Medzinárodný deň múzeí

  Medzinárodný deň múzeí sa každoročne oslavuje 18. mája. Ide o skvelé podujatie so špecifickou témou, na ktorom sa zúčastňujú tisíce múzeí po celom svete.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Medzinárodný deň múzeí bol vytvorený v roku 1977 Medzinárodnou radou múzeí, ktorá tento sviatok dodnes koordinuje. Táto organizácia sa zaviazala podporovať a chrániť prírodné a kultúrne dedičstvo, bojuje proti nezákonnému obchodovaniu a pomáha múzeám v núdzových situáciách.
 Počas rokov tento deň získaval čoraz väčšiu pozornosť. Od roku 2012 sa Medzinárodný deň múzeí slávil v 129 krajinách. Sviatku sa zúčastnilo 30 000 múzeí a oficiálny plagát Medzinárodného dňa múzeí bol preložený do 38 jazykov.

Čo je múzeum?

 Múzeum je stála, nezisková inštitúcia v službách spoločnosti a jej rozvoja, ktorá je otvorená verejnosti. Jej hlavným poslaním je zhromažďovať, uchovávať, odborne spracovávať, sprostredkúvať a vystavovať hmotné a nehmotné dedičstvo ľudstva a jeho životného prostredia. 
 Múzeá systematicky získavajú predmety alebo zbierky, ktoré majú historickú, kultúrnu, vedeckú, umeleckú alebo inú významnú hodnotu. Zabezpečujú odbornú starostlivosť o zbierkové predmety, aby sa zachovali pre budúce generácie. To zahŕňa kontrolu podmienok prostredia, reštaurovanie a preventívnu ochranu.
 Múzeá skúmajú svoje zbierky, aby lepšie porozumeli ich pôvodu, významu a kontextu. Tieto poznatky potom interpretujú a sprístupňujú verejnosti. Organizujú stále a dočasné výstavy, ktoré prezentujú zbierkové predmety a príbehy s nimi spojené. Výstavy sú kľúčovým spôsobom, ako múzeá komunikujú s verejnosťou.
 Múzeá poskytujú vzdelávacie programy, prednášky, workshopy a aktivity pre rôzne cieľové skupiny s cieľom rozširovať vedomosti a podporovať porozumenie. Múzeá prispievajú k vzdelaniu, výskumu, kritickému mysleniu, kultúrnemu dialógu a sociálnej súdržnosti. Sú dôležitými centrami poznania a kultúry v komunite.
 Existujú rôzne typy múzeí v závislosti od ich zamerania, napríklad:

• Historické múzeá: Dokumentujú dejiny spoločnosti, regiónov, udalostí alebo osobností.
• Umelecké múzeá (galérie): Zameriavajú sa na výtvarné umenie (maľba, sochárstvo, grafika a iné).
• Prírodovedné múzeá: Skúmajú a prezentujú prírodu, biológiu, geológiu, paleontológiu.
• Technické múzeá: Dokumentujú vývoj vedy, techniky a priemyslu.
• Etnografické/folklórne múzeá: Zaoberajú sa ľudovou kultúrou, tradíciami a spôsobom života.
• Špecializované múzeá: Venujú sa konkrétnej téme (napr. múzeum dopravy, múzeum obchodu, literárne múzeum).
• Skanzeny (múzeá v prírode): Prezentujú ľudovú architektúru a tradičné remeslá v autentickom prostredí.

 Definícia múzea sa v priebehu času vyvíjala a rôzne medzinárodné organizácie ako ICOM (Medzinárodná rada múzeí) majú svoje vlastné, podrobnejšie definície, ktoré zdôrazňujú úlohu múzeí v spoločnosti a ich etické záväzky. V zásade však všetky zdieľajú vyššie uvedené základné princípy.

