Marcové ídy

 Marcové ídy sú v povedomí verejnosti zapísané najmä vďaka Shakespearovej hre Julius Caesar a slávnemu varovaniu "Stráž sa Marcových íd". Pôvod tohto dňa však siaha hlboko do starovekého Ríma, kde sa ídy v kalendári určovali podľa splnu mesiaca a pripadali na stred mesiaca (zvyčajne 13. alebo 15. deň). V rímskom systéme počítania času neslúžili len na náboženské slávnosti a obety bohom ako Jupiter či Anna Perenna, ale boli aj dôležitým termínom na vyrovnávanie dlhov.
 Historicky najvýznamnejšou udalosťou spojenou s týmto dátumom je zavraždenie Julia Caesara v roku 44 pred n. l. Rímsky vodca bol počas zasadnutia senátu brutálne dobodaný sprisahancami, medzi ktorými boli aj Brutus a Cassius. Podľa historických záznamov Caesara pred týmto dňom varoval veštec, čo Shakespeare neskôr spracoval do legendárnej literárnej scény plnej politických intríg a zrady.
 V súčasnosti sa Marcové ídy pripomínajú ako deň venovaný histórii, literatúre a politickému životu starovekého Ríma. Kvôli postave Bruta sa tento deň niekedy neformálne označuje aj ako "Brutusov deň". Sviatok slúži ako most k ďalším kultúrnym udalostiam, ako je Svetový deň divadla (27. marec) alebo deň venovaný Shakespearovi v apríli, a pripomína nám dôležitosť poznania antických koreňov našej civilizácie.