Medzinárodný deň akcií proti priehradám a pre rieky, vodu a život

Tento deň bol vyhlásený v marci 1997 na 1. medzinárodnom stretnutí ľudí ohrozených výstavbou priehrad v brazílskom meste Curitibe. Na konferencii sa zúčastnili delegáti z 20 krajín, medzi nimi napríklad z Argentíny, Brazílie, Čile, Francúzska, Lesotha, Ruska, zo Švajčiarska, z Thajska i USA. Priehrady so sebou prinášajú obrovské environmentálne, ekonomické a sociálne straty a sú jednou z najvážnejších hrozieb, ktorej čelí svet. Tento deň je venovaný boju proti deštruktívnym projektom rozvoja vodných zdrojov, na podporu rekultivácii zdravia našich riek a na racionálne riadenie našich vodných tokov.
Medzinárodný deň akcií za rieky má aj tieto ciele: vyzdvihnúť význam riek v cykle života, upriamiť pozornosť verejnosti na nevyhnutnosť ich ochrany a protestovať proti ich ničeniu a znečisťovaniu. Pri príležitosti 14. marca sa vo svete konajú mnohé akcie zamerané na ochranu riek, ich užitočnosť a dosah aktivít spojených s riekami a vodnými tokmi.
Ľudia na celom svete si v ostatných rokoch všímajú veľký nárast devastácie riek a ich celých povodí. Devastáciu pokladajú za súčasť "globálnej krízy konania človeka". Rieky a ich povodia ohrozujú najmä vysušovanie, výrub lesov, odvodňovanie, znečisťovanie, vytváranie kanalizácií a v neposlednom rade i kyslé dažde.
Na Slovensku sa prvé návrhy riešenia problémov s veľkou vodou, povodňami na rieke Orava a pod sútokom Oravy s Váhom a zároveň využitia sily vody zrodili po povodni v roku 1813. Samotná výstavba údolnej priehrady a elektrárne na sútoku Váhu a Čiernej Oravy trvala od roku 1941 do 1953. Pod tento pomerne dlhý čas sa podpísala chýbajúca projektová dokumentácia, vojna, neúplný geologický prieskum a opakujúce sa povodne. Keď v máji 1953 spustili do skúšobnej prevádzky prvú turbínu na výroby elektrickej energie, patrila Oravská priehrada k najmodernejším inžinierskym stavbám v strednej Európe a bola najväčšou nádržou vo vtedajšom Československu.