História

 Už v starovekých civilizáciách existovali zbierky predmetov, hoci neslúžili verejnosti ako moderné múzeá. Išlo napríklad o poklady v chrámoch, kráľovských palácoch alebo knižnice. Tieto zbierky mali skôr náboženský, politický alebo osobný význam pre vládcov a elitu. V stredoveku sa zbierky často sústreďovali v kláštoroch a na šľachtických dvoroch.
 Obdobie renesancie a začiatku novoveku prinieslo rozvoj súkromného zberateľstva medzi bohatými a vzdelanými ľuďmi. Vznikali tzv. "kabinety kuriozít" (Kunstkammer alebo Wunderkammer). Tieto zbierky obsahovali rôznorodé predmety – od umeleckých diel, cez prírodniny, vedecké prístroje až po exotické a nezvyčajné predmety z celého sveta. Kabinety kuriozít boli predchodcami múzeí, ale boli primárne určené pre potešenie a štúdium majiteľa a jeho hostí, nie širokej verejnosti.
 Obdobie Osvietenstva prinieslo myšlienku prístupu k poznaniu a kultúre pre širšiu verejnosť. Monarchovia a inštitúcie začali sprístupňovať svoje zbierky.
 Britské múzeum v Londýne (založené 1753, otvorené 1759) je často považované za jedno z prvých národných verejných múzeí na svete. Vzniklo na základe zbierky Sira Hansa Sloana a bolo určené "všetkým študujúcim a zvedavým osobám".
 Louvre v Paríži sa z kráľovského paláca a jeho zbierok stal verejným múzeom počas Francúzskej revolúcie (otvorené 1793), čo symbolizovalo prechod vlastníctva kultúrneho dedičstva od monarchie k národu.
 19. storočie bolo obdobím veľkého rozmachu múzeí. Vznikali národné múzeá v mnohých krajinách, univerzitné múzeá a začala sa prejavovať aj špecializácia. S rozvojom vedy, priemyslu a prieskumu sveta vznikali múzeá zamerané na históriu, vedu, prírodovedu, archeológiu a etnografiu. Múzeá sa stávali nielen miestami pre vystavovanie, ale aj pre výskum a vzdelávanie. V tomto období sa začala rozvíjať muzeológia ako samostatná vedná disciplína. Múzeá si čoraz viac uvedomovali svoju vzdelávaciu úlohu a začali sa zameriavať na interakciu s návštevníkom, tvorbu programov pre školy a širšiu verejnosť.
 V povojnovom období vznikli medzinárodné organizácie ako ICOM (Medzinárodná rada múzeí), ktoré sa snažia definovať úlohu a etické štandardy múzeí v globálnom kontexte. Moderné múzeá reagujú na spoločenské zmeny, zaoberajú sa rôznymi perspektívami, uchovávajú aj nehmotné dedičstvo, kladú dôraz na inkluzívnosť, komunitné zapojenie a udržateľnosť. Využívajú digitálne technológie na sprístupnenie zbierok a vytváranie interaktívnych zážitkov. Múzeá sa stali dynamickými kultúrnymi centrami.

Prečo sú múzeá dôležité?

1. Uchovávanie dedičstva: Múzeá sú strážcami nášho kultúrneho a prírodného dedičstva. Zbierajú, konzervujú a chránia artefakty, umelecké diela, vedecké exempláre a historické predmety, ktoré dokumentujú minulosť ľudstva a vývoj prírody. Bez múzeí by mnohé z týchto cenných dokladov našej histórie a identity boli stratené pre budúce generácie.

2. Vzdelávanie a poznanie: Múzeá sú významnými vzdelávacími inštitúciami. Ponúkajú jedinečné prostredie pre neformálne vzdelávanie, ktoré dopĺňa školské osnovy. Návštevníci sa môžu učiť o histórii, vede, umení, kultúre a rôznych témach priamo prostredníctvom kontaktu s originálnymi predmetmi a pútavými expozíciami. Múzeá podnecujú zvedavosť a chuť objavovať.

3. Výskum: Zbierky múzeí sú neoceniteľným zdrojom pre vedecký výskum v rôznych oblastiach – od histórie umenia a archeológie po biológiu a antropológiu. Múzeá často zamestnávajú odborníkov, ktorí sa venujú výskumu a prispievajú k rozširovaniu ľudského poznania.

4. Kultúrne obohatenie a inšpirácia: Návšteva múzea môže byť hlboko obohacujúci zážitok. Múzeá vystavujú krásne a významné diela, ktoré môžu inšpirovať kreativitu, stimulovať myslenie a poskytnúť estetické potešenie. Sú miestom pre oddych a reflexiu.

5. Formovanie identity a porozumenia: Múzeá pomáhajú jednotlivcom pochopiť svoje vlastné korene, históriu a kultúru. Zároveň prezentujú kultúry a histórie iných, čím podporujú empatiu, toleranciu a vzájomné porozumenie medzi ľuďmi z rôznych prostredí.

6. Komunitné centrá: Mnohé múzeá slúžia ako dôležité komunitné centrá. Organizujú podujatia, workshopy a programy, ktoré zapájajú miestnych obyvateľov, podporujú dialóg a odrážajú špecifiká danej komunity.

7. Podpora kritického myslenia: Prezentovaním historických udalostí, rôznych kultúrnych perspektív a vedeckých objavov múzeá povzbudzujú návštevníkov, aby kládli otázky, analyzovali informácie a rozvíjali svoje kritické myslenie.

8. Dokumentácia zmien: Múzeá dokumentujú vývoj spoločnosti, zmeny v prírode a dôležité udalosti. Ich zbierky poskytujú dôležité svedectvo o tom, ako sa svet menil v priebehu času.

9. Ekonomický prínos: Múzeá prispievajú aj k turizmu a miestnej ekonomike, priťahujú návštevníkov a vytvárajú pracovné miesta.

Čo by sme mali tento deň robiť?