Medzinárodný deň mládeže

 V tento deň sa mládežnícke organizácie stretávajú na koncertoch, workshopoch a rôznych kultúrnych podujatiach, prehliadkach, mobilných výstav, ktoré propagujú prínos mladých ľudí do tohto sveta.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Medzinárodný deň mládeže bol založený Organizáciou Spojených národov v roku 1999. Oslavuje sa každý rok 12.augusta, ako úsilie zlepšovania globálnej spoločnosti. Cieľom je podporovať mládež, a zapojiť ich do rôznych aktivít, ktoré vytvárajú pozitívny prínos pre svoje komunity.
 Tento deň znamenal príležitosť pre vládu, ako upozorniť mládež na globálne problémy. Mnoho krajín organizuje mládežnícke konferencie k otázkam ako je vzdelanie, zamestnanie, politika, ekonomika a sociálny život.

Kto je mládež?

 Pojem "mládež" sa vo všeobecnosti vzťahuje na vekovú skupinu ľudí medzi detstvom a dospelosťou. Hoci je táto definícia jednoduchá, presné vekové ohraničenie sa líši v závislosti od inštitúcie, kultúry a účelu, na ktorý sa pojem používa.

• Organizácia Spojených národov (OSN): Na globálnej úrovni definuje OSN mládež ako osoby vo veku 15 až 24 rokov. Zároveň však pripúšťa, že jednotlivé regióny si môžu túto definíciu prispôsobiť na základe svojich špecifických potrieb.

• Európska únia (EÚ): Stratégia EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027 definuje mladých ľudí ako osoby vo veku 15 až 29 rokov.

• Slovenská legislatíva: Podľa zákona o podpore práce s mládežou sa za mládež považuje každá osoba, ktorá dovŕšila vek najviac 30 rokov, pričom sa väčší dôraz kladie na vekovú skupinu od 13 do 30 rokov.

• Sociálny a psychologický pohľad: Z psychologického a sociálneho hľadiska sa mládež vníma ako obdobie prechodu, ktoré sa nesústreďuje len na vek. Je to etapa života, počas ktorej mladí ľudia hľadajú svoju identitu, získavajú vzdelanie, učia sa prevziať zodpovednosť a pripravujú sa na plnohodnotný dospelý život.

 Definícia mládeže teda nie je pevne daná, ale dynamická kategória, ktorá zohľadňuje nielen vek, ale aj sociálne, ekonomické a kultúrne faktory.

História

 Zmena začala prichádzať v 17. a 18. storočí, keď sa začalo klásť väčší dôraz na vzdelanie a vznikali prvé školy. Vďaka tomu už mladí ľudia nemuseli pracovať a tento čas využívali na štúdium a hľadanie si svojej identity.
 K zásadnému zlomu došlo počas priemyselnej revolúcie v 19. storočí, keď sa práca presunula z domovov do tovární a dospelí aj deti začali pracovať mimo svojich rodín. To viedlo k tomu, že sa vek dospelosti začal odďaľovať a vzniklo dlhšie obdobie, ktoré dnes nazývame adolescencia.
 V 20. storočí, najmä po druhej svetovej vojne, s ekonomickým rozmachom, sa mládež stala hlavnou spoločenskou silou. Mladí ľudia získali viac voľného času a kúpnej sily, čo viedlo k vzniku nezávislých mládežníckych subkultúr. Rock'n'roll v 50. rokoch, hippies v 60. rokoch alebo punk v 70. rokoch, to všetko boli prejavy túžby po vlastnej identite, ktorá nebola spojená s tradíciou dospelých.
 V súčasnosti sa hranica medzi mládežou a dospelosťou ešte viac rozmazáva. Obdobie "dospievania" sa predlžuje a psychológovia hovoria o fenoméne "predĺženej dospelosti", keď mladí ľudia zostávajú dlhšie vo vzdelávacom systéme a neskôr zakladajú rodiny, čo ešte viac predlžuje fázu mládeže.
 Dá sa povedať, že história mládeže je príbehom o tom, ako sa z prechodného stavu stala samostatná, dlhotrvajúca a kultúrne bohatá etapa života.

Čo by sme mali vedieť o mládeži?

 Mládež je mostom medzi detstvom a dospelosťou. Je to čas, keď si mladí ľudia intenzívne hľadajú svoju identitu, formujú si hodnoty a učia sa prevziať zodpovednosť. V tomto období sa rozvíjajú kľúčové zručnosti, kritické myslenie a sociálne schopnosti, ktoré sú nevyhnutné pre ich budúci život.

Čo by sme mali tento deň robiť?