Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy

24.08.2024

Čím viac ľudí bude informovaných o nebezpečenstvách poškodzovania ozónovej vrstvy, tým väčšiu šancu máme na jeho zastavenie.

Kto prišiel s týmto dňom?

Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov v roku 1994. Tento deň je spomienkou na podpísanie Montrealského protokolu o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu zo 16. septembra 1987, ktorý je vykonávajúcim protokolom Viedenskej konvencie o ochrane ozónovej vrstvy a obsahuje praktické regulačné opatrenia týkajúce sa výroby a zaobchádzania s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu Zeme.
Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru, aj Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov. V súčasnosti plnia všetky členské štáty Európskeho spoločenstva úlohy vyplývajúce z protokolu. Naša spotreba látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu klesla z viac ako 2000 ton v závere 80-tych rokov na približne 50 ton ročne v súčasnom období.
Aj z celosvetového pohľadu došlo k výraznému zníženiu výroby a spotreby týchto látok (až o viac ako 90 %).

V prípade plnenia regulačných opatrení všetkými zmluvnými stranami je predpoklad, že približne v polovici tohto storočia sa ozónová vrstva vráti do rovnovážneho stavu a úsilie ľudstva bude korunované úspechom.

Čo je ozónová vrstva?

Ozónová vrstva je oblasť stratosféry Zeme, ktorá obsahuje vyššiu koncentráciu ozónu (O3) ako iné vrstvy atmosféry. Je pre život na Zemi nevyhnutná, pretože absorbuje väčšinu škodlivého ultrafialového (UV) žiarenia zo Slnka.
Ozón je plyn, ktorého molekula sa skladá z troch atómov kyslíka. Ozónová vrstva je časť stratosféry vo výške 25 – 35 km nad zemským povrchom, v ktorej sa nachádza značne zvýšený pomer ozónu voči bežnému dvojatómovému kyslíku. Keby zmienené UV lúče prešli na zemský povrch bez straty energie v ozónovej vrstve, boli by mimoriadne nebezpečné pre pozemské organizmy, pretože vysoká energia fotónov spôsobuje vznik rôznych typov rakovinových nádorov kože a poškodenia zraku.

História

Pred približne 2,4 miliardami rokov začali fotosyntetizujúce organizmy (ako sinice) produkovať kyslík ako vedľajší produkt svojho metabolizmu. Tento kyslík sa postupne hromadil v atmosfére. Následne, pôsobením ultrafialového žiarenia zo Slnka na molekuly kyslíka (O₂), sa začali tvoriť molekuly ozónu (O₃). Tento proces viedol k postupnému formovaniu ozónovej vrstvy vo vyšších vrstvách atmosféry.
Sformovanie ozónovej vrstvy bolo kľúčové pre evolúciu života na súši. Pred jej existenciou bolo UV žiarenie zo Slnka príliš silné na to, aby život mohol existovať mimo vody, ktorá prirodzene pôsobila ako štít. Ozónová vrstva umožnila organizmom expandovať na súš.
Ozón ako plynná zložka bol prvýkrát identifikovaný v 19. storočí. Vrstva ozónu v stratosfére bola vedecky objavená začiatkom 20. storočia francúzskymi fyzikmi Charlesom Fabrym a Henri Buzsonom.
V druhej polovici 20. storočia si vedci začali všímať, že ozónová vrstva sa stenčuje, najmä nad oblasťou Antarktídy. Zistilo sa, že hlavnými príčinami sú chlórfluórované uhľovodíky (CFC) a iné látky používané v sprejoch, chladiacich zariadeniach a priemyselných procesoch. Tieto látky sa dostávali do atmosféry a rozkladali molekuly ozónu.
Objav stenčovania ozónovej vrstvy viedol k rýchlej medzinárodnej reakcii. V roku 1987 bol prijatý Montrealský protokol, ktorý reguloval a postupne zakázal výrobu a používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.
Vďaka medzinárodným dohodám a obmedzeniu produkcie škodlivých chemikálií sa ozónová vrstva začala postupne zotavovať. Vedci predpokladajú, že do polovice 21. storočia by mala byť ozónová vrstva takmer úplne obnovená.
História ozónovej vrstvy je teda príbehom prirodzeného evolučného procesu, ktorý bol neskôr ohrozený ľudskou činnosťou, ale vďaka globálnej spolupráci sa podarilo zvrátiť negatívny trend.

Prečo je ozónová vrstva dôležitá?

Ochrana pred UV žiarením: Jej najdôležitejšou funkciou je pohlcovanie väčšiny škodlivého ultrafialového (UV-B a UV-C) žiarenia zo Slnka. Toto žiarenie je pre živé organizmy veľmi nebezpečné:

U ľudí: Zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože (melanóm a iné typy), šedého zákalu a oslabuje imunitný systém.

U rastlín: Môže poškodiť ich rast a fotosyntézu, čo ovplyvňuje produkciu potravy.
U živočíchov: Môže poškodiť morské planktóny, ktoré tvoria základ potravového reťazca v oceánoch, a taktiež ovplyvniť zrak a kožu živočíchov.

Stabilita klímy: Vrstva ozónu ovplyvňuje teplotu stratosféry, čo zasa zohráva úlohu v globálnej cirkulácii atmosféry a stabilite podnebného systému Zeme.

Umožnenie života: Bez ochrany ozónovej vrstvy by bolo UV žiarenie na povrchu Zeme tak intenzívne, že by život, ako ho poznáme, nemohol existovať alebo by bol výrazne obmedzený.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Získajte informácie: Dozviete sa viac o tom, ako funguje ozónová vrstva, prečo je dôležitá a aké hrozby ju ohrozujú. Informácie môžete nájsť na webových stránkach medzinárodných organizácií ako OSN alebo Greenpeace.

Šírte povedomie: Podeľte sa o získané informácie s rodinou, priateľmi a kolegami. Použite sociálne siete, usporiadajte diskusiu alebo jednoducho porozprávajte o dôležitosti ochrany ozónovej vrstvy.
Podporujte udržateľné produkty: Vyhýbajte sa produktom obsahujúcim škodlivé látky, ktoré kedysi poškodzovali ozónovú vrstvu (napr. niektoré staré spreje a chladivá). Dnes sú tieto látky už zväčša zakázané, ale dôležité je podporovať ekologické alternatívy.
Zapojte sa do lokálnych iniciatív: Niektoré komunity alebo organizácie môžu organizovať aktivity, ako sú čistenie okolia alebo vzdelávacie podujatia.
Zamerajte sa na širšie environmentálne otázky: Ochrana ozónovej vrstvy je súčasťou širšej snahy o ochranu klímy a životného prostredia. Zamerajte sa na znižovanie svojej uhlíkovej stopy, recykláciu a šetrenie energiou.
Reflektujte na globálnu spoluprácu: Pripomeňte si úspešný príbeh Montrealského protokolu, ktorý ukazuje, že globálna spolupráca môže viesť k úspešnému riešeniu environmentálnych problémov.