Medzinárodný deň ochrany životného prostredia pred ničením počas vojny a ozbrojeného konfliktu

04.12.2023

Zatiaľ čo svet upiera svoj zrak na hrôzy vojen a humanitárne tragédie, ktoré prinášajú, často prehliadame tichú obeť konfliktov: naše životné prostredie.

Kto prišiel s týmto dňom?

5.novembra 2001 Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 6. november za Medzinárodný deň ochrany životného prostredia pred ničením počas vojny a ozbrojeného konfliktu (International Day for Preventing the Exploitation of the Environment in War and ArmedConflict). Tento deň má slúžiť ako upozornenie na ničenie životného prostredia ozbrojenými konfliktmi po celej planéte.

Čo je ochrana životného prostredia pred ničením počas vojen a ozbrojených konfliktov?

Ochrana životného prostredia pred ničením počas vojen a ozbrojených konfliktov je oblasť medzinárodného práva a humanitárneho úsilia, ktorá sa zameriava na minimalizáciu environmentálnych škôd spôsobených vojenskými operáciami. Jej cieľom je zabezpečiť, aby aj v čase konfliktu platili určité pravidlá chrániace prírodné zdroje, ekosystémy a biodiverzitu. Táto ochrana uznáva, že znehodnotenie životného prostredia — napríklad znečistenie vody, ničenie lesov či kontaminácia pôdy chemikáliami — má dlhodobé a zničujúce dôsledky pre zdravie, živobytie civilistov a pre stabilitu celého regiónu.

Environmentálne škody spôsobené vojnami majú rôzne podoby. Môže ísť o priame ničenie (napr. bombardovanie priemyselných závodov s následným únikom toxických látok, úmyselné zapálenie ropných vrtov, alebo masívne odlesňovanie pre vojenské účely), ale aj o nepriame dôsledky. Tie zahŕňajú zlyhanie infraštruktúry na spracovanie odpadu, zvýšené pytliactvo v chránených oblastiach v dôsledku chaosu, alebo masívne presuny obyvateľstva, ktoré vedú k preťaženiu prírodných zdrojov v bezpečnejších zónach. Tieto škody často pretrvávajú dlho po skončení bojov a bránia tak obnove mieru a zabezpečeniu udržateľného rozvoja.
Kľúčovým právnym nástrojom v tejto oblasti je rezolúcia Valného zhromaždenia OSN, ktorá v roku 2001 vyhlásila 6. november za Medzinárodný deň ochrany životného prostredia pred ničením počas vojny a ozbrojeného konfliktu. Toto gesto má zvýšiť povedomie o environmentálnej dimenzii konfliktu. Okrem toho sa uplatňujú rôzne medzinárodné zmluvy a Ženevské dohovory, ktoré obsahujú ustanovenia obmedzujúce útoky na prírodné objekty a zakazujú úmyselné a rozsiahle poškodzovanie životného prostredia ako metódu vedenia vojny. Úlohou tejto ochrany je teda integrovať starostlivosť o prírodu do humanitárnej a mierovej agendy.

História

Už v ranom medzinárodnom práve vojny existovali určité implicitné obmedzenia. Napríklad Haagske dohovory z roku 1907 obsahovali pravidlá o vedení vojny, ktoré zakazovali bezohľadné ničenie majetku, čo nepriamo chránilo aj určité prírodné zdroje (napr. úmyselné ničenie polí či studní). Tieto obmedzenia však boli primárne zamerané na ochranu majetku a civilistov, nie na ekosystémy ako také.

Skutočný posun nastal v 20. storočí. Počas Druhej svetovej vojny došlo k rozsiahlemu zničeniu infraštruktúry a priemyselných zón s vážnymi environmentálnymi následkami. Kľúčovým momentom, ktorý podnietil medzinárodné spoločenstvo k akcii, bola Vietnamská vojna (1955 – 1975). Použitie chemických defoliantov, ako bol Agent Orange, a rozsiahle bombardovanie s cieľom zničiť lesy a poľnohospodársku pôdu ukázalo, že moderné vojny môžu spôsobiť katastrofické a dlhodobé environmentálne škody.
V reakcii na vojnu vo Vietname bolo prijatých niekoľko kľúčových právnych nástrojov:

Doplnkové protokoly k Ženevským dohovorom (1977): Protokol I. obsahuje články, ktoré výslovne zakazujú používanie takých metód a prostriedkov vedenia vojny, ktorých cieľom je alebo ktorých očakávaným výsledkom je spôsobiť rozsiahle, dlhodobé a vážne poškodenie prírodného prostredia.
Dohovor o zákaze vojenského alebo akéhokoľvek iného nepriateľského použitia techník na zmenu životného prostredia (ENMOD, 1977): Táto zmluva výslovne zakazuje nepriateľské použitie environmentálnych modifikačných techník, napríklad cielené vyvolávanie zemetrasení, prívalových vĺn, alebo zmeny klímy, hoci jej praktické uplatnenie je obmedzené.

