Medzinárodný deň gramotnosti

  V dnešnej pokročilej technickej dobe je až neuveriteľné, že stále existuje isté percento populácie na planéte, ktoré nevie čítať ani písať. V krajinách tretieho sveta je to naopak. Gramotnosť tam znamená nadštandard.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Kompetencie čítania a písania tvoria nevyhnutnú podmienku na nadobudnutie ďalších vedomostí, kompetencií, postojov a hodnôt zásadných na vytváranie trvalo udržateľných spoločností, vyzdvihla na svojej internetovej stránke Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO. V priebehu rokov sa pojem alfabetizácia, teda odstraňovanie negramotnosti vyvíjal. Pôvodný koncept, ohraničený na vyučovanie základných kompetencií - písať, čítať, počítať- je stále pomerne rozšírený.
 Od roku 1966 UNESCO každoročne 8. septembra Medzinárodný deň gramotnosti s cieľom upriamiť pozornosť verejnosti analfabetizmus a mobilizovať ju, aby sa angažovala v jednom z dôležitých poslaní tejto organizácie - poskytovania základného vzdelania pre všetkých. Boj proti neznalosti čítania a písania sa presadil ako jedna z hlavných úloh UNESCO už v roku 1946, keď sa konala prvá konferencia tejto organizácie.
 Na Svetovom kongrese ministrov školstva v septembri 1965 v Teheráne účastníci rozhodli, že 8. september, deň slávnostného otvorenia kongresu, bude vyhlásený za Medzinárodný deň gramotnosti a sláviť sa bude v každej krajine sveta.

Čo je gramotnosť?

 Gramotnosť je kľúčová pre osobný rozvoj a plnohodnotné zapojenie sa do spoločnosti. Umožňuje jednotlivcom získať prístup k vzdelaniu, lepším pracovným príležitostiam a informovaným rozhodnutiam. Je základným kameňom pre aktívne občianstvo, keďže gramotní ľudia dokážu lepšie pochopiť politické a sociálne témy, zapájať sa do diskusií a vyjadrovať svoje názory. Okrem toho, gramotnosť podporuje kreativitu a kritické myslenie, otvára dvere k celoživotnému učeniu a umožňuje nám lepšie sa orientovať vo svete plnom informácií.

História

 Gramotnosť predstavuje schopnosť čítať, písať a porozumieť písanému textu. V širšom zmysle zahŕňa aj schopnosť efektívne komunikovať a využívať informácie v rôznych formách. Jej história siaha do obdobia vzniku písma, keď sa čítanie a písanie stalo nástrojom správy, obchodu a uchovávania vedomostí.
 V starovekých civilizáciách, ako bola Mezopotámia či Egypt, bola gramotnosť výsadou úzkej elity – pisárov a kňazov. Postupne sa však s vývojom hieroglyfických, klínových a neskôr abecedných písomných systémov rozširovala, najmä vďaka šíreniu náboženských textov a vplyvu filozofických škôl. 
 Gramotnosť však stále bola privilégium, ktoré obmedzovalo šírenie vedomostí a kultúry. V stredoveku, aj keď bola gramotnosť stále koncentrovaná v kláštoroch a na univerzitách, sa proces prepisovania kníh stal kľúčovým pre zachovanie a šírenie vedomostí.
 Významný posun nastal s vynálezom kníhtlače v Európe v 15. storočí. Táto technológia umožnila masovú produkciu kníh, čím sa písomné slovo stalo dostupnejším pre širšie vrstvy obyvateľstva. V nasledujúcich storočiach, najmä s nástupom osvietenstva a rastúcim významom vzdelania, sa gramotnosť postupne šírila.
 S nástupom priemyselnej revolúcie a potrebou kvalifikovanej pracovnej sily sa začalo klásť väčší dôraz na vzdelávanie, čo viedlo k zavedeniu povinnej školskej dochádzky v mnohých krajinách.
 V 20. storočí sa objavili nové formy gramotnosti, ako napríklad finančná gramotnosť, ktorá sa zameriava na pochopenie finančných nástrojov a procesov, a neskôr digitálna gramotnosť, ktorá je kľúčová v dnešnom prepojenom svete a zahŕňa schopnosť efektívne využívať digitálne technológie a internet. Prístup ku gramotnosti sa postupne demokratizoval, no aj napriek pokroku stále existujú regióny a komunity, kde je gramotnosť obmedzená, často v dôsledku chudoby, konfliktov alebo nedostatočného prístupu k vzdelaniu.
 Problémy s gramotnosťou pretrvávajú najmä v rozvojových krajinách, kde mnohé deti, predovšetkým dievčatá, nemajú prístup k základnému vzdelaniu. Okrem toho, aj v rozvinutých krajinách existujú skupiny s nižšou gramotnosťou, vrátane seniorov, imigrantov alebo ľudí so špecifickými poruchami učenia. S rastúcim významom digitálnej gramotnosti sa objavujú aj nové výzvy, ako je boj proti dezinformáciám a zabezpečenie digitálnej inklúzie pre všetkých. Dnešná spoločnosť si vyžaduje neustále vzdelávanie a adaptáciu na meniace sa požiadavky, čo zdôrazňuje, že gramotnosť je dynamický proces, ktorý presahuje tradičné čítanie a písanie.

Prečo je gramotnosť dôležitá?

Prístup k informáciám a vzdelaniu: Umožňuje ľuďom učiť sa, získavať nové vedomosti a rozvíjať svoje schopnosti počas celého života.

Osobný rast a sebavedomie: Gramotní ľudia majú lepšie možnosti na zamestnanie, lepšie porozumenie svetu okolo seba a vyššie sebavedomie.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Čítajte deťom: Strávte čas s deťmi a spoločne si prečítajte knihu. Ukážte im, aké je to zábavné a obohacujúce.

• Navštívte knižnicu alebo kníhkupectvo: Objavte nové knihy, alebo sa podeľte o svoje obľúbené tituly s ostatnými.
• Darujte knihu: Urobte radosť niekomu z okolia a podarujte knihu, ktorá vás obohatila.
• Zapojte sa do vzdelávacích programov: Ak máte možnosť, podporte alebo sa zapojte do programov zameraných na gramotnosť pre deti aj dospelých.
• Šírte osvetu: Hovorite s priateľmi, rodinou a kolegami o dôležitosti gramotnosti a o tom, ako môže zmeniť životy.
• Učte sa nové veci: Možno je čas naučiť sa niečo nové, či už je to cudzí jazyk, alebo sa ponoriť do novej témy prostredníctvom kníh.