pre vedu zabudnúť na základné ľudské potreby vrátane jedla. Raz ho prišiel navštíviť priateľ a našiel Newtona hlboko ponoreného do výpočtov. Na stole bolo pripravené jedlo, no Newton povedal, že musí niečo dokončiť. Priateľ, ktorý mal hlad, po hodine čakania jedlo sám zjedol a nechal na tanieri len kosti. Keď sa Newton o niekoľko hodín prebral z premýšľania, pozrel sa na tanier s kosťami a pobavene povedal: "Aha, aký som zábudlivý. Úplne som zabudol, že som už večeral."
 Rakúsky skladateľ Franz Schubert napísal počas svojho krátkeho života stovky skladieb. Bol taký produktívny, že na svoje vlastné diela rýchlo zabúdal. Raz mu jeho priateľ, spevák, predložil čerstvo prepísanú pieseň, ktorú Schubert zložil len pred pár dňami, no bez uvedenia mena autora. Schubert si k nej sadol, zahral ju na klavíri a nadšene vyhlásil: "Páni, to vôbec nie je zlá pesnička! Kto to napísal?"

Čo robiť, aby sme menej zabúdali?

1. Mentálny tréning a pozornosť

• Vedomá pozornosť (Mindfulness): Mnohé "zabudnuté" veci v skutočnosti nie sú zabudnuté, ale mozog ich od začiatku nezaregistroval, pretože sme boli duchom neprítomní (napr. keď bezmyšlienkovite položíme kľúče). Keď robíš dôležitú činnosť, povedz si ju v duchu nahlas: "Ukladám si okuliare na nočný stolík."

• Zmeň rutinu: Skúšaj nové veci – zmeň trasu domov z práce, skús písať druhou rukou alebo sa začni učiť nový jazyk či hru na hudobný nástroj. Vytváraš tým v mozgu nové synapsie (nervové spojenia).

• Mnemotechniky: Používaj asociácie. Ak si potrebuješ zapamätať meno nového človeka, spoj si ho s niečím vizuálnym alebo s niekým, koho už s rovnakým menom poznáš.

2. Správne návyky pre mozog

• Kvalitný spánok: Spánok je pre pamäť absolútne kľúčový. Práve počas hlbokej fázy spánku (REM a nREM) dochádza k takzvanej konsolidácii pamäte – mozog triedi informácie z celého dňa, presúva dôležité veci z krátkodobej do dlhodobej pamäte a čistí sa od toxínov.

• Pravidelný pohyb: Aeróbne cvičenie (rýchla chôdza, beh, bicykel) zvyšuje prietok krvi v mozgu a podporuje rast buniek v hippokampe – v časti mozgu, ktorá je zodpovedná za pamäť a učenie.

• Vyvážená strava: Mozgu prospievajú omega-3 mastné kyseliny (ryby, orechy, semienka), antioxidanty (bobuľové ovocie, listová zelenina) a dostatok hydratácie, keďže mierna dehydratácia okamžite znižuje koncentráciu.

3. Externá pamäť ako spojenec

• Nenoste všetko v hlave: Uľavte svojmu mozgu tým, že budete používať zápisníky, kalendáre a to-do zoznamy. Keď mozog vie, že informácia je bezpečne zapísaná, nemusí míňať energiu na jej neustále udržiavanie v pohotovosti a môže sa sústrediť na aktuálne úlohy.

• Pravidlo "jedno miesto": Maj doma fixed body na veci, ktoré najčastejšie strácaš (kľúče, peňaženka, telefón). Keď ich budeš striktne odkladať vždy na rovnaké miesto, premení sa to na zvyk, ktorý nevyžaduje premýšľanie.

Čo by sme mali tento deň robiť?