Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti

  Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti, známy aj ako Svetový deň biodiverzity, je medzinárodným dňom zvyšovania povedomia o otázkach biodiverzity.

Kto prišiel s týmto dňom?

 V roku 1992 bol podpísaný Dohovor o biologickej rozmanitosti. Táto zmluva sa zamerala na ochranu biodiverzity a trvalo udržateľné využívanie jej zložiek. Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti bol ustanovený na oslavu dohovoru a na riešenie najdôležitejších otázok biodiverzity. Pôvodne sa konal 29. decembra na pamiatku dňa, keď dohovor v roku 1993 nadobudol platnosť. Je oficiálne uznaný Organizáciou Spojených národov a koná sa 22. mája.

Čo je biologická rozmanitosť?

 Pojem biologická rozmanitosť (biodiverzita) označuje stupeň variácie života. Biodiverzita na Zemi sa líši v závislosti od regiónu, zvláštností daného ekosystému a mnohých ďalších faktorov. Environmentálne zmeny spôsobené prírodnými procesmi a ľudskou činnosťou vedú k vyhynutiu druhov a zníženiu biodiverzity.
 Biologická rozmanitosť je súhrn všetkých foriem života na Zemi – od najmenších mikroorganizmov až po obrovské veľryby. Zahŕňa variabilitu života na všetkých úrovniach, od génov v rámci druhov až po ekosystémy.

Rozlišujeme tri hlavné úrovne biologickej rozmanitosti:

1. Genetická rozmanitosť: Odkazuje na rozdiely v génoch v rámci jedného druhu. Napríklad, rôzne odrody pšenice, rôzne rasy psov, alebo genetické rozdiely medzi jedincami rovnakej populácie. Táto rozmanitosť je kľúčová pre prispôsobivosť druhov meniacim sa podmienkam prostredia.
2. Druhová rozmanitosť: Predstavuje rôznorodosť druhov na určitej ploche alebo v ekosystéme. Meria sa počtom rôznych druhov (bohatosť druhov) a rovnomernosťou ich zastúpenia. Napríklad, tropický dažďový prales má oveľa väčšiu druhovú rozmanitosť ako púšť.
3. Ekosystémová rozmanitosť: Vyjadruje variabilitu biotopov, spoločenstiev a ekologických procesov, ktoré sa vyskytujú v rôznych regiónoch Zeme. Ide o rozmanitosť prostredí, ako sú lesy, lúky, rieky, jazerá, púšte, oceány a ich vzájomné interakcie.

