Medzinárodný deň odporcov vojenskej služby

 Odporcovia vojenskej služby predstavujú skupinu ľudí, pre ktorých sú morálne a etické zásady nadradené povinnosti podrobiť sa vojenskému výcviku a bojovať. Ich postoj je založený na vnútornom presvedčení a v mnohých krajinách je ich právo na odmietnutie chránené zákonom, pričom majú možnosť absolvovať alternatívnu civilnú službu.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Medzinárodný deň odporcov vojenskej služby bol vyhlásený na medzinárodnom stretnutí odporcov vojny v roku 1985. Cieľom je boj proti útlaku a uznanie hodnôt každého človeka, podpora nenásilných akcií proti príčinám vojny a spojenie ľudí na celom svete, ktorí sú odporcami vojenskej služby.

Kto sú odporcovia vojenskej služby?

 Odporcovia vojenskej služby, alebo presnejšie svedomití odmietači vojenskej služby, sú osoby, ktoré odmietajú vykonávať vojenskú službu (najmä so zbraňou v ruke) z dôvodov svojho svedomia, morálneho presvedčenia, etických princípov alebo náboženského vyznania.
 Ich odmietnutie nie je založené na strachu, politickej účelovosti alebo osobnom prospechu, ale na hlboko zakorenených vnútorných presvedčeniach, ktoré im neumožňujú zúčastniť sa na vojenských operáciách alebo akejkoľvek činnosti spojenej so zbraňami a násilím.
  V mnohých demokratických krajinách, vrátane Slovenska, je právo na svedomité odmietnutie vojenskej služby zakotvené v ústave alebo príslušných zákonoch. Ústava Slovenskej republiky (Čl. 25 ods. 2) uvádza, že nikoho nemožno nútiť do služby so zbraňou v ruke, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.
 Krajiny, ktoré uznávajú svedomité odmietnutie, často ponúkajú alternatívnu službu namiesto vojenskej služby. Táto alternatívna služba je civilného charakteru a môže zahŕňať prácu v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci, civilnej ochrany, ekológie alebo iných verejnoprospešných činností. Na Slovensku je alternatívna služba upravená zákonom a vykonáva sa v čase vojny alebo vojnového stavu pre tých, ktorí si odopreli výkon mimoriadnej vojenskej služby.

História

  Myšlienka odmietnutia účasti vo vojne z morálnych alebo náboženských dôvodov nie je nová. Už v staroveku existovali jednotlivci alebo skupiny, ktorých presvedčenie bolo v rozpore s vojenskou službou. Najvýraznejšie príklady pochádzajú z raného kresťanstva, kde niektorí kresťania odmietali slúžiť v rímskej armáde kvôli svojmu záväzku k nenásiliu a láske k blížnemu. Medzi prvých zaznamenaných svedomitých odmietačov patrí Maximiliánus v roku 295 n. l., ktorý bol popravený za odmietnutie narukovať do rímskej armády z dôvodu svojej viery. V priebehu histórie rôzne pacifistické náboženské skupiny, ako napríklad mennoniti, kvakeri (Spoločnosť priateľov) a Bratia v Kristovi, neustále zastávali postoj odmietania vojenskej služby z dôvodu svedomia.
  V obdobiach, keď nebola zavedená všeobecná branná povinnosť, nebol problém svedomitého odmietnutia taký prominentný. Avšak s rozvojom štátov a armád a zavádzaním foriem odvodov a brannej povinnosti sa postavenie odporcov stávalo zložitejším. Niektoré náboženské skupiny získali v určitých regiónoch alebo obdobiach určité výnimky (napr. holandskí mennoniti získali uznanie od Viliama Tichého v 16. storočí výmenou za finančnú platbu namiesto služby).
 Problém svedomitého odmietnutia sa stal naliehavým najmä v 19. a 20. storočí s plošným zavedením brannej povinnosti vo väčšine európskych štátov. Počas prvej a druhej svetovej vojny, keď boli do armády povolávané milióny mužov, odporcovia čelili obrovskému tlaku, spoločenskému odsúdeniu a často aj tvrdým trestom, vrátane väzenia alebo nútenej práce. Ich odmietnutie bolo často vnímané ako zbabelosť alebo zrada. Napriek tomu sa v niektorých krajinách začali objavovať formy alternatívnej služby alebo nevojenských rolí v rámci armády pre tých, ktorí neboli ochotní bojovať so zbraňou.
 Po druhej svetovej vojne a s rozvojom medzinárodného práva v oblasti ľudských práv (ako napríklad Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948, ktorá zaručuje slobodu myslenia, svedomia a náboženstva) sa postoj k svedomitému odmietnutiu začal meniť. Mnohé krajiny postupne uznali právo na svedomité odmietnutie vojenskej služby a zaviedli legislatívu upravujúcu alternatívnu civilnú službu. Tento vývoj bol ovplyvnený aj argumentmi, že nútenie jednotlivcov k činom, ktoré sú v rozpore s ich hlbokým presvedčením, je porušením ich základných práv.
 V krajinách, kde stále existuje branná povinnosť, je svedomité odmietnutie vojenskej služby uznávaným právom, hoci podmienky a forma alternatívnej služby sa môžu líšiť. Aj v krajinách s plne profesionálnou armádou zostáva koncept svedomitého odmietnutia relevantný v kontexte možnosti opätovného zavedenia brannej povinnosti v čase krízy alebo vojnového stavu, ako to vidíme napríklad v právnom systéme Slovenska. Diskusie o svedomitom odmietnutí sa v súčasnosti niekedy týkajú aj odmietnutia účasti na konkrétnych konfliktoch alebo činnostiach, ktoré jedinci považujú za neetické alebo nezákonné.

