Medzinárodný deň hasičov
Hasiči predstavujú jednu z najdôležitejších a najrešpektovanejších zložiek záchranného systému v každej modernej spoločnosti. Sú to profesionáli aj dobrovoľníci, ktorí denne riskujú svoje životy, aby ochránili životy a majetok ostatných.
Kto prišiel s týmto dňom?
Medzinárodný deň hasičov sa pripomína od roku
1999. Vznikol na podnet pripomenutia si piatich obetí, hasičov, ktorí za
tragických okolností zomreli pri požiari v Austrálii. V tento deň si ctíme
obete a vyjadrujeme podporu a uznanie hasičov po celom svete, ktorí zasvätili
svoj život k ochrane bezpečnosti nás všetkých.

Kto sú hasiči?
Hasiči sú profesionálni alebo dobrovoľní záchranári, ktorých primárnou úlohou je ochrana života, zdravia, majetku a životného prostredia. Hoci ich názov historicky odkazuje na boj s ohňom, v súčasnosti tvoria univerzálnu zásahovú zložku, ktorá rieši široké spektrum krízových situácií. Sú vycvičení na zvládanie extrémnych podmienok a ich práca si vyžaduje kombináciu fyzickej sily, technickej odbornosti a vysokej psychickej odolnosti.
Ich činnosť zahŕňa nielen likvidáciu požiarov v budovách či v prírode, ale aj technické zásahy pri dopravných nehodách, kde vyslobodzujú zakliesnené osoby. Hasiči zasahujú aj pri ekologických haváriách, únikoch nebezpečných látok a prírodných katastrofách, ako sú povodne či zemetrasenia. Často sú na mieste nešťastia ako prví a poskytujú nevyhnutnú predlekársku pomoc pred príchodom zdravotnej záchrannej služby.
Dôležitou súčasťou ich profesie je aj prevencia a vzdelávanie verejnosti. Hasiči kontrolujú dodržiavanie protipožiarnych predpisov v objektoch, radia pri navrhovaní bezpečných stavieb a učia občanov, ako predchádzať rizikám. Ich prítomnosť v spoločnosti predstavuje základný pilier pocitu bezpečia, pretože sú pripravení zasiahnuť 24 hodín denne, 7 dní v týždni tam, odkiaľ ostatní v strachu utekajú.

História
V starovekom Ríme nabral boj s ohňom systematickejšiu podobu. Za mestom boli zriaďované stanice, v ktorých slúžili posádky až s 500 otrokmi (nazývané prefectures urbi). Tieto jednotky zasahovali pri požiaroch, ktoré boli v Ríme mimoriadne časté. Dôvodom bola lacná a rýchla výstavba výškových domov (až 5 poschodí), ktoré mali drevené stropy, podlahy aj nábytok.
Zaujímavosťou je, že vtedajšia "prefektúra" mala širšie právomoci než len hasenie. Hasilo sa pomocou vody a špeciálnych tlmičov, ktorými sa oheň utláčal. Vykonávali osvetovú činnosť zameranú na prevenciu. Zasahovali ako dnešná polícia pri zločinoch a hromadných vzburách.
Po zániku Rímskej ríše bola organizovaná forma hasičstva na dlhý čas zabudnutá. Povinnosť bojovať s ohňom prešla na všetkých občanov mesta. Táto neprofesionalizovaná pomoc pretrvala až do novoveku, kedy začali vznikať prvé moderné nariadenia.
Systematická požiarna ochrana v Uhorsku sa začala formovať v 18. storočí. Jozef II. (1788) vydal prvý požiarny poriadok, na ktorý neskôr nadviazalo zakladanie obecných a dobrovoľných zborov. V roku 1888 do platnosti vstúpilo nariadenie, podľa ktorého musela byť v každej obci s viac ako 50 usadlosťami zriadená hasičská zbrojnica.
Medzi významné míľniky patrí rok 1867, kedy bol založený Dobrovoľný hasičský zbor Bratislavy, ktorý je najstarším zborom z tohto obdobia u nás.

Prečo sú hasiči dôležitý?
Univerzálna záchranná zložka:
Hasiči sú dnes prví, kto prichádza na miesta nielen požiarov, ale najmä dopravných nehôd, prírodných katastrof či priemyselných havárií. Ich schopnosť poskytnúť predlekársku pomoc a technicky vyslobodiť osoby z trosiek alebo vrakov je v mnohých prípadoch rozhodujúcim faktorom medzi životom a smrťou.
Tým, že hasiči efektívne lokalizujú a likvidujú požiare v priemyselných objektoch a skladoch, zachraňujú hodnoty v miliónoch eur. Bez ich rýchleho zásahu by lokálne incidenty mohli prerásť do rozsiahlych ekonomických škôd s dopadom na zamestnanosť a stabilitu regiónu.
Environmentálna bezpečnosť:Hasiči zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri riešení ekologických katastrof, ako sú úniky ropných produktov alebo nebezpečných chemikálií do pôdy a vodných tokov. Ich zásah pomocou špeciálnych stien zabraňuje nevratnému poškodeniu ekosystémov.
Strategická prevencia a dozor:Významná časť ich práce prebieha "v zákulisí" – pri posudzovaní projektových dokumentácií stavieb a kolaudáciách. Tým, že vynucujú dodržiavanie prísnych protipožiarnych noriem, predchádzajú vzniku tragédií skôr, než k nim vôbec dôjde.
Sociálna kohézia a dobrovoľníctvo:Najmä na vidieku sú dobrovoľné hasičské zbory centrom komunitného života. Budujú v občanoch zmysel pre zodpovednosť, vzájomnú pomoc a vlastenectvo, čím posilňujú odolnosť spoločnosti voči krízovým situáciám na lokálnej úrovni.
Psychologická istota verejnosti:Už len samotná existencia organizovaného hasičského zboru zvyšuje pocit bezpečia v spoločnosti. Vedomie, že existuje vycvičená skupina ľudí pripravená zasiahnuť 24 hodín denne bez ohľadu na náročnosť podmienok, je základným pilierom civilizovaného spolužitia.
Čo by sme mali tento deň robiť?
Navštívte miestnu hasičskú stanicu: Mnohé zbory organizujú v tento deň "dni otvorených dverí", kde si môžete pozrieť techniku a priestory.
Poďakujte osobne alebo online: Ak poznáte hasiča, poďakujte mu za jeho prácu. Môžete tiež zdieľať podporný príspevok na sociálnych sieťach.
Podporte dobrovoľné zbory: Zistite, či váš miestny dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) nepotrebuje pomoc, alebo ich podporte účasťou na ich akciách.
Venujte čas prevencii: Skontrolujte si doma funkčnosť dymových hlásičov, exspiráciu hasiacich prístrojov a prejdite si s rodinou evakuačný plán.
Noste modro-červenú stužku: Táto kombinácia farieb (červená pre oheň, modrá pre vodu) je symbolom vďaky hasičom po celom svete.
Vzdelávajte deti: Prečítajte si s deťmi knižku o hasičoch alebo im vysvetlite, aké dôležité je telefónne číslo 150 (alebo 112).
Zúčastnite sa pietnej spomienky: Minútou ticha alebo zapálením sviečky si môžete uctiť pamiatku hasičov, ktorí zahynuli pri výkone služby.

