Medzinárodný deň colníctva

 Medzinárodný deň colníctva je príležitosťou pripomenúť si dôležitú činnosť colníkov, ktorá napomáha k uľahčovaniu obchodovania v medzinárodnom meradle, a tak v konečnom dôsledku prispieva k sociálnemu a ekonomickému blahobytu spoločnosti.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Medzinárodný deň colníctva bol vyhlásený v roku 1983 na počesť výročia prvého zasadnutia Rady pre colnú spoluprácu. Každý rok sa slávi práca mužov i žien v colnej správe na celom svete s podporou Svetovej colnej organizácie (World Customs Organization, WCO) so sídlom v Bruseli.

Čo je colníctvo? 

 Colníctvo predstavuje súhrn činností, opatrení a právnych predpisov, ktorými štát reguluje a kontroluje pohyb tovaru cez svoje hranice. Jeho základnou úlohou je nielen výber cla, ale predovšetkým ochrana domáceho trhu, bezpečnosť občanov a zabezpečenie plynulého medzinárodného obchodu. Colná politika aktívne podporuje zahraničný obchod a cestovný ruch, zabezpečuje ich presnú evidenciu, vykonáva dohľad a chráni ekonomické záujmy štátu pred nekalou konkurenciou či nelegálnym dovozom.
 Zásadným míľnikom pre tento odbor bol vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Týmto krokom sa územie SR stalo integrálnou súčasťou colného územia Spoločenstva. V praxi to znamená, že na tomto území sa uplatňuje jednotná colná politika a jednotný colný sadzobník. To zabezpečuje rovnaké podmienky pre všetkých importérov a exportérov bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte tovar prekračuje vonkajšiu hranicu Únie.
 V súčasnosti sú kľúčové otázky colnej politiky upravené priamo nadradenými colnými predpismi EÚ, medzi ktoré patrí najmä Colný kódex a príslušné nariadenia Komisie a Rady EHS. Národný Colný zákon Slovenskej republiky sa v tomto kontexte zameriava predovšetkým na pohyb tovarov medzi Úniou a takzvanými tretími štátmi, teda krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Colníci tak dnes pôsobia najmä na medzinárodných letiskách, v poštových stykoch a na vonkajšej pozemnej hranici (v našom prípade s Ukrajinou).

História

 Korene colníctva siahajú až do starovekého Egypta, Mezopotámie a Grécka. Už vtedy panovníci pochopili, že obchodné cesty sú ideálnym miestom na výber poplatkov. Pôvodne nešlo o clá v dnešnom zmysle slova, ale skôr o mýto – poplatok za ochranu karaván, používanie ciest, mostov alebo prístavov. V starovekom Ríme bol systém už pomerne rozvinutý pod názvom portorium. Rimania vyberali clo pri vstupe tovaru do provincií alebo do samotného mesta Rím, pričom sadzby sa líšili podľa druhu tovaru, od luxusného korenia až po bežné suroviny.
 Po páde Rímskej ríše sa v Európe systém výberu poplatkov rozdrobil. V období feudalizmu mal právo vyberať mýto a clá takmer každý miestny zemepán, kráľ či cirkevný hodnostár. Tovar, ktorý putoval na dlhšie vzdialenosti, bol zaťažený desiatkami poplatkov na každom hrade či pri každom riečnom prievoze. To obchod nesmierne predražovalo a brzdilo. Postupne však vznikali obchodné spolky, ako napríklad nemecká Hanza, ktoré sa snažili o zjednotenie pravidiel a ochranu obchodníkov.
 V 16. a 17. storočí, s nástupom absolutistických monarchií, sa clo stalo kľúčovým nástrojom hospodárskej politiky zvanej merkantilizmus. Štáty sa snažili viac vyvážať ako dovážať, aby si udržali drahé kovy v krajine. Clo sa začalo využívať ako ochranná bariéra – na dovoz hotových výrobkov sa uvaľovali vysoké clá, zatiaľ čo vývoz surovín sa obmedzoval. V tomto období začali vznikať prvé organizované colné správy s uniformovanými zbormi a pevnou sieťou colníc na štátnych hraniciach.
 Na území dnešného Slovenska bol vývoj úzko spätý s rakúskym a neskôr rakúsko-uhorským štátom. Významným medzníkom bol rok 1775, kedy Mária Terézia zaviedla colný poriadok a zrušila mnohé vnútorné mýta, čím podporila jednotný domáci trh. V roku 1851 bola v monarchii vytvorená rakúsko-uhorská colná únia, ktorá odstránila posledné colné bariéry medzi rakúskou a uhorskou časťou ríše, čím predznamenala moderné integračné procesy.
 Po vzniku Československa v roku 1918 bolo potrebné vybudovať novú colnú správu, ktorá nadviazala na rakúsku precíznosť. Počas socializmu bolo colníctvo pod prísnou kontrolou štátu a zameriavalo sa najmä na ochranu devízového hospodárstva a kontrolu osôb. Skutočná revolúcia však prišla s pádom železnej opony a následným vstupom do Európskej únie v roku 2004. Zmizli colné kontroly na hraniciach so susednými štátmi (okrem Ukrajiny) a Slovensko sa stalo súčasťou colnej únie, kde clo slúži skôr na ochranu bezpečnosti a zdravia spotrebiteľa než na prostý príjem do štátnej pokladnice.

