Medzinárodný deň nenásilia

 Zastavme sa a zamyslime sa, ako môžeme Gándhího filozofiu nenásilného odporu – odmietanie fyzickej aj psychickej agresie – preniesť do nášho každodenného života, do našich vzťahov a do spoločnosti. Ide o to, aby sme namiesto sily zvolili dialóg, pochopenie a vzájomný rešpekt.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Medzinárodný deň nenásilia bol vyhlásený OSN v roku 2007. V tento deň roku 1869 sa narodil Mahátma Gándhí, vodca nenásilného povstania Indov proti britskej koloniálnej nadvláde, priekopník filozofie a stratégie nenásilia, nenásilného odporu. Hlavnou myšlienkou tohto dňa je šírenie odkazu a posolstva nenásilia prostredníctvom vzdelávania a informovanosti verejnosti a zabezpečenie mieru, tolerancie, porozumenia a nenásilia. 

Čo je nenásilie? 

 Nie je to len pasívna absencia konfliktu; je to aktívny odpor voči nespravodlivosti a agresii, ktorý sa opiera o morálnu silu, pravdu a lásku.
 Koncept nenásilia je najčastejšie spájaný s učením Mahátmu Gándhího (ktorý ho nazval satjágraha – sila pravdy) a Martina Luthera Kinga Jr. Je založený na týchto základných princípoch:

1. Odmietanie fyzickej aj psychickej škody: Nenásilie sa týka nielen bitiek a vojen, ale aj slovnej agresie, ponižovania, manipulácie či akýchkoľvek iných foriem utrpenia, ktoré spôsobujeme iným bytostiam (vrátane zvierat).

2. Láska k protivníkovi: Nejde o to, aby ste súhlasili s nespravodlivosťou, ale aby ste videli ľudskosť v osobe, ktorá koná násilne. Cieľom je zmeniť názor alebo správanie protivníka, nie ho zničiť.

3. Nenásilný odpor: Je to metóda boja, ktorá zahŕňa občiansku neposlušnosť, protesty, štrajky, bojkoty alebo nenásilnú priamu akciu. Tieto nástroje vyžadujú veľkú morálnu silu a odvahu.

4. Hľadanie pravdy: Nenásilie je neoddeliteľné od hľadania pravdy (satja). Verí, že konečným cieľom je odhaliť nespravodlivosť a dosiahnuť eticky správne riešenie, ktoré prinesie mier.

 Nenásilie je teda silný, aktívny nástroj pre sociálnu zmenu, ktorý verí, že spravodlivý cieľ možno dosiahnuť len spravodlivými prostriedkami.

História

 Koncept nenásilia je najstaršie a najvýraznejšie zakotvený v indických náboženstvách, kde sa nazýva Ahimsa (doslova "nezranenie" alebo "neubližovanie").
 Pre džinizmus je Ahimsa ústrednou a najvyššou etickou zásadou. Znamená absolútne neubližovanie žiadnej živej bytosti (vrátane hmyzu) myšlienkami, slovami ani činmi.
 Ahimsa je kľúčovým princípom aj pre hinduizmus a budhizmus. V jogovej filozofii je Ahimsa prvým z piatich etických obmedzení (yamas).
 Okrem toho sa myšlienky odmietania násilia objavujú aj v ranom kresťanstve (napr. princíp nastavenia druhého líca) a v učení niektorých raných gréckych filozofov, ako bol napríklad Démokritos.
 Hoci bola Ahimsa po tisícročia morálnym princípom, jej transformácia na aktívnu a efektívnu politickú stratégiu sa odohrala až v 20. storočí.
 Gándhí prijal princíp Ahimsy a pretvoril ho na komplexnú politickú teóriu nazývanú Satjágraha (sila pravdy). Použil nenásilnú občiansku neposlušnosť (ako bol Soľný pochod a bojkoty) na vedenie indického hnutia za nezávislosť proti britskej nadvláde. Gándhí dokázal, že nenásilie môže byť úspešné aj v masovom politickom boji.
 Martin Luther King Jr. bol silne inšpirovaný Gándhího učením. Použil nenásilné protesty, sedacie štrajky, pochody a bojkoty na boj proti rasovej segregácii a za občianske práva v Spojených štátoch. Jeho metódy ukázali, ako môže nenásilie zmeniť zákony a sociálne normy.
 Gándhího a Kingov odkaz ovplyvnil mnohé ďalšie hnutia po celom svete, vrátane boja Nelsona Mandelu proti apartheidu v Južnej Afrike (hoci Mandelove metódy boli komplexnejšie) a hnutia Lecha Wałęsu v Poľsku (Solidarita), či Nežnej revolúcie v Československu v roku 1989.
 Dnes sa nenásilie neobmedzuje len na náboženské alebo politické kontexty, ale je súčasťou globálneho úsilia o mier a toleranciu. Organizácia Spojených národov vyhlásila 2. október (Gándhího narodeniny) za Medzinárodný deň nenásilia, čím uznala jeho univerzálny a pretrvávajúci význam ako spôsobu riešenia konfliktov a dosahovania sociálnej spravodlivosti.

Prečo je nenásilie dôležité?

1. Etická a morálna dôležitosť

Jadrom nenásilia je rešpekt voči životu a dôstojnosti každej bytosti. Je to morálny postoj, ktorý odmieta ublíženie.

• Zachovanie ľudskej dôstojnosti: Nenásilie potvrdzuje, že žiadny cieľ, nech je akokoľvek vznešený, nemôže ospravedlniť zničenie ľudského života alebo poníženie inej osoby.

• Odmietanie špirály násilia: Násilie plodí len ďalšie násilie. Keď sa na agresiu reaguje agresiou, konflikt sa prehlbuje. Nenásilie túto špirálu násilia aktívne prerušuje.

2. Praktická dôležitosť (Účinnosť)

Hoci sa nenásilie môže zdať slabé, história ukázala, že je často praktickejšie a efektívnejšie ako násilný boj.

• Väčšia účasť: Nenásilné hnutia, ako boli tie vedené Gándhím alebo Martinom Lutherom Kingom Jr., môžu zapojiť omnoho širšie spektrum spoločnosti (vrátane žien, starších ľudí a detí), pretože nevyžadujú fyzickú silu, ale morálnu odvahu.

• Trvalé zmeny: Štúdie ukazujú, že nenásilné hnutia majú väčšiu šancu na úspech a ich dosiahnuté spoločenské zmeny sú oveľa stabilnejšie a trvácnejšie ako výsledky ozbrojených konfliktov. Nenásilie vytvára udržateľný mier, zatiaľ čo násilie často vedie len k zmene vládcov.

• Morálne víťazstvo: Tým, že nenásilie odhaľuje krutosť agresora, získava si podporu verejnosti, otáča verejnú mienku a podkopáva legitímnosť nespravodlivého režimu.

3. Transformačná dôležitosť

Nenásilie mení nielen spoločnosť, ale aj samotných ľudí, ktorí ho používajú.

• Transformácia seba samého: Nenásilie vyžaduje sebaovládanie, disciplínu a odvahu. Tým posilňuje charakter jednotlivca, namiesto toho, aby ho degradovalo prostredníctvom nenávisti a hnevu.

• Budovanie komunity: Podporuje dialóg, empatiu a zmierovanie. Pomáha ľuďom prekonať rozdelenie a budovať tolerantnú a spolupracujúcu spoločnosť.

Čo by sme mali tento deň robiť?