Európsky deň obetí stalinizmu a nacizmu

28.06.2024

Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu si v krajinách Európy pripomíname 23. augusta. Tento deň si pripomíname smrť ľudí, ktorí sa stali obeťami totalitných ideológií, najmä stalinizmu (komunizmus) a nacizmu (fašizmus).

Kto prišiel s týmto dňom?

Európsky parlament ustanovil tento pamätný deň v roku 2008. Tento deň si v roku 2009 oficiálne pripomenuli členské štáty EÚ. Tento pamätný deň podporuje Parlamentné zhromaždenie OBSE.
23. august bol zvolený za dátum spomienky tak, aby sa zhodoval s dňom, keď Sovietsky zväz a nacistické Nemecko podpísali Pakt Molotov-Ribbentrop. V skutočnosti sa obe krajiny dohodli na rozdelení východnej Európy medzi sebou.
Pripomienka tohto pamätného dňa má pôvod v protestoch v západných mestách proti sovietskym zločinom a okupácii v 80. rokoch. Protesty, ktoré iniciovali kanadskí utečenci z krajín okupovaných Sovietskym zväzom, vyvrcholili demonštráciami The Baltic Way a prispeli k oslobodeniu pobaltských štátov.
Európsky deň spomienky sa koná aj v USA a Kanade, no tento deň je známy ako Deň čiernej stužky.

Čo je stalinizmus a nacizmus?

Stalinizmus a nacizmus sú dve formy totalitných režimov, ktoré poznačili 20. storočie, no líšia sa v ideologickom základe a metódach.

Stalinizmus

Stalinizmus je totalitný systém, ktorý zaviedol v Sovietskom zväze Josif Stalin a trval od 20. rokov až do jeho smrti. Od klasického komunizmu, ktorého sa deklaroval byť pokračovaním, sa odlišoval predovšetkým tým, že sa neorientoval na celosvetovú revolúciu, ale na budovanie "socializmu v jednej krajine". Jeho hlavné znaky sú:

Kult osobnosti: Absolútna moc a uctievanie vodcu ako neomylnej a božskej postavy.
Štátny teror: Rozsiahle politické čistky, masové popravy a posielanie miliónov ľudí do pracovných táborov (Gulag).
Centralizácia moci: Štátna kontrola nad všetkými oblasťami života, od ekonomiky (násilná kolektivizácia a industrializácia) až po súkromné životy občanov.
Ideologická kontrola: Prísna cenzúra a propaganda, ktorá potláčala akékoľvek odlišné názory.

Nacizmus

Nacizmus (skrátené z národný socializmus) je politická ideológia, ktorú v Nemecku zaviedla strana NSDAP na čele s Adolfom Hitlerom. Hoci obsahuje niektoré prvky fašizmu, má svoje vlastné špecifické znaky:

Rasizmus a antisemitizmus: Ústredným pilierom nacizmu bola rasová teória o nadradenosti árijskej rasy a nenávisť voči Židom a ďalším národom, čo viedlo k holokaustu.
Ultravlastenectvo: Extrémny nacionalizmus, ktorý hlásal nadradenosť nemeckého národa a snahu o rozšírenie "životného priestoru" (Lebensraum).
Vodcovský princíp: Všetka moc bola sústredená v rukách jedinej autority – vodcu (Führer).
Militarizmus: Silná orientácia na armádu, prípravu na vojnu a územnú expanziu, čo vyústilo do druhej svetovej vojny.

Aj keď stalinizmus a nacizmus sú odlišné, oba režimy spája totalitný spôsob vládnutia, potláčanie ľudských práv a rozsiahle násilie, ktoré viedlo k tragickým obetiam.

