Koniec budhistického pôstu

 Koniec budhistického pôstu (Thadingyut Full Moon v Mjanmarsku alebo Boun Ok Phansa v Laose) patrí medzi najvýznamnejšie budhistické sviatky v oboch krajinách a označuje koniec trojmesačného obdobia duchovného ústrania známeho ako vassa. Hoci sa v budhizme nedodržiava pôst v kresťanskom zmysle slova, veriaci počas týchto troch mesiacov zintenzívňujú meditácie, modlitby a duchovné štúdium.
 Tradíciu obmedzenia pohybu a intenzívnejšieho duchovného života zaviedol samotný Buddha na poctu svojej matke, ktorá zomrela sedem dní po jeho narodení a znovuzrodila sa v nebeskej ríši Trajastrimsa. Buddha pre ňu kázal práve tri mesiace, čo sa stalo základom pre toto obdobie. Posledný deň budhistického pôstu je zároveň známy ako Festival svetiel, ktorý patrí k najkrajším a najvýznamnejším tradíciám v danom regióne.
 Počas osláv mestá a chrámy ožívajú svetelnou výzdobou, bezplatnými filmovými či divadelnými predstaveniami a trhmi s tradičným jedlom. Budhisti navštevujú pagody a kláštory, aby priniesli obety, pričom mladší ľudia vzdávajú úctu svojim rodičom, starším príbuzným a učiteľom. Sviatok tak spája duchovný rozmer s upevňovaním rodinných a komunitných vzťahov.