Košík
0
0,00 €
Medzinárodný deň bez mäsa a deň práv zvierat
14.12.2023
Každý normálny človek, ktorý má, alebo mal niekedy zviera si uvedomuje, že zvieratá sú živé bytosti ktoré tiež cítia, myslia a nie sú to žiadne veci. Prežívajú psychickú aj fyzickú bolesť rovnako ako my. Ak chcete pomôcť zvieratám, aby netrpeli, tak nepodporujte cirkusy so zvieratami, obmedzte konzumáciu mäsa a zvážte ktoré živočíšne produkty naozaj potrebujete.
Kto prišiel s týmto dňom?
Medzinárodný deň bez mäsa a deň práv zvierat bol iniciovaný v Indii a pripomína sa od roku 1986. Hlavnou myšlienkou aktivistov je zrušenie spotreby živočíšnych produktov, koniec zabíjania a chovania zvierat pre potravinárske účely a podpora vegetariánstva a vegánstva. Podstatou tohto dňa je zníženie spotreby mäsa a vytvorenie vhodných a dôstojných podmienok pri chove zvierat.
Aké sú práva zvierat?
Práva zvierat sú etický a filozofický koncept, ktorý presadzuje myšlienku, že zvieratá majú vlastné základné práva a nemali by byť považované za majetok, nástroje alebo zdroje na ľudské využitie (ako potrava, zábava, experimenty či oblečenie). Táto filozofia tvrdí, že keďže zvieratá sú cítiace bytosti schopné vnímať bolesť a radosť, zaslúžia si morálne postavenie a ochranu. Hlavné etické požiadavky zahŕňajú právo na život, právo na telesnú integritu a právo na život bez utrpenia, stresu a obmedzovania, ktoré im bráni v prirodzenom správaní.
Na úrovni medzinárodnej a slovenskej legislatívy zvieratá zvyčajne nemajú rovnaké práva ako ľudia, ale sú chránené prísnymi zákonmi o dobrých životných podmienkach (welfare). Tieto zákony (na Slovensku napr. Zákon č. 39/2007 Z. z.) definujú, že zvieratá sú cítiace bytosti a zakazujú ich týranie a spôsobovanie neprimeranej bolesti alebo utrpenia. Každý majiteľ zvieraťa má preto povinnosť zabezpečiť mu starostlivosť zodpovedajúcu jeho potrebám a zdraviu. Tieto právne normy sa opierajú o medzinárodne uznávaný etický rámec, ktorý sa zameriava na predchádzanie utrpeniu počas ich kontaktu s ľuďmi.
Päť slobôd (Five Freedoms)
Tento rámec slúži ako etický základ pre stanovenie a hodnotenie dobrých životných podmienok zvierat:
Sloboda od hladu a smädu: Zabezpečenie prístupu k čerstvej vode a potrave pre plné zdravie a silu.
Sloboda od nepohodlia: Poskytnutie vhodného prostredia, prístrešku a pohodlného miesta na odpočinok.
Sloboda od bolesti, zranenia a choroby: Zabezpečenie prevencie, rýchlej diagnostiky a liečby.
Sloboda prejavovať normálne správanie: Poskytnutie dostatočného priestoru a spoločnosti iných zvierat (ak je to vhodné pre daný druh).
Sloboda od strachu a stresu: Zabezpečenie podmienok, ktoré predchádzajú psychickému utrpeniu.
História
Myšlienka náležitého správania k zvieratám a zdržiavanie sa ich konzumácie je na Západe veľmi stará. Už starogrécki a starorímski filozofi diskutovali o otázke práv zvierat s ohľadom na ľudskú morálku. V starovekom Grécku boli tieto debaty ovplyvnené filozofickými smermi ako animizmus (viera, že aj zvieratá majú dušu alebo životnú silu), vitalizmus, mechanizmus a antropocentrizmus (človek je stredom všetkého).
Matematik a filozof Pytagoras (6. storočie pred n. l.) je často považovaný za prvého filozofa, ktorý sa zaoberal právom zvierat a bol ústrednou osobnosťou animizmu. Pytagoras bol presvedčený o prevteľovaní duší a zdôrazňoval etické dôvody pre vegetariánstvo. Je považovaný za prvého "osloboditeľa" zvierat, pretože kupoval zvieratá na trhu za účelom ich oslobodenia.
Počas stredoveku v západnej civilizácii prevládal názor (silne ovplyvnený náboženskými autormi a niektorými filozofmi ako Stoici), že zvieratá si nezaslúžia rovnakú morálnu ohľaduplnosť. Títo myslitelia tvrdili, že zvieratá nemajú "dušu" alebo sú iracionálne, a preto k nim ľudia nemajú žiadne morálne záväzky. Objavili sa aj názory odopierajúce zvieratám morálne nároky, pretože nedokážu rozprávať alebo mať slobodnú vôľu. Napriek tomu si vegetariánstvo zachovalo svoje miesto v niektorých náboženských a asketických prúdoch.
Základným princípom moderného hnutia za ochranu a práva zvierat je, že veľa zvierat má základné záujmy, ktoré si zaslúžia poznávanie, ohľaduplnosť a ochranu. Z pohľadu zástancov tieto základné záujmy dávajú zvieratám morálne aj legislatívne práva.
Zakladateľ moderného utilitarizmu, Jeremy Bentham, položil základný kameň moderného hnutia s otázkou, ktorá sa stala jeho heslom: "Otázkou nie je, 'Dokážu myslieť?', ani, 'Dokážu rozprávať?' ale 'Dokážu trpieť?'"
