Islandský národný deň

 Islandský národný deň je hlboko zakorenený v dlhom boji krajiny za nezávislosť. Po stáročia bol Island pod nadvládou Dánska a jeho snaha o autonómiu trvala stovky rokov. Hnutie za nezávislosť nabralo na sile v 19. storočí, najmä vďaka osobnostiam ako bol Jón Sigurðsson, ktorý sa zasadzoval za islandskú samosprávu. Jeho úsilie, spolu s rastúcim národným vedomím, položilo základy pre to, čo sa stalo určujúcim momentom v histórii Islandu.
 Začiatkom 20. storočia Island dosiahol domácu samosprávu a väčšiu autonómiu, no úplná nezávislosť bola stále vzdialeným cieľom. Vypuknutie druhej svetovej vojny narušilo dánsku kontrolu, čo umožnilo Islandu urobiť významný krok smerom k nezávislosti. V roku 1944, keď bolo Dánsko okupované Nemeckom, Island usporiadal národné referendum, v ktorom väčšina hlasovala za zriadenie republiky. 17. júna toho istého roku bola republika oficiálne vyhlásená v Thingvellire, na mieste s veľkým historickým významom. Táto udalosť znamenala začiatok Islandského národného dňa, ktorý oslavuje slobodu národa a jeho nepretržitú cestu sebaurčenia. Tento deň naďalej ctí minulé boje a zároveň s hrdosťou a jednotou prijíma budúcnosť.