Európsky deň ochrany osobných údajov

11.10.2023

Deň na ochranu osobných údajov, pripadajúci na 28. januára, má obyvateľom pomôcť pochopiť, ktoré ich osobné údaje sa zbierajú a spracúvajú, prečo k tomu dochádza a aké sú ich práva v tomto procese. Uvádza to Rada Európy (RE) na svojej webovej stránke pri príležitosti Európskeho dňa na ochranu osobných údajov.

Kto prišiel s týmto dňom?

Tento deň sa konal prvý krát v roku 2007 a podporuje potrebu ochrany osobných údajov. Pomáha tiež zvýšiť povedomie o tom, ako môžu ľudia lepšie chrániť svoje údaje, súkromie online a offline. Preto si dnes nájdite čas a zistite si ako môžete lepšie chrániť svoje súkromie, zmeňte si heslá, skartujte dokumenty ktoré už nepotrebujete a vysvetlite teenagerom a deťom, že nemajú len tak poskytovať komukoľvek svoje osobné údaje. Tento deň sa koná aj mimo Európy, a to v USA, Kanade a Indii.

Čo je ochrana osobných údajov?

Ochrana osobných údajov je súbor právnych, technických a organizačných opatrení, ktorých cieľom je zaručiť právo človeka na súkromie. V dnešnom digitálnom svete nejde len o ochranu mena či adresy, ale o kontrolu nad tým, kto, ako a prečo narába s informáciami o nás.

Základným stavebným kameňom je definícia toho, čo vlastne chránime. Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo. To znamená, že vás niekto môže identifikovať nielen podľa mena, ale najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora (ako je rodné číslo) alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

V praxi to znamená, že ochrana sa vzťahuje na širokú škálu informácií:

Bežné údaje: Meno, priezvisko, e-mail, telefónne číslo.
Identifikátory: IP adresa, súbory cookies, lokalizačné údaje z GPS v mobile.
Osobitné kategórie (citlivé údaje): Biometria (odtlačok prsta), zdravotný stav, genetické údaje alebo náboženské presvedčenie.

Hlavným cieľom ochrany osobných údajov (v Európe známej predovšetkým pod skratkou GDPR) je zabezpečiť, aby sa s týmito údajmi narábalo transparentne a bezpečne. Organizácie musia mať na spracovanie vašich údajov zákonný dôvod (napr. váš súhlas alebo plnenie zmluvy) a nesmú ich uchovávať dlhšie, než je nevyhnutné.

História

Hoci sa o súkromí hovorilo už v staroveku, moderný koncept sa zrodil v roku 1890 v USA. Právnici Warren a Brandeis publikovali článok The Right to Privacy (Právo na súkromie), v ktorom ho definovali ako "právo byť ponechaný na pokoji". Reagovali tým na vtedajšiu novinku – prenosné fotoaparáty a bulvárnu tlač, ktoré začali narúšať intimitu ľudí.

Skúsenosti s totalitnými režimami, ktoré zneužívali informácie o občanoch na ich prenasledovanie, viedli k zakotveniu súkromia do medzinárodného práva.

1948: Všeobecná deklarácia ľudských práv (OSN) uviedla, že nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromia.
1950: Európsky dohovor o ľudských právach stanovil právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

S príchodom sálových počítačov začali štáty vytvárať databázy obyvateľov. Vznikla obava, že stroje budú o ľuďoch vedieť príliš veľa.

1970: V nemeckej spolkovej krajine Hesensko prijali prvý zákon o ochrane údajov na svete.
1981: Rada Európy prijala Dohovor 108, čo bol prvý záväzný medzinárodný nástroj, ktorý stanovil pravidlá pre automatizované spracovanie dát.

Internet zmenil pravidlá hry. Údaje začali prúdiť cez hranice v obrovských objemoch. EÚ na to reagovala v roku 1995 Smernicou 95/46/ES, ktorá zjednotila pravidlá ochrany osobných údajov v členských štátoch a stala sa predchodcom dnešných pravidiel.
S príchodom sociálnych sietí ako Facebook a smartfónov sa dáta stali "novou ropou". Staré zákony už nestačili na praktiky firiem ako Google či Amazon.

2018: Do platnosti vstúpilo GDPR (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Ide o najprísnejšiu normu na svete, ktorá dala ľuďom silné nástroje (napr. právo na vymazanie údajov) a zaviedla obrovské pokuty za ich porušenie.

