Európsky deň občianskeho práva

22.11.2023

Tento deň je ideálnou príležitosťou na to, aby sme lepšie pochopili, prečo je znalosť vlastných práv nielen právnou, ale aj dôležitou občianskou povinnosťou, a ako môžu moderné justičné nástroje zabezpečiť spravodlivosť dostupnú pre všetkých.

Kto prišiel s týmto dňom?

Európsky deň občianskeho práva bol vyhlásený v roku 2002 a pripomína sa od roku 2003. Je podporovaný Európskou komisiou a Radou Európy. Cieľom je lepšie pochopenie fungovania justície a prostriedkov používaných pri presadzovaní svojich práv a priblíženie občianskeho práva k občanom.

Čo je občianske právo?

Vo všeobecnosti, občianske právo je jedno z hlavných odvetví súkromného práva a má kľúčový význam pre každého občana v Európe. Je to súbor právnych noriem, ktoré upravujú osobné a majetkové vzťahy medzi rovnocennými subjektmi (jednotlivcami, firmami, inými právnickými osobami).

Kľúčové oblasti, ktoré občianske právo pokrýva:

Osobné a osobnostné práva: Ochrana mena, súkromia, cti, dôstojnosti, ochrana spotrebiteľa a pod.
Vecné práva (Vlastníctvo): Úprava vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, spoluvlastníctvo, práva k cudzím veciam (napr. záložné právo, vecné bremená).
Dedičské právo: Pravidlá pre prechod majetku po smrti osoby, dedenie zo zákona a zo závetu.
Záväzkové právo (Zmluvy): Úprava vzťahov, ktoré vznikajú z rôznych zmlúv (kúpna zmluva, nájom, pôžička, darovanie) a zodpovednosť za škodu či bezdôvodné obohatenie.

V Európe je dôležité rozlišovať dve hľadiská:

Národné občianske právo (Civil Law System): Väčšina krajín kontinentálnej Európy (vrátane Slovenska) patrí do tzv. systému kontinentálneho práva, ktorý je založený na rozsiahlych a systematických zákonníkoch (napr. Občiansky zákonník).
Európska justičná spolupráca (European Civil Justice): V kontexte Európskej únie (EÚ) sa pod pojmom občianske právo myslí aj justičná spolupráca v občianskych a obchodných veciach. Jej cieľom je:
- Zjednodušiť cezhraničné spory: Napríklad, aby bolo možné ľahko uznať rozsudok o rozvode, dedičstve alebo pohľadávke, ktorý bol vydaný v jednom členskom štáte EÚ, aj v inom štáte.
- Zaistiť spravodlivosť pri voľnom pohybe: Zabezpečiť, aby ľudia a firmy mohli ľahko uplatňovať svoje práva, aj keď sa presúvajú do inej členskej krajiny.

História

Prvé spísanie právnych noriem v starovekom Ríme obsahovalo aj Zákon Dvanástich tabúľ (Lex Duodecim Tabularum) pochádzajúce z obdobia cca 450 pred n. l. Hoci obsahoval verejné aj súkromné právo, predstavoval prvý krok ku konsolidácii právnych tradícií.
Byzantský cisár Justinián I. dal kodifikovať a zhrnúť celé dovtedajšie rímske právo v 6. stor. n.l. Corpus Iuris Civilis, ktoré zahŕňalo Digesta (zbierka právnických názorov), Institutiones (učebnica) a Codex (zbierka cisárskych nariadení), sa stalo základom pre celý európsky právny systém.
Po páde Západorímskej ríše upadlo rímske právo na Západe na čas do zabudnutia, pričom ho nahradilo obyčajové právo a germánske zvyky. K obnove rímskeho práva došlo v stredoveku na univerzitách, najmä v Bologni. Učenci (glosátori) znovu objavili Corpus Iuris Civilis a začali k nemu písať vysvetlivky (glosy). Tým sa rímske právo stalo predmetom akademického štúdia a začalo sa šíriť do celej Európy ako "spoločné právo".
Najväčšiu zmenu prinieslo osvietenstvo a potreba nahradiť chaotické stredoveké právo jednotným, jasným a uceleným systémom. Vznikli prvé moderné občianske zákonníky:

Code Civil (Francúzsky občiansky zákonník - 1804): Známy aj ako Napoleonský kódex. Bol prijatý vo Francúzsku a zaviedol zásady rovnosti pred zákonom, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva a zmluvnú slobodu. Stal sa vzorom pre mnohé krajiny v Európe (napr. Belgicko, Taliansko) a vo svete.
Všeobecný občiansky zákonník (ABGB - 1811): Prijatý v Rakúskom cisárstve (a platný aj na časti územia dnešného Slovenska). Bol precíznejší a teoreticky prepracovanejší.
Bürgerliches Gesetzbuch (BGB - 1900): Nemecký občiansky zákonník. Bol mimoriadne dôsledný, abstraktný a vedecky spracovaný. Stal sa vzorom pre právne systémy v Ázii (Japonsko, Južná Kórea) a ďalších európskych štátoch.

