Medzinárodný deň mieru

25.08.2024

Svetové konflikty stále trvajú a milióny žien, mužov a detí každý deň trpia. Svet čelí utečeneckej kríze, pri ktorej sú ľudia nútený opustiť svoje domovy a utiecť pred vojnou. No, nebolo by lepšie keby sme žili v mieri každý deň? Nie len jeden? Svet bez vojen, bez násilia, utrpenia, dokazovania si politickej moci, atď. Viete si to vôbec predstaviť?

Kto prišiel s týmto dňom?

21.septembra si ľudia na celom svete pripomínajú Medzinárodný deň mieru, ktorý ustanovilo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou z roku 2001. V tento deň sa majú zastaviť všetky boje na Zemi. Má to byť deň prímeria a nenásilia. Tento deň chce priniesť odkaz spolupatričnosti ku všetkým ľuďom, ktorí si ako my želajú žiť v krajine, kde vládne mierový stav, ochrana ľudských práv, demokratická forma vlády a ľudské porozumenie.
Udržanie mieru znamená budovanie mieru každý deň, v každej spoločnosti, a každou ženou a mužom. To znamená spolužitie a tvrdú prácu, smerujúcu k lepšej spoločnej budúcnosti pre všetkých. OSN každoročne vyzýva všetky členské štáty, organizácie OSN, regionálne a mimovládne organizácie i jednotlivcov, aby si pripomínali Medzinárodný deň mieru nielen zastavením bojov a nepokojov v konfliktných zónach, ale aj osvetou a vzdelávaním v duchu humanizmu, tolerancie a vzájomnej úcty.
Mier musí začať u každého jednotlivca. Skúsme tento deň zakopať vojnové sekery, zmieriť sa s druhými a porozmýšľať ako by mohol vyzerať svetový mier (bez násilia).

Čo je mier?

Mier je komplexný a často ťažko merateľný stav, ktorý však rôzne inštitúcie a organizácie usilovne sa snažia kvantifikovať a posudzovať prostredníctvom konkrétnych ukazovateľov. Významným príkladom je Globálny mierový index (Global Peace Index), ktorý produkuje Inštitút pre ekonómiu a mier (IEP) a vyhodnocuje úroveň mierumilovnosti v jednotlivých štátoch sveta. Tento index detailne posudzuje celkovo 163 krajín na základe 23 rôznych indikátorov, pričom berie do úvahy nielen vnútornú, ale aj vonkajšiu úroveň mieru.

V najnovšom vydaní tohto rebríčka si prvenstvo a pozíciu najmierumilovnejšej krajiny sveta opäť obhájil Island, Nový Zéland a Švajčiarsko. Naopak, na chvoste rebríčka sa v aktuálnom hodnotení popri ďalších konfliktných oblastiach nachádzajú napríklad Rusko, Sudán či Konžská demokratická republika.
Slovensko (2026) sa v tomto globálnom hodnotení umiestnilo na 29. mieste, pričom v porovnaní s predchádzajúcim obdobím mierne, o 2,1 %, zhoršilo svoje bodové skóre. Tento výsledok odzrkadľuje aktuálny stav našej vnútornej stability a medzinárodného postavenia v rámci celosvetového porovnania.

História

História ľudstva je do veľkej miery zapísaná cez konflikty a vojny, a preto sa hľadá odpoveď na otázku, či vôbec niekedy existovalo obdobie úplne bez vojen, pomerne ťažko. Historické a antropologické výskumy naznačujú, že organizované násilie a ozbrojené konflikty tu boli prítomné v rôznych podobách už od praveku, kedy sa kmene a spoločenstvá bojovali o územia a zdroje. Obdobie, kedy by na celom svete neprebiehala absolútne žiadna vojna, v písanej ani prehistorickej histórii ľudstva s istotou neexistovalo.

Aj napriek tomu však v dejinách poznáme obdobia relatívneho pokoja, ako bola napríklad takzvaná Pax Romana (Rímsky mier) v 1. a 2. storočí n. l., kedy vnútri Rímskej ríše panoval dlhší čas relatívny poriadok, hoci na jej hraniciach a v iných častiach sveta sa stále bojovalo. Podobne sa v moderných dejinách hovorí o období Pax Britannica v 19. storočí alebo o dlhšom období mieru medzi mocnosťami v Európe po druhej svetovej vojne.
Pokiaľ ide o meranie a snahu o udržanie mieru v súčasnosti, kľúčovým nástrojom je Globálny mierový index, ktorý každoročne zostavuje Inštitút pre ekonómiu a mier (IEP). Tento index hodnotí 163 krajín sveta na základe 23 rôznych ukazovateľov vrátane miery militarizácie, spoločenskej bezpečnosti a prebiehajúcich konfliktov.
Najnovšie dáta z indexu však ukazujú, že svetová úroveň mieru sa už viac rokov po sebe zhoršuje a počet aktívnych štátnych konfliktov je najvyšší od konca druhej svetovej vojny.

Prečo je mier dôležitý?

Základ pre dôstojný život a rozvoj:
Mier vytvára stabilné a bezpečné prostredie, ktoré je nevyhnutné pre ochranu ľudských životov, fyzickú bezpečnosť a slobodný rozvoj každého človeka. Bez neho by spoločnosť nemohla dlhodobo prosperovať.

Rozvoj vzdelávania, zdravotníctva a ekonomiky:

V podmienkach pokoja a stability môžu štáty investovať do kľúčových oblastí, akými sú vzdelávacie systémy, kvalitná zdravotná starostlivosť, inovácie či hospodársky rast, čo prináša lepšiu životnú úroveň pre celé obyvateľstvo.

Merateľnosť a globálny kontext:

Hoci sa mier môže zdať ako ťažko uchopiteľný pojem, Inštitút pre ekonómiu a mier (IEP) ho prostredníctvom Globálneho mierového indexu úspešne kvantifikuje a hodnotí pre 163 krajín sveta na základe 23 rôznych ukazovateľov vnútornej a vonkajšej stability.

Aktuálne celosvetové rozdiely:

Najnovšie dáta ukazujú, že najmierumilovnejšou krajinou sveta zostáva Island, zatiaľ čo Slovensko sa v aktuálnom rebríčku umiestnilo na 29. mieste s miernym zhoršením svojho skóre o 2,1 %, čím sa radí medzi stabilnejšie krajiny napriek nepriaznivým globálnym trendom a nárastu konfliktov vo svete.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Vzdelávať sa a šíriť povedomie: Zistiť si viac o tom, prečo je mier dôležitý, a zdieľať informácie alebo myšlienky o mieri s priateľmi a komunitou, pričom sa môžeme pozrieť aj na dáta a štatistiky o globálnej mierumilovnosti z Inštitútu pre ekonómiu a mier.

Venovať sa tichu a zamysleniu: Zapojiť sa do tradičných momentov ticha, ktoré sa na celom svete organizujú na pamiatku obetí konfliktov a na podporu mieru, a zamyslieť sa nad vlastným príspevkom k pokojnému spolužitiu.

Podporiť dialóg a empatiu: Vlastným správaním v rodine, v práci či v susedstve predchádzať konfliktom, počúvať iných a podporovať porozumenie medzi ľuďmi s odlišnými názormi.

Pomôcť tam, kde je to potrebné: Podporiť humanitárne organizácie, ktoré pomáhajú ľuďom zasiahnutým vojnami, alebo sa zapojiť do lokálnych komunitných aktivít, ktoré budujú dôveru a bezpečnejšie prostredie.