Medzinárodný deň demokracie

 Medzinárodný deň demokracie je príležitosťou, aby sa ľudia zamysleli a zhodnotili stav demokracie vo svete. Sloboda, dodržiavanie ľudských práv, organizovanie čestných a periodických volieb - to sú hodnoty, ktoré predstavujú základné body demokracie. Sú zapísané aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.

Kto prišiel s týmto dňom?

  Medzinárodný deň demokracie bol vyhlásený v roku 2007 OSN. V tento deň bola v roku 1997 prijatá Všeobecná deklarácia o demokracii, ktorá zakotvuje základné princípy a prvky demokracie. Tento deň je príležitosťou zdôrazniť význam demokracie a je určený k jej podpore a ochrane. Rezolúciu s návrhom na zriadenie nového medzinárodného dňa predložilo Nemecko.

Čo je demokracia?

 Demokracia znamená doslova vládu, ktorú uskutočňuje ľud ako celok. Teória demokracie je nesmierne zložitá, čo je do istej miery dané problémami, ktoré sú spojené s pochopením toho, kto je ľud a ktoré skutky vlády možno pripísať skutočne skôr "jemu" než vládnucim skupinám alebo určitým záujmom. Každý jedinec je pánom svojho vlastného osudu i osudu celého spoločenstva a v ktorom sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda druhého. Demokracia, ktorá sa snaží skĺbiť slobodu a rovnosť je politický ideál, ktorý spočíva na konkrétnych princípoch, ktoré sú málokedy dodržované všetky.
 Existujú rôzne formy demokracie, napríklad priama demokracia, kde občania rozhodujú priamo o zákonoch (čo je v praxi pri veľkých populáciách náročné), a reprezentatívna demokracia, kde občania volia zástupcov, ktorí za nich rozhodujú (čo je najbežnejšia forma dnes). 
 Demokratický politický systém je ten, v ktorom:
1. všetci, ktorí majú oficiálnu politickú moc sú zodpovední voličom buď priamo, alebo na základe skutočnosti, že boli ustanovení zvolenými funkcionármi;
2. zvolený parlament má značnú legislatívnu a poradnú zodpovednosť;
3. všetci dospelí, ktorí nie sú označení ako mentálne alebo morálne nespôsobilí, predstavujú súhrn voličov;
4. voľby sa konajú v častých intervaloch, nekonajú sa pod nátlakom a nie sú poznamenané podvodmi;
5. existuje dostatočná úroveň občianskych slobôd, ktorá zahŕňa nielen právo vyjadriť ústne alebo písomne svoje názory, ale aj možnosť zakladať nové politické strany, ktoré by kandidovali vo voľbách.

História

  Korene demokracie nachádzame v Aténach okolo 5. storočia pred Kr. Tu sa vyvinula forma priamej demokracie, kde občania (muži, ktorí spĺňali určité kritériá) mohli priamo hlasovať o zákonoch a rozhodovať o záležitostiach mesta. Bol to však obmedzený systém, ktorý nezahŕňal ženy, otrokov ani cudzincov. Sami predstavitelia vtedajšej politickej moci a filozofi na ňu často pozerali s nedôverou.
 Rímska republika mala tiež demokratické prvky, ako napríklad volené úrady a zhromaždenia občanov, ale bola viac aristokratická než aténska demokracia. Vplyv mali najmä bohaté rodiny.
 Po páde Rímskej ríše sa demokratické myšlienky na dlhú dobu vytratili a nahradili ich rôzne formy monarchie a feudálneho systému. Občas sa objavili prvky obmedzenej samosprávy v mestách alebo šľachtických zhromaždeniach, ale skutočná demokracia v modernom zmysle bola v nedohľadne.
  V modernom zmysle sa ako politická teória začala rozvíjať od čias renesancie, resp. ešte neskôr. Do 18. storočia bývala v písomných záznamoch spomínaná len zriedkavo. Dovtedy dominovala predstava demokracie ako vlády chudoby a davu. Tento vývoj sa dá označil ako klasické chápanie demokracie (teda antické Grécko) a moderné chápanie (od 17. storočia).
 V 18. storočí myšlienky osvietenských filozofov ako John Locke, Jean-Jacques Rousseau a Montesquieu priniesli nové impulzy. Zdôrazňovali prirodzené práva človeka, delbu moci a suverenitu ľudu. Tieto myšlienky výrazne ovplyvnili neskoršie revolúcie.
 Americká revolúcia (1776) viedla k vzniku Spojených štátov amerických s ústavou založenou na princípoch zastupiteľskej demokracie a ochrane práv občanov.
 Francúzska revolúcia (1789) hlásala heslá o "slobode, rovnosti a bratstve" a hoci mala búrlivý vývoj, jej vplyv na šírenie demokratických ideálov bol obrovský.
 Počas 19. a 20. storočia sa demokracia postupne šírila po Európe a zvyšku sveta. Rozširovalo sa volebné právo (vrátane všeobecného volebného práva pre mužov a neskôr aj pre ženy), posilňovali sa parlamentné systémy a občianske slobody. Vznikali moderné politické strany a hnutia.
 Po druhej svetovej vojne sa mnohé krajiny, ktoré sa oslobodili spod diktatúr alebo koloniálnej nadvlády, prijali demokratické formy vlády. Dnes je demokracia považovaná za jeden z najžiadanejších a najrozšírenejších politických systémov na svete, hoci jej formy a fungovanie sa v rôznych krajinách líšia.
 Demokracia je teda neustále sa vyvíjajúci proces, ktorý kladie dôraz na ľudovú moc, ochranu práv a slobôd a rovnosť všetkých občanov.

Prečo je demokracia dôležitá?

• Ochrana ľudských práv a slobôd: Demokracie sú navrhnuté tak, aby chránili základné práva občanov, ako je sloboda prejavu, náboženstva a zhromažďovania. V nedemokratických systémoch sú tieto práva často obmedzované alebo potláčané.

• Zodpovednosť vlády: V demokracii musia byť vlády zodpovedné svojim občanom. Občania môžu meniť vlády prostredníctvom volieb, čo ich motivuje konať v záujme ľudí.
• Mier a stabilita: Hoci demokracie nie sú imúnne voči konfliktom, vo všeobecnosti majú tendenciu byť stabilnejšie a mierumilovnejšie. Demokratické krajiny menej často bojujú medzi sebou.
• Hospodársky rozvoj: Hoci neexistuje priama kauzalita, demokracie často poskytujú stabilnejšie prostredie pre hospodársky rast, podporujú inovácie a chránia vlastnícke práva.
• Príležitosť pre rozvoj: Demokracie umožňujú občanom zapojiť sa do verejného života, vyjadriť svoje názory a prispieť k formovaniu spoločnosti, v ktorej žijú. Tým podporujú osobný rast a kolektívnu zodpovednosť.
• Riešenie konfliktov: Demokracie poskytujú mechanizmy na mierové riešenie konfliktov prostredníctvom diskusie, vyjednávania a kompromisov, namiesto násilia.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Vzdelávajte sa a šírte povedomie:

• Prečítajte si o histórii demokracie, jej princípoch a rôznych formách.

• Diskutujte s priateľmi, rodinou alebo kolegami o dôležitosti demokratických hodnôt, ako sú sloboda prejavu, právny štát, spravodlivosť a rovnosť.

• Zdieľajte zaujímavé články, videá alebo fakty o demokracii na sociálnych sieťach.

Zapojte sa do občianskeho života:

• Ak máte možnosť, zúčastnite sa verejných diskusií, prednášok alebo podujatí venovaných demokracii.

• Podporte organizácie, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, občianskych slobôd a podpore demokratických procesov.

• Ak máte právo voliť, nezabudnite sa zúčastniť volieb. Vaše hlasovanie má vplyv na smerovanie spoločnosti.

Reflektujte a diskutujte:

• Zamyslite sa nad tým, ako sú demokratické princípy vo vašej komunite alebo krajine dodržiavané a kde sú priestory na zlepšenie.

• Podporte dialóg a vzájomný rešpekt, aj keď máte odlišné názory. Demokracia stojí na schopnosti počúvať a rešpektovať iných.

Podporte lokálne iniciatívy:

• Zapojte sa do miestnych komunitných projektov, ktoré posilňujú občiansku angažovanosť a spoluprácu.

• Podporujte slobodné médiá a investigatívnu žurnalistiku, ktoré sú kľúčové pre fungujúcu demokraciu.