Prečo je odmietnutie vojenskej služby dôležité?

1. Potvrdenie a ochrana základných ľudských práv: Najdôležitejším efektom je, že uznanie svedomitého odmietnutia je konkrétnym prejavom rešpektovania základných ľudských práv, najmä slobody myslenia, svedomia a náboženstva. Nútiť jednotlivca konať v priamom rozpore s jeho hlboko zakoreneným morálnym alebo náboženským presvedčením (napríklad zabiť iného človeka alebo sa pripravovať na boj) by bolo vážnym porušením týchto práv. Umožnenie odmietnutia ukazuje, že štát si váži vnútornú integritu a svedomie svojich občanov.

2. Posilňovanie etického a morálneho základu spoločnosti: Tým, že spoločnosť akceptuje odmietnutie služby z dôvodov svedomia, potvrdzuje význam etických princípov a morálnej zodpovednosti jednotlivca. Odporcovia vojenskej služby svojím postojom často upozorňujú na etické dilemy spojené s vojnou a násilím, čím prispievajú k širším spoločenským diskusiám o miere, mieri a morálnych aspektoch obrany.

3. Prínos prostredníctvom alternatívnej služby: V krajinách, kde je svedomité odmietnutie uznané, odporcovia často vykonávajú alternatívnu civilnú službu. Tento má priamy pozitívny efekt na spoločnosť, pretože títo jedinci prispievajú v oblastiach, kde je pomoc potrebná (zdravotníctvo, sociálne služby, charitatívna práca, civilná ochrana). Namiesto toho, aby boli nútení do vojenských úloh, ktoré sú im proti srsti a kde by mohli byť demotivovaní alebo neefektívni, využívajú svoje schopnosti v prospech komunity iným spôsobom.

4. Indikátor demokratickej zrelosti: Schopnosť štátu akceptovať a začleniť do svojho systému aj tých, ktorých svedomie im bráni zúčastniť sa na základnej štátnej povinnosti (ako je obrana vlasti so zbraňou), je často vnímaná ako znak demokratickej zrelosti, tolerancie a sily právneho štátu. Režimy, ktoré nerešpektujú svedomité odmietnutie, bývajú skôr autoritárske.

5. Historický motor rozvoja ľudských práv: Boje svedomitých odporcov v minulosti (najmä počas svetových vojen) výrazne prispeli k rozvoju a postupnému uznávaniu práva na svedomité odmietnutie na medzinárodnej úrovni a k začleňovaniu tohto práva do vnútroštátnych právnych poriadkov mnohých štátov. Ich príbehy a utrpenie poukázali na dôležitosť ochrany individuálneho svedomia.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Zistite si viac o histórii svedomitého odmietnutia v rôznych krajinách a o tom, ako je toto právo uznávané v súčasnosti.
• Zdieľajte informácie o význame slobody svedomia a práva odmietnuť vojenskú službu z dôvodov presvedčenia na sociálnych médiách alebo v rámci svojej komunity.
• Môžete si prečítať príbehy známych svedomitých odmietačov z histórie.
• Mnohí svedomití odmietači v rôznych častiach sveta stále čelia perzekúciám. Môžete vyhľadať organizácie, ktoré ich podporujú, a zvážiť finančnú alebo inú formu pomoci.
• Zapojte sa do kampaní na podporu väznených svedomitých odmietačov, napríklad písaním listov.
• Uvažujte o prínose alternatívnej civilnej služby pre spoločnosť a o tom, aké dôležité úlohy plnia tí, ktorí ju vykonávajú.
• Zamerajte sa na myšlienky mieru, nenásilného riešenia konfliktov a dôležitosti diplomacie.
• Na rôznych miestach sa môžu konať zhromaždenia, tiché pochody alebo iné akcie na pamiatku odporcov vojenskej služby a na podporu mieru.