História

 Už starovekí filozofi a prírodovedci (napr. Aristoteles) pozorovali a kategorizovali rôzne formy života, hoci chápali rozmanitosť skôr ako statickú danosť.
 V 18. storočí prišiel Carl Linné so svojím systémom binomickej nomenklatúry, ktorý umožnil systematické pomenovanie a triedenie druhov. To bol kľúčový krok k organizovanému štúdiu rozmanitosti života.
 Charles Darwin svojou teóriou evolúcie prostredníctvom prirodzeného výberu (v diele O pôvode druhov, 1859) radikálne zmenil chápanie biologickej rozmanitosti. Ukázal, že druhy sa vyvíjajú a menia v čase, a že súčasná diverzita je výsledkom miliónov rokov evolučných procesov.
 Začiatkom 20. storočia sa rozvinula ekológia, ktorá sa začala venovať štúdiu vzájomných vzťahov medzi organizmami a ich prostredím, čím sa prehlbovalo chápanie zložitosti ekosystémov a ich rozmanitosti.
 V polovici 20. storočia, najmä po druhej svetovej vojne a v dôsledku rýchleho priemyselného rozvoja a rastu populácie, začali vedci a ochranári vnímať alarmujúci úbytok druhov a deštrukciu biotopov. Kľúčové bolo dielo Rachel Carson "Mlčiaca jar" (Silent Spring, 1962), ktoré upozornilo na ničivý vplyv pesticídov na biodiverzitu.
 Termín "biological diversity" (biologická rozmanitosť) bol prvýkrát použitý v roku 1980 Thomasom Lovejoyom. Následne ho v roku 1985 spopularizoval Edward O. Wilson vo svojej knihe Biodiversity (Biodiverzita), ktorá vznikla na základe konferencie National Forum on BioDiversity vo Washingtone D.C. v roku 1986. Tento krátky a úderný termín rýchlo prenikol do vedeckých aj politických kruhov.
 V 80. rokoch 20. storočia sa viedli intenzívne diskusie o strate biodiverzity a potrebe medzinárodnej spolupráce na jej ochranu. Uvedomilo sa, že strata biodiverzity má nielen ekologické, ale aj ekonomické a sociálne dôsledky. Klimaxom týchto snáh bol Summit Zeme v Rio de Janeiro (Rio Earth Summit) v roku 1992, kde bola otvorená na podpis Dohoda o biologickej rozmanitosti (Convention on Biological Diversity – CBD). Táto dohoda predstavuje medzinárodnú právnu normu zameranú na ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity. Zdôrazňuje, že biodiverzita je kľúčová pre udržateľný rozvoj a prosperitu ľudstva. Na pripomenutie prijatia textu Dohovoru o biologickej rozmanitosti bol 22. máj vyhlásený za Medzinárodný deň biologickej rozmanitosti.
 V 21. storočí sa ochrana biodiverzity stala ešte naliehavejšou v kontexte klimatických zmien a ich prepojenia s úbytkom druhov. Biodiverzita je neoddeliteľnou súčasťou Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj OSN a jej cieľov (SDGs), čo podčiarkuje jej význam pre globálne blaho.

Prečo je biologická rozmanitosť dôležitá?

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Zistite viac: Prečítajte si o ohrozených druhoch vo vašom regióne alebo o význame biodiverzity pre ekosystémy. Pozrite si dokumentárne filmy o prírode.
• Šírte informácie: Zdieľajte poznatky o biodiverzite s rodinou, priateľmi a na sociálnych sieťach. Použite relevantné hashtagy ako #Biodiverzita #MedzinarodnyDenBiodiverzity #ChranimePrirodu.
• Navštívte prírodné miesta: Choďte do národného parku, prírodnej rezervácie, botanickej záhrady alebo zoologickej záhrady, aby ste na vlastné oči videli a ocenili rozmanitosť života.
• Zapojte sa do čistenia: Pripojte sa k miestnej iniciatíve na čistenie riek, lesov alebo parkov.
• Vysádzajte pôvodné rastliny: Ak máte záhradu, zasaďte rastliny, ktoré sú prirodzené pre váš región a ktoré podporujú miestnu faunu (napr. opeľovače).
• Vytvorte si kútik pre divokú prírodu: Postavte hmyzí hotel, vtáčiu búdku alebo si vytvorte malý rybník, aby ste prilákali rôzne druhy živočíchov.
• Znižujte spotrebu a recyklujte: Minimalizujte svoj ekologický dopad znižovaním odpadu, recykláciou a kompostovaním.
• Šetrite vodu a energiu: Šetrné zaobchádzanie s týmito zdrojmi pomáha znižovať tlak na ekosystémy.
• Vyhnite sa používaniu pesticídov a herbicídov: Vo svojej záhrade používajte ekologické metódy.
• Nakupujte zodpovedne: Dávajte prednosť udržateľne získavaným produktom, lokálnym potravinám a certifikovaným produktom (napr. FSC drevo, udržateľný rybolov).
• Podporte organizácie: Darujte finančné prostriedky alebo venujte svoj čas organizáciám, ktoré sa venujú ochrane biodiverzity.
• Zastávajte sa politík: Podporte politiky, ktoré chránia prírodu a udržateľne riadia prírodné zdroje.
• Trávte čas v prírode: Jednoducho sa prejdite v lese alebo parku a vedome si všimnite detaily – stromy, kvety, hmyz, vtáky.
• Fotografujte: Zdokumentujte krásu a rozmanitosť prírody vo vašom okolí a zdieľajte ju, aby ste inšpirovali ostatných.