Deň železničiarov

 Deň železničiarov je špeciálnou príležitosťou, kedy si uctievame prácu a obetavosť všetkých, ktorí sa podieľajú na chode železničnej dopravy. Je to deň venovaný oceneniu kľúčovej úlohy, ktorú železnice zohrávajú v doprave osôb a tovaru.

Kto prišiel s týmto dňom?

 27. september je pre železničiarov výnimočný. V tento deň si pripomínajú svoj sviatok – Deň železničiarov. Tradícia osláv siaha do roku 1954, keď sa v Prahe konala prvá celoštátna konferencia železničiarov. Presný dátum sviatku železničiarov sa v priebehu nasledujúcich štyroch desaťročí menil, no oslavovalo sa v septembri. V roku 1993 padlo konečné rozhodnutie o konkrétnom dátume. Rozhodla septembrová tradícia a históriou ovplyvnený 27. septembrový deň, kedy sa v roku 1840 otvoril prvý úsek konskej železnice Bratislava – Svätý Jur. Táto konská železnica bola prvou verejnou železnicou nielen na území Slovenska, ale aj v bývalom Uhorsku.
 Ako zaujímavosť však treba uviesť, že železnice na Slovensku oslavujú podľa historikov od dátumu príchodu prvého "naozajstného" vlaku ("železo na železo" a nie vlak ťahaný koňom). Jeho príchod sa datuje k 20. 8. 1848, kedy na územie Slovenska vstúpil prvý parostrojný vlak (Marchegg – Devínska Nová Ves – Bratislava).

Kto sú železničiari?

 Medzi železničiarov patria rôzne profesie:

• Rušňovodiči: Riadiaci vlaky, zabezpečujúci ich plynulý chod.

• Výpravcovia a dispečeri: Riadiaci železničnú premávku na staniciach a v sieti, ktorí vydávajú povely a zabezpečujú dodržiavanie cestovného poriadku a bezpečnosť.

• Sprievodcovia a vlakvedúci: Starajúci sa o cestujúcich, kontrolujúci lístky a riešiaci situácie počas jazdy.

• Technici a údržbári: Pracujúci na údržbe a opravách železničných tratí, zabezpečovacích zariadení, mostov a vozňov.

• Zamestnanci v administratíve a logistike: Plánujúci trasy, cestovné poriadky, predaj lístkov a manažment nákladnej dopravy.

 Inými slovami, železničiar je každý, kto svojou prácou priamo prispieva k tomu, aby sa cestujúci a tovar dostali bezpečne z bodu A do bodu B po koľajniciach.

História

 Prvé drevené koľajové dráhy sa objavili v baniach v 16. storočí (najmä v strednom Slovensku a severnom Anglicku). Prácu železničiarov vtedy vykonávali baníci a robotníci, ktorí vozíky ťahali alebo tlačili sami, prípadne na to používali kone.
 Skutočná profesia železničiarov sa zrodila po vynáleze parného rušňa (George Stephenson a jeho "Rocket" v roku 1829). To si vyžadovalo úplne nové profesie:

• Výpravca a traťový robotník: Vznikli komplexné železničné siete, ktoré si vyžadovali ľudí na riadenie dopravy (výpravcovia) a na údržbu tratí (traťoví robotníci).

• Rušňovodič a kurič: Tvorili kľúčový tím v lokomotíve, kde kurič neustále prikladal uhlie a rušňovodič riadil vlak. Bola to fyzicky náročná a vysoko rešpektovaná práca.

 Železnica zamestnávala státisíce ľudí, ktorí pracovali v ťažkých podmienkach a za nízke mzdy. To viedlo k vzniku silných železničných odborov, ktoré bojovali za lepšie platy, bezpečnejšie pracovné podmienky a sociálne zabezpečenie. Pamätný bol napríklad generálny štrajk zamestnancov MÁV (Maďarské štátne železnice) v roku 1904, ktorého výsledkom bolo zvýšenie platov.
 Prvá železnica na Slovensku bola konská železnica (Bratislava – Svätý Jur), ktorú obsluhovali obsluha a kone. O 8 rokov neskôr prišiel prvý parný vlak z Viedne do Bratislavy. Výstavba železníc pod Uhorským kráľovstvom pokračovala, najmä v rokoch 1873 – 1918. Išlo o službu pod Maďarskými kráľovskými štátnymi železnicami (MÁV). Pracovníci boli silne ovplyvnení centrálnym riadením z Budapešti a podliehali aj snahám o maďarizáciu (čo neskôr spôsobilo personálne problémy).
 Po vzniku ČSR bol hlavnou úlohou udržať prevádzku na železničnej sieti. Slovensko opustila väčšina maďarských železničiarov, a tak bolo nutné personálne obsadiť voľné miesta novými, prevažne českými a slovenskými pracovníkmi.
 Vznikli regionálne riaditeľstvá ČSD v Bratislave a Košiciach. Riešila sa zložitá otázka sociálneho a zdravotného zabezpečenia zamestnancov (nemocenské pokladne). Železničiari sa stali kľúčovou súčasťou infraštruktúry nového štátu.
 Železničiari mali mimoriadne dôležitú, často riskantnú úlohu. Počas Slovenského národného povstania (SNP) sa väčšina železničiarov na povstaleckom území pripojila k odboju. Pracovali na povstaleckých železniciach, obsluhovali obrnené vlaky (ako Štefánik, Hurban, Masaryk) a zabezpečovali dopravu napriek neustálemu ohrozeniu.
  Železnice sa stali hlavnou prepravnou silou pre budovanie priemyslu a socializmu. Zamestnali desaťtisíce ľudí, čím vyrástli celé generácie kvalifikovaných železničiarov rôznych profesií (elektrizácia tratí, motorizácia).
 Pokračovala rozsiahla výstavba a modernizácia, ktorá trvala až do 60. rokov 20. storočia, pričom sa vybudovala rozsiahla sieť, ktorá je prakticky identická s tou dnešnou.
 Dnes, po rozdelení ČSD a vzniku Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) a Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), čelia železničiari novým výzvam súvisiacim s modernizáciou, digitalizáciou a konkurenciou iných druhov dopravy.