Prečo je colníctvo dôležité?

1. Ochrana domácej ekonomiky a trhu

 Clá slúžia ako regulačný nástroj. Ak by štát nekontroloval dovoz, trh by mohol byť zaplavený extrémne lacným tovarom z krajín s nízkymi výrobnými nákladmi, čo by zlikvidovalo domácich výrobcov. Colná politika tak pomáha udržiavať férovú hospodársku súťaž.

2. Bezpečnosť a ochrana zdravia

 Colníci sú "prvou líniou" pri vstupe tovaru do krajiny. Ich úlohou je zachytiť:

• Nebezpečné výrobky: Hračky s obsahom toxických látok alebo nekvalitnú elektroniku, ktorá môže spôsobiť požiar.

• Falzifikáty: Napodobeniny liekov alebo značkového oblečenia, ktoré klamú spotrebiteľa a poškodzujú držiteľov licencií.

• Zakázané látky: Drogy, zbrane, nelegálnu muníciu či ohrozené druhy živočíchov a rastlín (dohovor CITES).

3. Príjem do rozpočtu

 Výber cla, spotrebných daní a DPH pri dovoze predstavuje významný zdroj príjmov pre štátny rozpočet a rozpočet Európskej únie. Tieto prostriedky sa následne využívajú na financovanie infraštruktúry, školstva či bezpečnosti.

4. Štatistika a regulácia obchodu

 Bez colných vyhlásení by štát nemal prehľad o tom, v akom objeme a aký druh tovaru prúdi cez hranice. Tieto dáta sú nevyhnutné pre tvorbu hospodárskej stratégie štátu a pre medzinárodné obchodné dohody.

 V rámci Európskej únie platí voľný pohyb tovaru, takže colné bariéry na vnútorných hraniciach (napr. medzi SR a ČR) neexistujú. Colníctvo sa teda zameriava primárne na vonkajšiu hranicu EÚ.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Vzdelávajte sa o pravidlách: Pozrite si aktuálne limity pre dovoz tovaru z krajín mimo EÚ. Vedieť, koľko parfumu, kávy či suvenírov môžete priviezť bez platenia cla, vám môže na budúcej dovolenke ušetriť peniaze aj stres.

• Podporte legálny obchod: Pri nakupovaní cez internet (najmä z ázijských e-shopov) si overte, či predajca dodržiava colné predpisy a či neponúka podozrivo lacné falzifikáty, ktoré colníci môžu na hranici zadržať a zničiť.
• Spoznajte prácu colníkov: Mnohé colné úrady pri tejto príležitosti uverejňujú zaujímavé štatistiky alebo videá z výcviku colníckych psov. Sú to fascinujúce pohľady do zákulisia ich práce so skenermi alebo pri odhaľovaní pašovaného tovaru.
• Chráňte prírodu: Prečítajte si o dohovore CITES. Tento deň je ideálny na to, aby ste sa naučili, ktoré predmety (napr. určité mušle, koraly alebo výrobky z chránených zvierat) nesmiete nikdy prevážať cez hranice, aby ste nepodporovali nelegálny obchod s ohrozenými druhmi.
• Povedzte "ďakujem": Ak poznáte niekoho, kto pracuje v colnej správe, poďakujte mu za jeho službu. Ich práca v "prvej línii" chráni náš trh pred nebezpečnými hračkami, liekmi a zbraňami.