Medzinárodný deň bez diét

 Cieľom Medzinárodného dňa bez diét je zvýšiť povedomie o diskriminácii na váhe, fóbii z tukov, rozmeroch a potenciálnom nebezpečenstve komerčných stravovacích plánov, ctiť si obete chirurgického zákroku pri chudnutí a poruchy stravovania, podporovať prijatie tela a rozmanitosť tvarov tela. Má to byť deň bez diét a nezdravých obsesií týkajúcich sa telesnej hmotnosti a tvaru.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Medzinárodný deň bez diét (INDD) je každoročné podujatie zamerané na prijatie tela a zdravý životný štýl s dôrazom na zdravie akejkoľvek veľkosti. Prvýkrát sa oslavoval vo Veľkej Británii v roku 1992. Medzinárodný deň bez diét vytvorila riaditeľka skupiny "Diet Breakers" Mary Evans Young. Po boji s poruchou stravovania (anorexia) chcela pomôcť ľuďom prijať a oceniť telo, ktoré majú.
 Pôvodne to mal byť Národný deň bez diéty, ktorý sa bude dodržiavať iba vo Veľkej Británii, ale potom sa Young rozhodola pokúsiť z neho urobiť medzinárodný obrad. V roku 1993 Youngovu myšlienku podporili feministické skupiny v mnohých ďalších krajinách, ako sú USA, Kanada, Brazília, Austrália, Nový Zéland, Dánsko, Izrael a India. Symbolom obradu je svetlo modrá stuha.

Čo je diéta?

 Diéta je špecifický spôsob stravovania alebo stravovací režim, ktorý zahŕňa úpravu toho, čo a koľko človek konzumuje. Toto úprava je často robená s konkrétnym cieľom.

Tieto ciele môžu byť:

• Zmena telesnej hmotnosti: Najčastejší dôvod v bežnom povedomí (napr. diéta na chudnutie alebo priberanie).
• Zdravotné dôvody: Riadenie ochorení (cukrovka, celiakia, alergie, vysoký cholesterol, hypertenzia atď.), zlepšenie celkového zdravia.
• Športové alebo fyzické výkony: Optimalizácia stravy pre tréning a súťaže.
• Etické, náboženské alebo osobné presvedčenia: Vegetariánstvo, vegánstvo, rôzne kultúrne alebo náboženské stravovacie pravidlá.
• Dočasné obmedzenia: Napr. pri tráviacich problémoch, pred lekárskymi zákrokmi.

 Diéta môže byť krátkodobá (napr. na rýchle schudnutie) alebo dlhodobá – ako súčasť životného štýlu. Môže byť vyvážená a zdraviu prospešná, alebo naopak extrémne reštriktívna a nutrične nevyvážená.
 Hoci diéta ako taká nemusí byť pre každého nebezpečná (ak je dobre nastavená a zdravá), môže byť významným rizikovým faktorom alebo spúšťačom pre vznik alebo zhoršenie porúch príjmu potravy u zraniteľných jedincov. Poruchy príjmu potravy sú často poháňané túžbou po kontrole a strachom z jedla a priberania. Diéta (najmä reštriktívna) priamo podporuje a normalizuje myšlienky o obmedzovaní jedla, počítaní kalórií a vylučovaní "zakázaných" potravín, čo je základom mnohých porúch.
  Keď sa človek sústredí na pravidlá diéty, jedlo sa stáva centrom jeho pozornosti. To môže u ľudí s predispozíciou viesť k obsedantným myšlienkam o jedle, váhe a tvare tela, čo je typické pre poruchy stravovania. Reštrikcia (typická pre diéty) môže viesť k nadmernému hladu, ktorý môže následne spustiť záchvaty prejedania. Následné pocity viny a hanby môžu viesť k nutnosti "kompenzovať" (ako pri bulímii) alebo k ešte prísnejšej reštrikcii (ako pri anorexii). Diéta tak môže roztočiť nebezpečný cyklus.
  Diéty často učia ignorovať signály tela (hlad, sýtosť) a riadiť sa externými pravidlami. Pre ľudí s poruchami príjmu potravy (ale aj bez nich) to môže narušiť prirodzený vzťah k jedlu.  Pre niekoho, kto sa zotavuje z poruchy príjmu potravy, môže byť aj snaha o "zdravú" diétu príliš riziková a ľahko viesť k návratu k nezdravým návykom a mysleniu.
 Takže zatiaľ čo diéta je len stravovací režim, pre ľudí s poruchami príjmu potravy (alebo s vysokým rizikom ich rozvoja) môže predstavovať cestu k eskalácii problémov a vážnym zdravotným dôsledkom. Nie je to len o jedle, ale o zložitom prepojení psychiky a správania okolo jedla a tela.