Prečo sú železničiari dôležitý?

1. Kľúčová rola v doprave a logistike

Železnice sú chrbticou hromadnej dopravy a presunu tovaru na stredné a dlhé vzdialenosti.

• Preprava osôb: Železničiari zabezpečujú, že denne cestujú desaťtisíce ľudí do práce, škôl a za rekreáciou. Poskytujú kapacitne najefektívnejší spôsob prepravy veľkého počtu cestujúcich.

• Nákladná doprava (Logistika): Železnica je hlavný pilier pre prepravu ťažkých a objemných nákladov (uhlie, ropa, drevo, autá, kontajnery). Železničiari v logistike udržiavajú plynulý tok tovaru, ktorý je nevyhnutný pre priemysel a obchod. Bez nich by sa ekonomika doslova zastavila, pretože kamiónová doprava nemá dostatočnú kapacitu na presun všetkého tohto objemu.

2. Bezpečnosť a spoľahlivosť

Práca železničiarov je zameraná na nulovú toleranciu k chybám, čo zaisťuje najvyššiu mieru bezpečnosti.

• Bezpečná premávka: Výpravcovia a dispečeri musia neustále sledovať a riadiť premávku, aby nedošlo ku kolíziám. Ich práca vyžaduje extrémnu presnosť a sústredenosť.

• Technický stav: Technici a údržbári sa starajú o tisíce kilometrov tratí, mostov, tunelov a zabezpečovacích zariadení. Ich rutinné kontroly a opravy sú zárukou, že trať je v bezchybnom stave a nehrozí vykoľajenie.

3. Environmentálny a spoločenský prínos

Železničiari prispievajú k udržateľnosti dopravy a k spoločenskej stabilite.

• Ekologická voľba: Železničná doprava je v porovnaní s cestnou dopravou najšetrnejšia k životnému prostrediu z hľadiska emisií CO₂ na prepravenú tonu/osobu. Každý vlak na koľajniciach znamená, že rovnaké množstvo tovaru nemusí putovať po preplnených cestách.

• Znižovanie preťaženia ciest: Tým, že zabezpečujú rýchlu a efektívnu prepravu, pomáhajú znižovať dopravné zápchy a nehodovosť na cestách.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Osobné poďakovanie: Ak cestujete vlakom, poďakujte sa rušňovodičovi, sprievodcovi alebo vlakvedúcemu za ich prácu. Krátke, úprimné slovo uznania naozaj dokáže spríjemniť ich službu.

• Online ocenenie: Ak viete o konkrétnom železničiarovi, ktorý bol nápomocný, napíšte pochvalu na sociálne siete (napr. na profil dopravcu), čím zvýšite viditeľnosť ich práce.

• Darček pre službu: Zamestnanci na staniciach (pokladníci, výpravcovia) určite ocenia aj symbolické gesto, ako je káva alebo malá pozornosť.

• Zdieľanie faktov: Zverejnite na sociálnych sieťach príspevok o tom, prečo sú železničiari dôležití (napr. preprava tovaru, ekológia) a použite kľúčové hashtag, napr. #DenŽelezničiarov.

• Návšteva múzea/depa: Ak je to možné, zúčastnite sa podujatí v železničných múzeách (ako je napr. železničné múzeum v Bratislave), ktoré bývajú v okolí tohto dňa organizované. Často ponúkajú prehliadky depa a možnosť vidieť prácu rušňovodičov či technikov zblízka.

• Diskusia o histórii: Pripomeňte si, akú kľúčovú rolu zohrali železničiari v historických momentoch, napríklad počas Slovenského národného povstania.

• Cestovanie vlakom: Strávte tento deň cestovaním. Namiesto auta si na kratšiu či dlhšiu vzdialenosť vyberte vlak a pripomeňte si komfort a rýchlosť, ktorú železnica ponúka.

• Fotografovanie: Urobte peknú fotografiu vlaku, stanice alebo trate a zdieľajte ju, čím podporíte pozitívny pohľad na železničnú dopravu.