Kekri

 Kekri je starý fínsky jesenný sviatok, ktorý oslavuje ukončenie zberu úrody a konca pracovného roka s koreňmi siahajúcimi tisíce rokov do európskej poľnohospodárskej kultúry. Tradične sa slávi v októbri a novembri, kedy mali domácnosti po jesennej zabíjačke a zbere plné komory. Kekri bolo časom hojnosti a bohatých hostín – verilo sa totiž, že štedré jedlo zaistí dobrú úrodu aj na ďalší rok. Na stole nechýbalo pečené jahňacie či bravčové mäso, klobásy, zelenina, čerstvý chlieb, pivo a pálenka, pričom pohostenie patrilo nielen živým hosťom, ale aj predkom.
 Sviatok predstavoval zaslúžený oddych od každodennej práce a priestor na zábavu. Počas Kekri neplatili bežné pravidlá správania: mladí ľudia sa prezliekali za "Kekri bytosti", ako napríklad slamená koza (kekripukki) v obrátenom kožuchu a maske z brezovej kôry, alebo Kekri dievčina (kekritär) v bielom. V maskách chodili od domu k domu, žiadali jedlo či pitie a hrozili rozbitím pece, ak nič nedostali. Muži sa prezliekali za ženy a naopak, hrali sa hry, tancovalo sa a nadväzovali sa nové známosti.
 Keďže Kekri spadalo do obdobia medzi solárnym a lunárnym kalendárom, spájalo sa s temnotou a mágiou. Verilo sa, že hranica medzi svetom živých a mŕtvych je tenká. Pre predkov sa pripravovala sauna aj jedlo, pálili sa vatry na odplašenie zlých duchov a veštila sa budúcnosť či počasie. Postupne sa mnohé z týchto zvykov (vrátane vyrezávaných okrúhlic či pôvodnej podoby vianočného muža) pretavili do cirkevných sviatkov a Vianoc. Dnes sa tradícia Kekri vo Fínsku opäť oživuje ako komunitný festival lokálneho jedla, svetla a jesennej zábavy.