Medzinárodný deň oceánov

  8. jún je Svetovým dňom oceánov. Tento deň oslavuje krásu a bohatstvo oceánov a všetkým pripomína ich význam v živote celej planéty.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň oceánov vznikol v roku 1992, keď Kanada navrhla sviatok na samite Zeme v Riu de Janeiro. Sviatok sa slávil iba neoficiálne, až kým ho OSN v roku 2008 oficiálne nevyhlásila.
 Pozorovanie Svetového dňa oceánov oceňuje oceány a oslavuje produkty, ktoré nám oceány poskytujú. Zoznam je obrovský a obsahuje morské plody a morský život pre akvária a domáce zvieratá. Pozorovanie tohto sviatku zároveň zvyšuje povedomie verejnosti o znečistení oceánov a drasticky klesajúcej populácii väčšiny druhov. Všetky tieto problémy spôsobuje ľudská činnosť a nadmerná spotreba.

Čo je oceán?

 Oceán je obrovská, súvislá masa slanej vody, ktorá pokrýva viac ako 70 % povrchu našej planéty a tvorí až 97 % všetkých zásob vody na Zemi. Tento gigantický ekosystém je rozdelený na päť hlavných oblastí – Tichý, Atlantický, Indický, Južný (niekedy považovaný za súčasť Tichého, Atlantického a Indického oceánu) a Severný ľadový oceán. Svojou masívnou rozlohou a hĺbkou formuje celkový vzhľad a charakter modrej planéty, pričom dodnes zostáva z veľkej časti nepreskúmaný.
 Pre život na Zemi má oceán absolútne zásadný význam, pretože funguje ako globálne pľúca a termostat planéty. Morské riasy a fytoplanktón produkujú viac ako polovicu kyslíka, ktorý dýchame, a samotná voda pohlcuje obrovské množstvo oxidu uhličitého a slnečného tepla. Týmto spôsobom oceán reguluje globálnu klímu, poháňa kolobeh vody a ovplyvňuje počasie na celom svete vrátane kontinentov, ktoré sú od neho tisíce kilometrov vzdialené.
 Hlboko pod hladinou sa ukrýva fascinujúci svet plný extrémov, ktorý siaha od slnkom zaliatych koralových útesov až po temné, chladné priekopy hlboké niekoľko kilometrov. Tieto hlbiny sú domovom neuveriteľnej biodiverzity, od najväčších tvorov na svete až po bizarné organizmy žijúce v absolútnej tme pri hydrotermálnych prieduchoch. Oceán tak nepredstavuje len obrovskú vodnú plochu, ale živý, neustále sa pohybujúci organizmus, od ktorého zdravia priamo závisí prežitie ľudstva.

História

 V raných štádiách existencie Zeme, približne pred 4,5 miliardami rokov, bola naša planéta žeravou guľou plnou tečúcej lávy a neustálych sopečných erupcií. Súčasný vedecký konsenzus predpokladá, že voda sa na Zem dostala dvoma hlavnými spôsobmi. Prvým bolo intenzívne uvoľňovanie vodnej pary a plynov z vnútra Zeme prostredníctvom vulkanickej činnosti. Druhým významným zdrojom bolo bombardovanie Zeme planétkami, meteoritmi a kométami z vonkajších častí slnečnej sústavy, ktoré v sebe niesli obrovské zásoby ľadu.
 Keď sa planéta postupne ochladla, vodná para v atmosfére skondenzovala a spustila sa nepredstaviteľne dlhá éra prívalových dažďov. Tieto dažde trvali milióny rokov a zaplavili najnižšie položené miesta zemskej kôry, čím pred približne 3,8 miliardami rokov vytvorili prvotný, globálny oceán.
 Prvotný oceán nebol hneď slaný tak, ako ho poznáme dnes. Slanosť vznikala postupne v dôsledku dvoch hlavných procesov:

• Zvetrávanie hornín: Neustále dažde a povrchová voda narúšali skaly na vznikajúcich kontinentoch. Rieky vyplavovali minerály a soli (najmä sodík a chlór) z hornín a splavovali ich do oceánskych paniev.

• Podmorský vulkanizmus: Hydrotermálne prieduchy a podmorské sopky chrlili minerálne látky priamo z hlbín zemského plášťa priamo do vody.

 Keďže voda sa z oceánov odparovala iba v čistej forme a soli v nich zostávali, koncentrácia minerálov sa postupne zvyšovala, až kým pred stovkami miliónov rokov nedosiahla stabilnú úroveň, akú meriame dnes.
 Vzhľad a rozloženie oceánov sa v priebehu vekov dramaticky menili kvôli tektonike litosférických dosiek. Oceány vznikali, zanikali a menili svoj tvar podľa toho, ako sa spájali a rozpadávali kontinenty. Panthalassa bol obrovský, celosvetový superoceán, ktorý obklopoval posledný známy superkontinent Pangea pred približne 300 až 200 miliónmi rokov.
 Keď sa Pangea začala trhať na menšie kusy, medzi vznikajúcimi kontinentmi sa otvorili nové trhliny. Tektonický posun tak postupne sformoval Atlantický a Indický oceán, zatiaľ čo zo zvyškov obrovskej Panthalassy sa stal dnešný Tichý oceán.
 V nedávnejšej geologickej histórii prešli oceány výraznými zmenami hladiny v dôsledku striedania dôb ľadových a medziľadových. Počas vrcholov ľadových dôb bolo obrovské množstvo vody viazané v pevninských ľadovcoch, čo spôsobilo, že hladina svetového oceánu klesla až o 120 metrov nižšie oproti dnešnému stavu. Naopak, s príchodom otepľovania a tavenia ľadovcov sa hladina opäť zdvihla a zaplavila pobrežné oblasti do podoby, akú na mapách vidíme dnes.

Prečo sú oceány dôležité?

• Produkcia kyslíka: Fungujú ako globálne pľúca Zeme. Morské riasy a fytoplanktón vyprodukujú viac ako polovicu kyslíka, ktorý dýchame.

• Regulácia klímy: Pôsobia ako obrovský planetárny termostat. Voda pohlcuje obrovské množstvo slnečného tepla a oxidu uhličitého, čím zmierňuje globálne otepľovanie a poháňa kolobeh vody a počasie na celom svete.
• Domov pre život: Ukrývajú v sebe fascinujúci svet a neuveriteľnú biodiverzitu. Sú domovom obrovského množstva organizmov, od mikroskopického planktónu až po najväčšie veľryby.
• Zdroj obživy: Pre miliardy ľudí na celom svete predstavujú oceány primárny zdroj potravy a bielkovín, a zároveň sú kľúčové pre globálny obchod a dopravu.

Čo by sme mali tento deň robiť?