Ochrana údajov sa dnes už nezaoberá len tým, čo o nás vie štát, ale najmä tým, ako algoritmy umelej inteligencie predpovedajú naše správanie na základe digitálnej stopy, ktorú po sebe zanechávame.

Prečo je ochrana osobných údajov dôležitá?

1. Ochrana pred zneužitím identity a kriminalitou

Vaše osobné údaje sú pre kyberzločincov cenným tovarom. Ak získajú prístup k vášmu rodnému číslu, údajom o karte alebo prihlasovacím heslám, môžu:

Vykradnúť vaše bankové účty.
Vziať si na vaše meno pôžičky.
Páchať trestnú činnosť pod vašou identitou.

2. Prevencia diskriminácie

Bez prísnych pravidiel by firmy mohli používať vaše citlivé údaje (zdravotný stav, vierovyznanie, sexuálna orientácia) proti vám. Napríklad:

Poisťovne by vám mohli zvýšiť poistné len preto, že z vašich údajov vyčítali predispozíciu k chorobe.
Zamestnávatelia by vás nemuseli prijať do práce na základe vašich súkromných názorov na sociálnych sieťach.

3. Ochrana pred manipuláciou

Algoritmy o nás vedia viac, než si pripúšťame. Ochrana údajov nám dáva právo povedať "nie" cielenej reklame a politickej manipulácii. Bez nej by firmy mohli dokonale využívať naše slabosti a strachy, aby nás prinútili kúpiť si produkt alebo voliť konkrétneho kandidáta.

4. Právo na autonómiu a "právo na zabudnutie"

Každý z nás robí chyby. Ochrana osobných údajov zahŕňa aj dôležité právo na zabudnutie. To znamená, že staré, irelevantné alebo nepravdivé informácie o vašej osobe môžu byť na vašu žiadosť z internetu odstránené. Máte tak šancu na "čistý štít", namiesto toho, aby vás jedna chyba z mladosti prenasledovala celý život v každom vyhľadávači.

5. Udržanie ľudskej dôstojnosti

Súkromie je úzko spojené s dôstojnosťou. Existujú veci, ktoré chceme zdieľať len s najbližšími, a nie s anonymnými databázami tretích strán. Ochrana údajov nám umožňuje vytyčovať si hranice toho, čo je verejné a čo zostáva za zatvorenými dverami.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Skontrolujte si heslá a zapnite 2FA: Prejdite si svoje hlavné účty (e-mail, banka, sociálne siete). Ak používate rovnaké heslo na viacerých miestach, zmeňte ho. Kde je to možné, aktivujte dvojfaktorové overenie (2FA) – je to najlepšia ochrana proti ukradnutiu účtu.

Prevetrajte povolenia aplikácií: Pozrite sa do nastavení svojho smartfónu na sekciu "Súkromie". Možno zistíte, že jednoduchá kalkulačka alebo hra má prístup k vašej polohe, mikrofónu či kontaktom, hoci to vôbec nepotrebuje. Takéto povolenia hneď zrušte.
Urobte si poriadok v sociálnych sieťach: Prejdite si zoznam priateľov a nastavenia viditeľnosti príspevkov. Zmeňte nastavenia tak, aby vaše fotky a údaje videli len skutoční priatelia, nie celý internet.
Vymažte staré a nepoužívané účty: Máte ešte účty na starých fórach alebo e-shopoch, kde ste nenakupovali roky? Vyžiadajte si ich zrušenie. Každý nepoužívaný účet je potenciálnym cieľom pri úniku dát.
Vyskúšajte súkromnejšie alternatívy: Skúste v tento deň použiť namiesto Google vyhľadávač DuckDuckGo, ktorý vás nesleduje, alebo namiesto Messengeru komunikujte cez Signal, ktorý sa pýši silným šifrovaním.
Vzdelávajte sa v oblasti phishingu: Pozrite si príklady podvodných e-mailov a správ. Najväčšou slabinou pri ochrane údajov býva často ľudská nepozornosť, keď niekomu dobrovoľne "odovzdáme" svoje údaje cez falošný odkaz.
Poučte svojich blízkych: Deti a seniori sú v online priestore najzraniteľnejší. Venujte im pár minút a vysvetlite im, prečo by nemali na internete zdieľať svoje rodné číslo, adresu alebo fotky dokladov.