Európsky deň za práva pacientov

27.01.2024

Choroba si nevyberá, ale my si môžeme vybrať, ako s nami bude zaobchádzané. Európsky deň za práva pacientov je každoročnou pripomienkou, že zdravotná starostlivosť musí byť bezpečná, transparentná a dostupná pre všetkých bez rozdielu.

Kto prišiel s týmto dňom?

Európsky deň za práva pacientov bol vyhlásený na podnet Európskeho parlamentu a Európskeho hospodárskeho sociálneho výboru (EESC). Jeho cieľom je upozorniť na práva a povinnosti pacienta. Ide o príležitosť informovať, diskutovať a prijať záväzky na zlepšenie práv pacientov v Európe. Ľudia by sa mali viac zaujímať o svoj zdravotný stav, viac komunikovať a dožadovať sa svojich práv.

Aké sú práva pacientov?

Základným pilierom moderného zdravotníctva je Európska charta práv pacientov, ktorá bola predstavená v roku 2002 v Bruseli. Jej hlavným poslaním je zastrešovať všetkých pacientov bez rozdielu pôvodu, spoločenského postavenia alebo závažnosti ich ochorenia. Charta vznikla ako nevyhnutný nástroj na prevenciu a potláčanie nesprávneho zaobchádzania s pacientmi v krajinách Európskej únie, čím definuje jasné hranice a štandardy, ktoré by mal každý zdravotnícky systém rešpektovať.
Napriek existencii týchto pravidiel však realita v praxi často naráža na bariéry. Pacientom mnohokrát chýbajú dostatočné informácie o svojej chorobe a možnostiach liečby, čo je kľúčový predpoklad pre ich aktívnu účasť na procese uzdravovania. Zdravotnícky personál túto činnosť, bohužiaľ, niekedy zanedbáva, čím dochádza k oslabeniu postavenia pacienta ako partnera v liečbe. Pritom práve informovanosť a otvorená komunikácia sú základom pre naplnenie 14 definovaných práv, ktoré chránia nielen telesné zdravie, ale aj ľudskú dôstojnosť.
Týchto 14 základných práv pacienta, ktoré sú u nás integrované aj v šestici reformných zákonov, pokrýva široké spektrum starostlivosti. Patria sem:

1. Právo na prevenciu
2. Právo na prístup k zdravotníckym službám
3. Právo na informácie
4. Právo vyjadriť súhlas
5. Právo slobodného výberu
6. Právo na súkromie a zachovanie dôverného prístupu
7. Právo na rešpektovanie pacientovho času
8. Právo na dodržiavanie úrovne kvality
9. Právo na bezpečnosť
10.Právo na inovácie
11. Právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti
12. Právo na liečbu zohľadňujúcu osobné potreby
13. Právo sťažovať sa
14. Právo na náhradu škody

Ochrana týchto bodov zabezpečuje, že pacient nie je len pasívnym článkom systému, ale osobou, ktorej čas, pocity a potreby majú rovnakú váhu ako samotné medicínske úkony.

História

V dávnej minulosti bola ochrana pacienta postavená najmä na morálke lekára. Hippokratova prísaha (cca 400 pred n. l.) zaviazala lekárov "nepškodiť", no pacient vtedy nemal žiadne oficiálne právo spolurozhodovať. Zlom nastal až po druhej svetovej vojne. Odhalenia o krutých lekárskych experimentoch viedli v roku 1947 k prijatiu Norimberského kódexu. Ten po prvýkrát v histórii jasne stanovil, že akýkoľvek lekársky zákrok alebo experiment vyžaduje dobrovoľný súhlas informovaného človeka.

Hnutie za práva pacientov, ako ho poznáme dnes, sa naplno rozbehlo v 70. rokoch 20. storočia v Spojených štátoch. V roku 1973 prijala Americká asociácia nemocníc vôbec prvú Chartu práv pacientov. Spoločnosť si začala uvedomovať, že pacient má právo poznať svoju diagnózu a odmietnuť liečbu. Tento trend sa postupne prelial do Európy, kde sa začalo diskutovať o tom, že zdravie nie je len absencia choroby, ale základné ľudské právo.
V 90. rokoch začala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyvíjať silný tlak na európske štáty, aby zjednotili svoje štandardy. Kľúčovým momentom bolo prijatie Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (1997) v Oviede. Vyvrcholením tohto úsilia bol rok 2002, kedy bola v Bruseli predstavená Európska charta práv pacientov. Práve tá definovala spomínaných 14 práv, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť – od práva na súkromie až po právo na inovácie.
Na Slovensku sa práva pacientov začali systémovo ukotvovať najmä po roku 1989. Významným krokom bola Charta práv pacienta v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda v roku 2001, a následná reforma zdravotníctva v roku 2004 (známa ako "Zajacova reforma"), ktorá práva pacientov priamo pretavila do zákonov.
Dnes už nie sme len "prípady", ale klienti a partneri, ktorí majú zákonnú moc kontrolovať kvalitu starostlivosti, ktorú dostávajú.