Tieto moderné kódexy (nazývané aj civil-law system) definujú občianske právo ako súkromné právo upravené v ucelenom zákone.
Na území Slovenska (do roku 1950) sa dlho uplatňovalo skôr obyčajové právo, ktoré bolo len postupne modernizované. Po vzniku ČSR zostali v platnosti predpisy z Uhorska a prechodne aj ABGB. Prvý komplexný československý kódex, ktorý zrušil staré predpisy vznikol v roku 1950.
V roku 1694 bol prijatý Občiansky zákonník v socialistickom období, čím občianske právo stratilo charakter súkromného práva (bol oslabený princíp vlastníctva a zmluvnej slobody).
Občiansky zákonník bol v roku 1989 rozsiahlo novelizovaný (zmenený) tak, aby sa vrátil k princípom súkromného práva (obnovenie súkromného vlastníctva, posilnenie zmluvnej slobody), na ktorých je postavené aj súčasné európske právo. V súčasnosti prebieha na Slovensku diskusia a práca na novom Občianskom zákonníku.

Prečo je občianske právo dôležité?

1. Ochrana základných práv a majetku

Vlastníctvo: Občianske právo jasne definuje, čo je vlastníctvo, ako sa nadobúda, používa a prevádza. Poskytuje tak právnu ochranu proti neoprávnenému zásahu (napríklad pri krádeži alebo poškodení majetku).
Osobnosť a súkromie: Chráni integritu každého človeka, jeho česť, dôstojnosť, meno a súkromie pred neoprávneným zásahom zo strany iných osôb.

2. Regulácia každodenných transakcií

Zmluvná sloboda a istota: Upravuje zmluvy a dohody (kúpa, predaj, nájom, pôžička, darovanie). Stanovuje pravidlá, ktoré zabezpečujú, že zmluvy sú platné, vykonateľné a že sa plnia – to je kľúčové pre obchod a ekonomiku.
Zodpovednosť za škodu: Rieši situácie, keď dôjde k škode. Definuje, kto nesie zodpovednosť (napr. za autonehodu, zlé vykonanie práce, úraz) a akým spôsobom má byť poškodenému poskytnutá náhrada.

3. Stabilita rodinných a dedičských vzťahov

Rodina: Hoci je často rodinné právo samostatné odvetvie, úzko súvisí s občianskym právom. Občianske právo rieši majetkové vzťahy v rodine, dedenie majetku po úmrtí a právne postavenie osôb (plnoletosť, spôsobilosť na právne úkony).
Dedenie: Zabezpečuje, že majetok zosnulého prejde usporiadaným spôsobom na dedičov, či už podľa zákona, alebo podľa poslednej vôle (závetu).

4. Pilier demokracie a spravodlivosti

Rovnosť a sloboda: Je postavené na princípe rovnosti účastníkov a ich slobodnej vôle. Akékoľvek súkromné spory sa riešia pred súdom, čo posilňuje princíp právneho štátu.
Dostupnosť justície: V rámci EÚ zabezpečuje, že občianske právo funguje aj pri cezhraničných sporoch, čím podporuje voľný pohyb osôb a kapitálu v rámci jednotného trhu.

Čo by sme mali v tento deň robiť?

Účasť na Dni otvorených dverí: Sledujte, či miestne súdy, notárske komory alebo advokátske komory neorganizujú dni otvorených dverí, konzultácie alebo simulácie súdnych pojednávaní.
Bezplatné právne poradenstvo: Notári a advokáti často organizujú bezplatné informačné alebo poradenské stretnutia, kde môžete získať odpovede na otázky týkajúce sa rodinného práva, dedičstva, zmlúv alebo vlastníctva.
Online zdroje: Preštudujte si oficiálne webové stránky Európskej komisie a Rady Európy, ktoré sa venujú tomuto dňu. Poskytujú informácie o justičných systémoch v členských štátoch EÚ a o možnostiach riešenia cezhraničných sporov.

Simulované súdne procesy: Ak ste učiteľ alebo študent, usporiadajte simuláciu občianskoprávneho sporu (napr. spor o náhradu škody alebo neplatnosť zmluvy) v triede alebo na fakulte.
Prednášky právnikov: Pozvite právnika, sudcu alebo notára, aby viedol prednášku o význame občianskeho práva v každodennom živote (napr. prečo je dôležité čítať zmluvy, čo je závet, alebo ako funguje mediácia).

Alternatívne riešenie sporov (ADR): Oboznámte sa s možnosťami riešenia sporov mimosúdne, napríklad prostredníctvom mediácie alebo arbitráže.
Digitálna spravodlivosť: Zistite, ako sa digitalizujú súdne konania a ako technológie uľahčujú prístup k právu (napr. elektronické podávanie dokumentov).
Právo EÚ: Zamerajte sa na to, ako funguje občianske právo v kontexte Európskej únie – napríklad, aké máte práva ako spotrebiteľ pri nákupe v inej krajine EÚ alebo ako sa rieši cezhraničné dedenie.