História

Stalinizmus, ktorý sa v Sovietskom zväze upevnil v 20. rokoch 20. storočia, bol prechodom od teórie komunizmu k brutálnej totalitnej praxi. Stalin, ktorý prevzal moc po smrti Lenina, sa sústredil na budovanie "socializmu v jednej krajine" a na násilnú industrializáciu a kolektivizáciu poľnohospodárstva. Tieto zmeny viedli k masovému hladomoru, najmä na Ukrajine (známemu ako Holodomor), ktorý si vyžiadal milióny životov.
Vrcholom stalinského teroru boli tzv. Veľké čistky v rokoch 1937 – 1938, keď boli systematicky popravované alebo posielané do táborov Gulag státisíce ľudí, vrátane politických oponentov, intelektuálov a armádnych dôstojníkov. Systém Gulagov sa rozrástol na obrovskú sieť pracovných táborov, kde umierali milióny väzňov v dôsledku vyčerpania, hladu a chorôb.
Odhadovaný počet obetí stalinizmu sa líši a historici sa nezhodujú na presnom čísle. Najčastejšie uvádzané odhady sa pohybujú od 10 až do 20 miliónov obetí, vrátane popravených, obetí Gulagu a obetí hladomoru. Niektoré zdroje uvádzajú ešte vyššie čísla.
Nacistická ideológia sa v Nemecku dostala k moci s príchodom Adolfa Hitlera na post kancelára v roku 1933. Už prvé roky sa niesli v znamení potláčania politických slobôd, perzekúcie oponentov a rasovej diskriminácie. Po zavedení norimberských zákonov v roku 1935 sa systematické prenasledovanie Židov stalo oficiálnou štátnou politikou.
Cieľom nacistického režimu bolo vytvorenie "čistej" rasy a ovládnutie Európy. To vyústilo do vypuknutia druhej svetovej vojny v roku 1939. Počas vojny nacisti a ich kolaboranti vybudovali sieť koncentračných a vyhladzovacích táborov, kde viedli politiku systematického vyvražďovania známu ako holokaust.
Približne 6 miliónov Židov bolo systematicky zavraždených v táboroch smrti ako Auschwitz-Birkenau, ale aj v getách a masovými popravami. Okrem Židov boli obeťami nacistického teroru aj milióny ďalších ľudí vrátane Rómov, homosexuálov, politických väzňov, zdravotne postihnutých a sovietskych vojnových zajatcov.
Celkový počet obetí vojny, ktorú nacisti rozpútali, sa odhaduje na 50 až 80 miliónov ľudí, z čoho väčšinu tvorili civilisti. Tieto straty sú priamym dôsledkom nacistickej dobyvačnej politiky.

Prečo je dôležité si to pripomínať?

Uctenie pamiatky obetí

Hlavným cieľom je vzdať hold miliónom nevinných obetí, ktoré zahynuli v dôsledku totalitných režimov. Ide o pripomenutie si ich utrpenia, osudov a hrôz, ktoré museli prežiť, a o uznanie ich pamiatky, aby neboli zabudnuté. Dátum 23. augusta bol vybraný symbolicky, pretože v ten deň v roku 1939 bol podpísaný pakt Molotov-Ribbentrop, ktorým si nacistické Nemecko a Sovietsky zväz rozdelili sféry vplyvu, čo viedlo k tragickým dôsledkom.

Varovanie pred totalitarizmom

Tento deň slúži ako silné varovanie pred nebezpečenstvom totalitných ideológií. Pripomína nám, že extrémne myšlienky, ktoré potláčajú ľudské slobody, vedú k nenávisti, násiliu a masovým vraždám. Učí nás rozoznať a postaviť sa proti akýmkoľvek prejavom nenávisti a intolerancie v súčasnosti.

Posilnenie hodnôt demokracie

Spomínanie na obete totalitarizmu posilňuje naše odhodlanie chrániť demokraciu, ľudské práva a slobodu. Učí nás, že hodnoty ako právny štát, sloboda prejavu a pluralita názorov nie sú samozrejmosťou a musíme ich neustále brániť. Tento deň nám ukazuje, akú cenu má sloboda a aké tragické sú následky, keď o ňu prídeme.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Vzdelávajte sa: Získajte hlbšie vedomosti o histórii stalinizmu a nacizmu. Prečítajte si knihu, pozrite si dokumentárny film alebo si vypočujte podcast o osudoch obetí či prenasledovaných. Je dôležité rozumieť, ako a prečo sa tieto režimy dostali k moci.

Uctite si pamiatku obetí: Venujte minútu ticha pamiatke miliónov nevinných obetí. Môžete zapáliť sviečku na pamiatku tých, ktorí zahynuli, alebo navštíviť pamätník či múzeum holokaustu a komunizmu vo vašom okolí.
Diskutujte a zdieľajte: Porozprávajte sa o tejto téme s rodinou, priateľmi alebo kolegami. Zdieľajte fakty a príbehy na sociálnych sieťach. Pomôžte šíriť povedomie o dôležitosti historickej pamäte, aby sme zabránili jej skresľovaniu.
Podporte dôležité organizácie: Zvážte podporu neziskových organizácií, ktoré sa venujú výskumu totalitných režimov, pomoci preživším, alebo šíreniu osvety o ľudských právach a demokracii. Prispievate tak k tomu, aby sa história nezopakovala.