Ďalší podnet k uznaniu environmentálnej dimenzie konfliktu prišiel s vojnou v Perzskom zálive (1990 – 1991), kde boli úmyselne podpálené ropné vrty a ropa vypustená do mora, čo spôsobilo obrovskú ekologickú katastrofu.
V reakcii na toto kumulatívne poznanie vyhlásila Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 2001 6. november za Medzinárodný deň ochrany životného prostredia pred ničením počas vojny a ozbrojeného konfliktu. Týmto krokom OSN oficiálne zaradila ochranu prírody do svojej agendy mieru a bezpečnosti, zdôrazňujúc, že ekologické škody majú priamy vplyv na humanitárne a mierové úsilie.

Prečo je ochrana životného prostredia pred ničením počas vojny a ozbrojených konfliktov dôležitá?

1. Prežitie a zdravie civilného obyvateľstva (humanitárny rozmer)

Zničenie prírodného prostredia priamo ohrozuje prežitie a zdravie civilistov. Kontaminácia vodných zdrojov (riek, studní), zničenie poľnohospodárskej pôdy alebo úniky toxických látok z bombardovaných priemyselných objektov vedú k šíreniu chorôb, podvýžive a dlhodobým zdravotným problémom. Ak sú základné zdroje života (voda, vzduch, úrodná pôda) zničené, ľudia nemajú z čoho žiť, čo zhoršuje humanitárnu krízu.

2. Základ mieru a hospodárskej obnovy (post-konfliktná stabilita)

Environmentálne škody bránia rýchlej a udržateľnej obnove po skončení konfliktu. Ak je pôda zamorená výbušninami alebo toxínmi, nemožno ju obrábať, čo predlžuje chudobu a potravinovú neistotu. Prírodné zdroje (napr. lesy, rybolov) sú často základom miestnej ekonomiky. Ich zničenie odstraňuje pracovné príležitosti a sťažuje návrat a reintegráciu vysídlených osôb, čím sa predlžuje obdobie nestability a zvyšuje riziko opätovného prepuknutia konfliktu.

3. Zabránenie environmentálnej migrácii

Vojnou zničené prostredie môže spustiť environmentálnu migráciu. Keď sa oblasť stane neobývateľnou kvôli toxínom alebo strate úrodnosti, ľudia sú nútení presunúť sa, čo vytvára tlak na zdroje a komunity v prijímajúcich regiónoch a môže to viesť k novým sociálnym napätiam a konfliktom o zvyšné zdroje (pôda, voda). Ochrana prostredia je preto aj prevenciou budúcich konfliktov.

Čo by sme mali v tento deň robiť?

Šírenie informácií: Zdieľajte fakty a príbehy o environmentálnych škodách spôsobených vojnami na sociálnych sieťach.
Organizovanie prednášok/seminárov: Zorganizujte alebo navštívte podujatie, ktoré sa zameriava na dopad konfliktov na pôdu, vodu, lesy a ekosystémy.
Vzdelávanie mladých: Diskutujte o tejto téme v školách alebo mládežníckych skupinách, aby ste budúcim generáciám vštepili dôležitosť ochrany prírody aj v čase krízy.

Podpora organizácií: Darujte finančné prostriedky alebo svoj čas organizáciám, ktoré sa zameriavajú na odstraňovanie environmentálnych škôd v povojnových zónach (napr. čistenie zamorených oblastí, zalesňovanie).
Kontaktovanie politikov: Vyzvite svojich národných zástupcov, aby podporili a ratifikovali medzinárodné zmluvy (napr. ENMOD, Doplnkové protokoly Ženevských dohovorov) chrániace životné prostredie počas konfliktov.
Petície a výzvy: Podpíšte medzinárodné petície, ktoré žiadajú o začlenenie environmentálnej spravodlivosti do mierových dohôd a povojnovej obnovy.

Ekologické projekty s presahom: Ak nemôžete pomôcť v konfliktnej zóne, zapojte sa do lokálneho projektu, ktorý symbolizuje obnovu (napr. sadenie stromov, čistenie lokálneho znečistenia).
Spomienkové udalosti: Usporiadajte tichú spomienku alebo vigíliu na pamiatku zničených ekosystémov a obetí environmentálnych katastrof spôsobených konfliktmi.
Sebareflexia: Zamyslite sa nad tým, ako vaše spotrebiteľské návyky prispievajú k konfliktom o prírodné zdroje (napr. ťažba surovín) a hľadajte etickejšie alternatívy.