Európsky deň agrobiodiverzity
Agrobiodiverzita predstavuje rozmanitosť všetkých foriem života, ktoré sú dôležité pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo – od rôznych odrôd plodín a plemien hospodárskych zvierat až po mikroorganizmy a opeľovače v pôde. Táto kľúčová zložka prírody zabezpečuje nielen stabilitu ekosystémov, ale aj dlhodobú potravinovú bezpečnosť celého ľudstva.
Kto prišiel s týmto dňom?
Európsky deň agrobiodiverzity je podporovaný nadáciou SAVE (Safeguard for Agricultural Varieties in Europe) a oslavuje sa od roku 2005. Deň je určený na zvýšenie povedomia verejnosti o význame ochrany poľnohospodárskej biodiverzity – agrobiodiverzity. Úsilie je zamerané predovšetkým na zachovanie ohrozených hospodárskych zvierat a rastlín.

Čo je agrobiodiverzita?
Agrobiodiverzita, teda poľnohospodárska biodiverzita, predstavuje základnú vlastnosť každého živého systému spojenú s jeho premenlivosťou. Označuje nielen činnosti v oblasti poľnohospodárstva, rybárstva a agrolesníctva, ale zahŕňa aj zdroje mikroorganizmov, manažment agroekosystémov, voľne žijúce živočíchy, rastliny a chránené územia.
Okrem voľne žijúcich druhov je nevyhnutné chrániť aj hospodárske zvieratá a rastliny, ktorých počet klesá kvôli nahrádzaniu novými, "výkonnejšími" odrodami a plemenami. Hoci pôvodné formy neprinášajú v modernej dobe také ekonomické výnosy, sú oveľa odolnejšie voči klimatickým zmenám či chorobám, vykazujú stálu plodnosť a dožívajú sa vyššieho veku.
Moderné metódy selekcie, kríženia a genetického inžinierstva však zvyšujú riziko ohrozenia biodiverzity a celkovej potravinovej bezpečnosti. Svet dnes využíva len zlomok pôvodných plodín a plemien, pričom mnohé z nich už nenávratne vyhynuli. Na zvýšenie kvality života a zaistenie udržateľnosti je preto nutné obnoviť pestovanie zabudnutých plodín a chov tradičných plemien, čo prinesie novú pestrosť a vyššiu kvalitu potravín.

História
Na konci poslednej doby ľadovej začali ľudia nezávisle v rôznych častiach sveta, ako sú oblasti Blízkeho východu, Ázie či Ameriky, domestikovať divo žijúce rastliny a zvieratá. Týmto procesom výberu a pokusov-omylov sa vytvorili základy poľnohospodárskej rozmanitosti.
Stáročia bola agrobiodiverzita obohacovaná samotnými roľníkmi a chovateľmi, ktorí prispôsobovali plodiny a plemená lokálnym podmienkam. Vznikli tak tisíce miestnych odrôd a plemien, ktoré boli odolné voči lokálnym chorobám či výkyvom počasia.
V priebehu 20. storočia, najmä s nástupom takzvanej zelenej revolúcie, sa dôraz presunul na maximálnu výkonnosť, kvantitu a uniformitu. Tradičné a pestré odrody sa začali masívne nahrádzať malým počtom vysoko produktívnych hybridov a monokultúr.
Táto industrializácia poľnohospodárstva viedla k masívnej strate genetickej rozmanitosti (strata až troch štvrtín pôvodných odrôd za posledné storočie). V reakcii na to sa od konca 20. storočia – najmä vďaka medzinárodným organizáciám ako FAO a zriadeniu génových baní – začal klásť dôraz na ochranu, rekuperáciu a udržateľné využívanie pôvodných genetických zdrojov pre zaistenie budúcej potravinovej bezpečnosti.

Prečo je agrobiodiverzita dôležitá?
- Ponúka odolnosť voči zmenám: Pôvodné a tradičné odrody či plemená síce neprinášajú v modernej dobe také vysoké ekonomické výnosy, ale sú oveľa odolnejšie voči nepriaznivému počasiu, chorobám, vykazujú stálu plodnosť a dožívajú sa vyššieho veku.
- Chráni pred kolapsom systémov: Spoliehanie sa len na extrémne úzky výber vysoko výkonných plodín a zvierat zvyšuje zraniteľnosť celého systému – podobne ako v minulosti, keď zničenie jedinej plodiny (napríklad zemiaková pleseň v Írsku) viedlo k hladomoru.
- Podporuje udržateľnosť a kvalitu života: Obnovenie pestovania zabudnutých plodín a chovu rozmanitých plemien prináša vyššiu pestrosť a kvalitu potravín, zlepšuje stav agroekosystémov a zvyšuje celkovú kvalitu života spotrebiteľov, rastlín, zvierat aj samotných poľnohospodárov.
Čo by sme mali tento deň robiť?
Podporovať lokálnych a drobných farmárov: Nakupovať potraviny priamo od miestnych pestovateľov a chovateľov, ktorí chovajú tradičné plemená a pestujú staré či lokálne odrody ovocia, zeleniny a obilnín.
Vysadiť staré alebo zabudnuté odrody: V záhradách či na dvoroch uprednostniť pôvodné ovocné stromy, odolnejšie tradičné plodiny a vyhnúť sa výlučnému spoliehaniu sa na jednotvárne komerčné monokultúry.
Vzdelávať sa a šíriť povedomie: Hovoriť o význame agrobiodiverzity pre potravinovú bezpečnosť, zdieľať informácie a upozorňovať na riziká spojené s vymieraním tradičných hospodárskych zvierat a rastlín.
Chrániť opeľovače a prírodné prostredie: Vytvárať v záhradách a okolí domov podmienky pre včely, hmyz a iné voľne žijúce organizmy, ktoré sú kľúčovou súčasťou agroekosystémov.
Zapojiť sa do iniciatív a komunitného pestovania: Podporovať semenné banky, komunitné záhrady alebo výmenu tradičných semien medzi záhradkármi, čím sa zachováva genetické bohatstvo pre budúce generácie.