História

  Od staroveku bolo stravovacie obmedzenie často spojené s duchovnými praktikami (askéza, očista) alebo s pokusmi o liečbu chorôb podľa vtedajších medicínskych teórií (napr. úprava "telesných štiav"). Vnímanie tela bolo odlišné – plnosť bola často znakom zdravia, bohatstva a plodnosti. Chudnutie z čisto estetických dôvodov nebolo dominantným cieľom.
 S rozvojom vedy a medicíny v 19. storočí sa začalo lepšie chápať spojenie medzi stravou a hmotnosťou. Objavujú sa prvé diéty výslovne zamerané na chudnutie pre estetické a sociálne dôvody, najmä v vyšších spoločenských vrstvách (napr. nízko-sacharidová diéta Williama Bantinga). Štíhlosť sa začína stávať ideálom krásy pre elitu, odlíšením od pracujúcej triedy. Koncom 19. storočia sa začína v medicínskej literatúre objavovať popis stavov podobných mentálnej anorexii, hoci ešte neboli plne chápané ako psychické ochorenia.
 Vznik a šírenie masových médií v 20.  storočí (filmy, časopisy, reklama) radikálne zmenili vnímanie krásy. Filmové hviezdy a modelky šírili ideál tenkého tela ako celospoločenskú normu. Diétovanie sa stáva bežnou praxou pre stále širšie vrstvy obyvateľstva, už nielen pre bohatých. Je poháňané snahou priblížiť sa k tomuto novému ideálu krásy a spoločenského úspechu. V tomto období sú mentálna anorexia a neskôr mentálna bulímia prvýkrát plne popísané a uznané ako psychiatrické diagnózy. Ich nárast koreluje s nárastom diétovania v spoločnosti.
 V 20. - 21. storočí dochádza k explózii rôznych typov diét, často protichodných a extrémnych (nízkotučné, nízkosacharidové, keto, paleo, detox atď.). Trh s diétnymi produktmi a programami prekvitá. Sociálne siete a internet zosilňujú tlak na vzhľad a šíria často nereálne predstavy o tele. Diétovanie je tak rozšírené a normalizované, že je niekedy ťažké odlíšiť bežnú diétu od prvých príznakov poruchy príjmu potravy. Reštrikcia je často maskovaná ako "zdravý životný štýl".
 Výskum v tomto období potvrdzuje, že diétovanie (najmä v dospievaní a ak je reštriktívne) je jedným z najsilnejších rizikových faktorov pre vznik porúch príjmu potravy. Nie že by diéta spôsobila poruchu priamo, ale vytvára prostredie, kde sa pri psychickej zraniteľnosti môže rozvinúť. Rozpoznávajú sa nové fenomény spojené so stravovaním, napr. ortorexia nervosa (posadnutosť "čistým" alebo "zdravým" jedením).

Prečo je dôležité neriadiť sa len diétami?

1. Nedostatok dlhodobej udržateľnosti: Mnohé diéty, najmä tie veľmi reštriktívne, sú ťažké na dlhodobé dodržiavanie. Vedú k pocitu deprivácie, frustrácie a nakoniec k návratu k pôvodným návykom, často s následným jojo efektom (opätovné priberanie, niekedy aj viac ako sa schudlo). Zameriavajú sa skôr na "rýchle riešenia" než na budovanie trvalých zdravých návykov.

2. Riziko nutričných nedostatkov: Niektoré diéty vylučujú celé skupiny potravín (napr. sacharidy, tuky, mliečne výrobky), čo môže viesť k nedostatku dôležitých živín, vitamínov a minerálov, ak nie sú veľmi starostlivo plánované a dopĺňané.

3. Negatívny psychologický dopad: Stále sa sústrediť na pravidlá, počítanie kalórií, váženie sa a kategorizáciu jedla na "dobré" a "zlé" môže viesť k úzkosti, stresu a pocitom viny pri "porušení" diéty. Vzťah k jedlu sa stáva komplikovaným a nezdravým.

4. Narušenie prirodzeného vzťahu k jedlu a telu (Intuitívne stravovanie): Diéty nás učia ignorovať vlastné signály hladu a sýtosti a namiesto toho nasledovať vonkajšie pravidlá. To môže narušiť schopnosť tela regulovať príjem potravy prirodzeným spôsobom.

5. Riziko vzniku alebo zhoršenia porúch príjmu potravy: Ako sme si spomenuli, časté diétovanie, najmä to reštriktívne, je významným rizikovým faktorom pre rozvoj mentálnej anorexie, bulímie a iných porúch príjmu potravy. U ľudí s predispozíciou môže byť diéta priamym spúšťačom.

6. Ignorovanie širšieho kontextu zdravia: Zdravie a telesná pohoda nie sú len o tom, čo jeme. Rovnako dôležité sú aj pravidelný pohyb, dostatok spánku, zvládanie stresu, sociálne vzťahy a genetické predispozície. Zamerať sa len na diétu znamená prehliadať tieto ďalšie kľúčové aspekty.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Dať si pauzu od diétovania: Ak držíte diétu z nezdravých alebo reštriktívnych dôvodov, zvážte, či si aspoň na tento deň nedáte pauzu od striktných pravidiel.

• Počúvať svoje telo: Skúste sa zamerať na intuitívne stravovanie. Jedzte, keď ste hladní, a prestaňte, keď ste sýti. Dovoľte si jesť jedlá, na ktoré máte chuť, bez pocitu viny (pokiaľ nejde o medicínske obmedzenia).
• Osláviť svoje telo: Oceňte svoje telo za všetko, čo pre vás robí, bez ohľadu na jeho tvar či hmotnosť. Zamerajte sa na to, čo dokáže, nie na to, ako vyzerá podľa nereálnych štandardov krásy.
• Naučiť sa viac o kultúre diét: Zistite, ako marketing a spoločenské tlaky podporujú nerealistické očakávania od tela a stravovania. Naučte sa rozpoznať nezdravé správy o diétach.
• Zvýšiť povedomie o poruchách príjmu potravy: Ak máte informácie, podeľte sa o ne s ostatnými. Pripomeňte, že diéty môžu byť rizikovým faktorom a že poruchy stravovania sú vážne ochorenia vyžadujúce odbornú pomoc.
• Zamerajte sa na pohodu, nie len na váhu: Sústreďte sa na celkové zdravie a pohodu – pestrú stravu, príjemný pohyb, dostatok spánku, zvládanie stresu. Oddelite tieto zdravé návyky od čísla na váhe.
• Podporiť druhých: Ak poznáte niekoho, kto zápasí s diétami alebo poruchou príjmu potravy, ponúknite podporu a pochopenie.
• Nosiť modrú stužku: Modrá stužka je symbolom tohto dňa.
• Použiť sociálne médiá: Podeľte sa o svoje myšlienky a podporu online s hashtagmi ako #NoDietDay, #InternationalNoDietDay, #DenBezDiet, #IntuitiveEating, #BodyPositivity.