Medzinárodný deň falafelu

 Falafel patrí medzi najpopulárnejšie bezmäsité jedlá planéty. Tieto vyprážané guľôčky z mletého cíceru, cesnaku, petržlenovej vňate a koriandru majú hlboké korene v histórii Blízkeho východu, kde dodnes vyvolávajú vášnivé debaty o tom, ktorá krajina ich pripravuje najlepšie.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Medzinárodný deň falafelu, ktorý sa každoročne oslavuje 12. júna, vzdáva hold jednému z najpopulárnejších jedál blízkovýchodnej kuchyne. Hoci sú staroveké korene samotného falafelu dodnes predmetom vášnivých debát medzi Egyptom, Izraelom a Libanonom, samotný svetový deň má prekvapivo moderný a jasný pôvod.
 V roku 2012 ho založil mladý izraelský technologický podnikateľ a milovník jedla Ben Lang, ktorý chcel prostredníctvom internetu vytvoriť globálnu iniciatívu spájajúcu ľudí z celého sveta bez ohľadu na politiku či kultúrne rozdiely. Jeho cieľom bolo osláviť niečo, čo ľudstvo odjakživa spája – skvelé jedlo. Či už ho milujete pre jeho bohatú históriu, alebo preto, že je to geniálna vegánska pochúťka, 12. jún je tou najlepšou príležitosťou odložiť spory a dopriať si porciu lahodného, chrumkavého falafelu.

Čo je falafel?

Hoci v regióne Levanty (ktorý zahŕňa Sýriu, Libanon, Jordánsko, Izrael, Palestínu a časť Turecka) sa falafel udomácnil ako národné jedlo a fazuľa sa tu kompletne nahradila cícerom, dodnes existujú dva hlavné štýly jeho prípravy. Cícerový falafel je dnes v Európe a Severnej Amerike oveľa bežnejší než pôvodný egyptský štýl z fava fazule, no v oboch prípadoch ide o chuťovo bohatú záležitosť.
 Základom dokonalého falafelu je správny technologický postup a bohatá zmes korenín. Sušený cícer sa pred mletím zvyčajne namočí na celú noc, pričom jeho varenie sa vôbec neodporúča, pretože by spôsobilo, že sa zmes pri vyprážaní rozpadne. Následne sa rozmelie spolu s čerstvými bylinkami a koreninami, ako sú petržlenová vňať, koriander, zeler, cibuľa, cesnak, rasca, paprika, mleté čierne a červené korenie a soľ. Výsledkom je aromatická zmes, z ktorej sa tvarujú ikonické fašírky s nezameniteľnou chuťou.

História

 Hoci táto legenda znie pekne, chýbajú pre ňu priame dôkazy. Prvé skutočné písomné zmienky o falafele v Egypte sa totiž objavujú až v 19. storočí, kedy sa toto jedlo stalo pevnou súčasťou tamojšieho pouličného stravovania. V Egypte sa mu mimochodom dodnes hovorí ta'amiya.
 Z Egypta sa recept začal rýchlo šíriť smerom na sever do oblasti Levanty (región zahŕňajúci dnešný Libanon, Sýriu, Jordánsko, Palestínu a Izrael). Miestni obyvatelia však nemali taký ľahký prístup k fava fazuli, alebo im jednoducho nechutila, a tak recept zásadne inovovali – nahradili ju cícerom. Táto úprava dala falafelu o niečo jemnejšiu textúru a orieškovú chuť. Práve táto cícerová verzia sa neskôr stala celosvetovým štandardom.
 Keď v prvej polovici 20. storočia prichádzali do Palestíny a neskôr do novovzniknutého štátu Izrael židovskí imigranti z celého sveta, hľadali jedlo, ktoré by ich spájalo a bolo cenovo dostupné. Prevzali falafel od miestneho arabského obyvateľstva a rýchlo ho adoptovali. V Izraeli sa stal doslova národným jedlom, začal sa podávať v chlebe pita s hummusom a šalátom, čo z neho urobilo dokonalé prenosné jedlo.
 To však dodnes vyvoláva vášnivé debaty. Arabské krajiny, najmä Libanon, často obviňujú Izrael z "kultúrneho privlastnenia" falafelu. Libanonskí kuchári sa dokonca v minulosti pokúsili o zápis falafelu do Guinessovej knihy rekordov s obriou porciou, aby svetu demonštrovali, odkiaľ toto jedlo pochádza.
 Do západného sveta (Európy a Severnej Ameriky) dorazil falafel vo veľkom štýle v 70. rokoch 20. storočia. Prispela k tomu vlna imigrácie z Blízkeho východu, ale aj rozmach alternatívnych životných štýlov, vegetariánstva a zdravého stravovania. Západný svet v ňom objavil lacnú, chutnú a na proteíny bohatú bombu.

Prečo by sme mali jesť falafel?

Čo by sme mali tento deň robiť?