Prečo sú práva pacientov dôležité?

1. Ochrana ľudskej dôstojnosti a zraniteľnosti
V momente, keď ochorieme, ocitáme sa v prirodzene nevýhodnej pozícii. Sme zraniteľní, vystrašení a často odkázaní na pomoc druhých. Práva pacientov slúžia ako ochranný štít, ktorý zabezpečuje, že sa s nami bude zaobchádzať ako s bytosťami s vlastnou vôľou, a nie ako s pokazenými strojmi, ktoré treba opraviť. Garantujú nám rešpekt, súkromie a zachovanie intimity v chvíľach, kedy sme najslabší.

2. Vyváženie vzťahu medzi lekárom a pacientom
Historicky bol vzťah lekára a pacienta nerovnocenný – lekár mal všetky vedomosti a pacient len poslúchal. Práva pacientov tento vzťah modernizujú na partnerstvo. Keď poznáte svoje práva (napr. právo na informácie alebo súhlas), stávate sa aktívnym účastníkom liečby. Štúdie ukazujú, že informovaný pacient, ktorý rozumie svojej chorobe a súhlasí s postupom, sa uzdravuje rýchlejšie a poctivejšie dodržiava liečebný režim.

3. Prevencia pochybení a zvýšenie bezpečnosti
Jasne stanovené práva nútia zdravotnícky systém k vyššej miere transparentnosti a zodpovednosti. Právo na bezpečnosť, kvalitu či právo sťažovať sa vytvárajú prirodzený tlak na nemocnice a personál, aby neustále zlepšovali svoje procesy. Ak vieme, že máme právo na náhradu škody alebo na kontrolu liečebného postupu, systém je motivovaný predchádzať chybám, ktoré by mohli mať katastrofálne následky na životoch.

4. Efektivita a šetrenie zdrojov
Možno to znie prekvapivo, ale rešpektovanie práv pacientov šetrí peniaze aj čas. Právo na prevenciu a včasné informácie pomáha zachytiť ochorenia v štádiu, kedy je liečba lacnejšia a jednoduchšia. Zároveň právo na "rešpektovanie pacientovho času" a "liečbu podľa osobných potrieb" znižuje počet zbytočných vyšetrení a duplicít v systéme, čím sa zdravotníctvo stáva efektívnejším pre nás všetkých.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Vzdelávajte sa v "štrnástke": Prejdite si 14 základných práv z Európskej charty. Stačí vedieť, že existujú – táto vedomosť vám dodá istotu pri najbližšej komunikácii s lekárom alebo pri návšteve nemocnice.

Skontrolujte si svoje preventívne prehliadky: Právo na prevenciu je hneď prvým bodom charty. Využite tento deň na to, aby ste sa objednali k všeobecnému lekárovi, stomatológovi alebo na gynekologickú preventívnu prehliadku. Prevencia je najlacnejšia a najúčinnejšia cesta k zdraviu.

Urobte si poriadok v zdravotnej dokumentácii: Máte právo na informácie a prístup k svojej zdravotnej karte. Skúste si zorganizovať svoje lekárske správy, výsledky vyšetrení alebo si nastavte prístup do e-Zdravia, aby ste mali o svojom stave prehľad.

Pripravte si otázky pre lekára: Ak vás čaká vyšetrenie, spíšte si na papier všetko, čomu nerozumiete. Máte právo na zrozumiteľné vysvetlenie vašej choroby aj možností liečby. Nenechajte sa odbiť nedostatkom času personálu.

Šírte osvetu vo svojom okolí: Mnohí naši rodičia alebo starí rodičia vyrastali v dobe, kedy sa lekárovi neodporovalo. Povedzte im o ich právach – napríklad o práve na rešpektovanie ich času alebo o práve na zmiernenie utrpenia a bolesti.

Podporte pacientske organizácie: Na Slovensku pôsobí mnoho združení (napríklad AOPP – Asociácia na ochranu práv pacientov), ktoré denne bojujú za lepšie podmienky pre chorých. Venujte im pozornosť na sociálnych sieťach alebo podporte ich činnosť.

Vyjadrite spätnú väzbu: Ak ste boli s liečbou spokojní, napíšte pochvalu. Ak nie, využite svoje "právo sťažovať sa". Konštruktívna kritika pomáha zvyšovať kvalitu a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých.