Medzinárodný deň detí

  Medzinárodný deň detí (skr. MDD) je sviatok detí, ktorý sa oslavuje vo veľa krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne (no nie všade) oslavuje každoročne 1. júna. Na Slovensku (a v niektorých ďalších krajinách bývalého Východného bloku) sa oslavuje od roku 1952.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Myšlienka Medzinárodného dňa detí vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí (World Conference for the Wellbeing of Children) v Ženeve, v Švajčiarsku v roku 1925. Na tejto konferencii zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami dotýkajúcimi sa detí na celom svete. Po konferencii viaceré vlády vo svojich krajinách zaviedli takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a súčasne poukázať na problémy dotýkajúce sa detí na celom svete. Nie je úplne jasné, prečo sa práve 1. jún vybral ako MDD, no tento dátum je na svete najobľúbenejší a oslavuje sa vo viac, ako 21 krajinách. V tento deň je zvykom, že sa na školách neskúša.

Čo je deň detí?

  Medzinárodný deň detí (MDD) je medzinárodný sviatok, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Jeho hlavným cieľom je pripomenúť si práva detí, ich potreby a dôležitosť ochrany detí pred akýmkoľvek zneužívaním, násilím či diskrimináciou. Zároveň je to príležitosť na oslavu detstva, radosti a nevinnosti.
 Oslavy Medzinárodného dňa detí sa líšia v závislosti od krajiny a komunity. Organizujú sa rôzne hry, súťaže, vystúpenia, športové dni, výlety či kultúrne programy špeciálne pre deti. Mestá a obce často pripravujú zábavné akcie v parkoch, na námestiach alebo v kultúrnych centrách. Deň detí je tiež príležitosťou na upozornenie na deti v núdzi a na podporu charitatívnych organizácií, ktoré sa im venujú.
 Zdôrazňuje sa potreba rešpektovania a dodržiavania práv detí, ako je právo na vzdelanie, zdravie, ochranu pred násilím a účasť na rozhodovaní, ktoré sa ich týkajú.
 Mnohé rodiny trávia tento deň spoločne, venujú sa svojim deťom a doprajú im špeciálne zážitky. Deň detí je teda predovšetkým o oslave detstva a pripomenutí si, že deti sú naša budúcnosť a zaslúžia si lásku, starostlivosť a ochranu.

História

 V starovekých civilizáciách a počas stredoveku neexistoval jasne definovaný koncept detstva, ako ho poznáme dnes. Deti boli často vnímané ako miniatúrni dospelí, ktorí sa mali čo najskôr začleniť do sveta práce a dospelých povinností.
 V dôsledku chorôb, nedostatočnej hygieny a slabých zdravotníckych poznatkov bola detská úmrtnosť extrémne vysoká. To mohlo ovplyvniť emocionálne puto rodičov k deťom, keďže ich prežitie nebolo zaručené. Deti boli často zapojené do práce už od útleho veku, či už v poľnohospodárstve, remeslách alebo domácnosti. Boli považované za ekonomickú záťaž, ktorá sa mala čo najskôr stať prínosom pre rodinu. Oblečenie, hry, alebo dokonca výchova neboli často špecificky prispôsobené veku detí.
 Hoci niektorí historici (ako Philippe Ariès) tvrdili, že koncept detstva prakticky neexistoval, novšie štúdie naznačujú, že láska a starostlivosť o deti bola prítomná, aj keď formy prejavu a spoločenské postavenie boli odlišné.
 Zmeny začali prichádzať v 17. a 18. storočí, najmä pod vplyvom Osvietenstva. Myslitelia ako John Locke (tabula rasa – nepopísaná tabuľa) a Jean-Jacques Rousseau (Emil aneb O výchově) začali zdôrazňovať, že deti sú jedinečné bytosti, ktoré potrebujú špecifickú výchovu a starostlivosť, aby sa mohli rozvíjať. Kladie sa dôraz na ich prirodzenosť a potrebu ochrany pred skazenosťou dospelého sveta. S rozvojom myšlienky povinného vzdelávania sa začal meniť aj pohľad na detstvo. Škola sa stala miestom, kde deti trávili významnú časť dňa.
 Hoci osvietenské ideály priniesli nové vnímanie detstva, priemyselná revolúcia (od konca 18. storočia) so sebou priniesla masové zneužívanie detskej práce v továrňach a baniach. Deti pracovali v otrasných podmienkach, za nízke mzdy a dlhé hodiny, čo viedlo k ich fyzickému a duševnému poškodeniu.
 Hrôzy detskej práce viedli k vzniku sociálnych hnutí a aktivistických skupín, ktoré začali bojovať za práva detí. Postupne sa prijímali zákony obmedzujúce detskú prácu a stanovujúce minimálny vek pre prácu a maximálny počet hodín.
 Zavádzanie povinnej školskej dochádzky vytiahlo deti z tovární a zabezpečilo im prístup k vzdelaniu. Vznikali inštitúcie na ochranu opustených a zneužívaných detí. Už v 20. rokoch 20. storočia sa objavovali iniciatívy na medzinárodnej úrovni s cieľom zlepšiť životné podmienky detí.
 Druhá svetová vojna, s jej devastujúcim dopadom na civilné obyvateľstvo a najmä na deti, bola katalyzátorom pre medzinárodné uznanie práv detí. Organizácia Spojených národov pre detskú núdzovú pomoc (dnes Detský fond OSN) bola založená na poskytovanie pomoci deťom postihnutým vojnou (UNICEF 1946). Už pred vojnou bola v Ženeve snaha upozorniť na problémy detí.
  Na konferencii Medzinárodnej demokratickej federácie žien v Moskve v roku 1949 bol navrhnutý 1. jún ako Deň pre ochranu detí, najmä s ohľadom na obete vojny. Tento dátum sa udomácnil vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska. V roku 1954 OSN odporučila zaviesť Svetový deň detí. Dňa 20. novembra 1959 bola prijatá Deklarácia práv dieťaťa a 20. novembra 1989 Dohovor o právach dieťaťa. Tieto dokumenty sú kľúčové pre definovanie práv dieťaťa a ich ochranu na medzinárodnej úrovni.
 Dnes je postavenie dieťaťa v spoločnosti výrazne lepšie, aspoň legislatívne. Deti sú uznávané ako subjekty práv, nielen ako objekty starostlivosti. Napriek tomu pretrvávajú globálne výzvy: detská práca, detskí vojaci, chudoba, nedostatočný prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, a rôzne formy zneužívania.
 Medzinárodný deň detí slúži ako každoročná pripomienka, že napriek pokroku je stále potrebné bojovať za plné dodržiavanie práv každého dieťaťa na svete a zabezpečiť im bezpečné a podnetné prostredie pre ich rozvoj.

Prečo je deň detí dôležitý?

1. Pripomenutie si práv dieťaťa:

Čo by sme mali tento deň robiť?