Filozof Peter Singer nadviazal na Benthama a tvrdí, že zvieratá majú morálne nároky už iba tým, že sú vnímavé a dokážu cítiť bolesť aj radosť. Ak zvieratá dokážu trpieť, tak majú ľudia morálnu povinnosť minimalizovať alebo predchádzať takémuto utrpeniu.
Filozof Tom Regan, ktorý nie je utilitarista, tvrdí, že niektoré zvieratá disponujú rovnakými pokročilými poznávacími schopnosťami, ktoré sú dostatočné, aby sa im prisudzovali základné práva, aké majú ľudia.
Tieto moderné filozofické smery poskytli silný etický základ pre vegetariánske a vegánske hnutie 20. storočia a presunuli diskusiu z náboženskej sféry na oblasť etiky, práv a morálnych povinností človeka voči všetkým cítiacim bytostiam.
Prečo by sme nemali jesť mäso a dbať na práva zvierat?
Prečo by sme nemali jesť mäso a dbať na práva zvierat?
1. Etické a morálne dôvody (Práva Zvierat)
Hlavný etický argument proti konzumácii mäsa spočíva v presvedčení, že zvieratá sú cítiace bytosti, ktoré dokážu pociťovať bolesť, strach a radosť, a preto by nemali byť využívané ako prostriedok na ľudský cieľ (potravu).
Utrpenie v chove: Kritika sa zameriava najmä na priemyselný veľkochov, kde sú zvieratá chované v preplnených a stresujúcich podmienkach, ktoré im bránia v prirodzenom správaní.
Právo na život: Zástancovia práv zvierat tvrdia, že pokiaľ môžeme prežiť a prosperovať bez konzumácie zvierat, ich zabíjanie je morálne neospravedlniteľné. Citujú filozofa Jeremyho Benthama: "Otázkou nie je, 'Dokážu myslieť?', ale 'Dokážu trpieť?'" Ak dokážu trpieť, máme morálnu povinnosť utrpenie minimalizovať.
2. Environmentálne dôvody (Udržateľnosť)
Produkcia mäsa, najmä hovädzieho, má obrovský dopad na planétu. Obmedzenie konzumácie mäsa je považované za jeden z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť osobnú ekologickú stopu.
Emisie skleníkových plynov: Živočíšna výroba, najmä chov prežúvavcov, je významným zdrojom silného skleníkového plynu – metánu.
Odlesňovanie a využívanie pôdy: Obrovské plochy pôdy sú potrebné buď na pasenie hospodárskych zvierat, alebo na pestovanie krmovín pre ne (napr. sóje), čo vedie k odlesňovaniu, najmä v Amazónii.
Spotreba vody: Produkcia mäsa (najmä hovädzieho) je náročná na spotrebu vody v porovnaní s produkciou rastlinných potravín.
3. Zdravotné dôvody (Strava)
Aj keď ľudské telo dokáže mäso tráviť, nadmerná konzumácia mäsa, najmä spracovaného a červeného, sa spája so zdravotnými rizikami.
Riziko chorôb: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikuje spracované mäso (slanina, údeniny, párky) ako karcinogén skupiny 1 (preukázateľne rakovinotvorné) a červené mäso ako pravdepodobný karcinogén.
Srdcové zdravie: Rastlinná strava, ktorá prirodzene obsahuje menej nasýtených tukov a cholesterolu (ktorý sa nachádza len v živočíšnych produktoch) a viac vlákniny, je často spájaná s nižším rizikom srdcových ochorení a diabetu 2. typu.
Čo by sme mali v tento deň robiť?
Vynechať mäso z jedálnička: Vyskúšať si 24 hodín bez akejkoľvek konzumácie mäsa (alebo všetkých živočíšnych produktov, ak sa zameriavate na vegánstvo).
Vyskúšať nové recepty: Uvariť si nové, plnohodnotné a chutné rastlinné jedlo (napr. curry z cíceru, šošovicový dhal, vegánsky burger) a zistiť, aké je jednoduché a rozmanité.
Organizovať komunitné akcie: Usporiadať spoločný obed alebo večeru bez mäsa s priateľmi alebo kolegami, aby ste ukázali, že rastlinná strava je chutná.
Šíriť výhody: Zdieľať informácie o zdravotných a environmentálnych výhodách obmedzenia konzumácie mäsa.
Vzdelávať sa o welfare: Prečítať si o podmienkach chovu zvierat v priemyselnom poľnohospodárstve, laboratóriách, cirkusoch alebo iných formách využívania.
Podpísať petíciu: Podporiť petície alebo kampane, ktoré sa usilujú o zmenu legislatívy v oblasti welfare zvierat (napr. zákaz klietkového chovu, obmedzenie pokusov na zvieratách).
Finančne alebo dobrovoľnícky pomôcť: Podporiť útulky pre zvieratá, farmárske azylanty (sanctuaries) alebo organizácie bojujúce za práva zvierat.
Byť hlasom: Verejne hovoriť o práve zvierat na život bez utrpenia, čím naplníte étos filozofa Jeremyho Benthama, že kľúčová otázka je, či zviera dokáže trpieť.
Vybrať si eticky: Pri nakupovaní uprednostniť produkty, ktoré neboli testované na zvieratách, alebo sú certifikované ako eticky a humánne chované.
