Medzinárodný deň povedomia o predávkovaní

05.07.2024

Medzinárodný deň povedomia o predávkovaní je každoročným dňom informovanosti, ktorý sa koná v mnohých krajinách po celom svete. Uctieva pamiatku ľudí, ktorí zomreli na predávkovanie drogami. Hlavným cieľom tohto dodržiavania je zvýšiť povedomie verejnosti o predávkovaní drogami ako o jednej z hlavných príčin úmrtí užívateľov drog, ako aj zdôrazniť význam ich prevencie.

Kto prišiel s týmto dňom?

Medzinárodný deň povedomia o predávkovaní iniciovala v roku 2001 Sally Finn v The Salvation Army v Melbourne v Austrálii. Podujatie od roku 2012 koordinuje Peningtonský inštitút, nezisková austrálska organizácia verejného zdravotníctva, ktorá sa snaží zvyšovať povedomie o problematickom užívaní látok a reagovať na konkrétne problémy s užívaním drog a ich príčiny.

Aktivity Medzinárodného dňa povedomia o predávkovaní sa konajú po celom svete, od Afganistanu cez Rusko až po Spojené štáty americké. Zahŕňajú pietne spomienkové obrady venované obetiam predávkovania drogami, prednášky, semináre, demonštrácie a ďalšie. Tieto podujatia sú organizované a podporované mnohými vládnymi organizáciami a mimovládnymi organizáciami.

Čo je predávkovanie?

Predávkovanie liekmi alebo inými látkami predstavuje stav, kedy dochádza k požitiu, vdýchnutiu či aplikácii látky vo väčšom množstve, než je pre organizmus bezpečné, odporúčané alebo bežne praktizované. V tele tak vzniká toxická reakcia, ktorá môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám, trvalým následkom alebo až k zlyhaniu životne dôležitých orgánov.

Dôvody, prečo k predávkovaniu dochádza, môžu byť rôzne. Mnohé prípady sú čisto náhodné – napríklad pri neznalosti správneho dávkovania, omyle pri užívaní liekov či nepozornosti. Na druhej strane môže byť predávkovanie spôsobené aj úmyselne ako forma sebapoškodzovania alebo s cieľom spáchať samovraždu.
Špecifickú a veľmi rizikovú skupinu tvoria užívatelia nelegálnych drog. Medzi obeťami predávkovania je totiž veľa ľudí, ktorí užili nelegálne látky neočakávanej čistoty, zobrali príliš veľké množstvo naraz, prípadne požití látky predchádzalo obdobie abstinencie, počas ktorého sa výrazne znížila tolerancia ich tela na danú látku.
Prejavy predávkovania závisia od typu užitej látky, no najčastejšie zahŕňajú stratu vedomia, spomalené či zastavené dýchanie, kŕče, zmenu veľkosti zreničiek alebo zmätenosť. Pri akomkoľvek podozrení na predávkovanie je nevyhnutné okamžite privolať záchrannú zdravotnú službu, keďže v takýchto situáciách rozhodujú o záchrane života minúty.

História

V starovekých civilizáciách (Egypt, Grécko, Rím) boli účinky predávkovania známe najmä v kontexte otráv alebo popráv (napríklad známy prípad Sokrata a podania blenu). Látky ako ópium, alkohol alebo rôzne jedovaté byliny sa používali na tíšenie bolesti aj rituálne účely. V 16. storočí lekár Paracelsus položil základný princíp toxikológie vyhlásením, že "všetky látky sú jedy... len dávka určuje, čo nie je jed".

Zásadný zlom nastal začiatkom 19. storočia, keď sa podarilo izolovať čisté látky z rastlín – najmä morfín z ópia (1804) a neskôr kokaín z koky. Vynález injekčnej striekačky a ihly v polovici 19. storočia umožnil podať vysoké dávky priamo do krvného obehu. To viedlo k prvej masovej vlne závislostí a náhodných predávkovaní medzi pacientmi aj vojakmi (napr. Americká občianska vojna). Koncom 19. storočia bola syntetizovaná látka heroín, pôvodne komerčne predávaná ako "nenávykový" liek proti kašľu.
V prvej polovici 20. storočia sa objavili barbituráty (sedatíva), ktoré sa stali jednou z najčastejších príčin smrteľných predávkovaní – či už náhodných (v kombinácii s alkoholom), alebo úmyselných samovrážd (napr. úmrtie Marilyn Monroe v roku 1962). V druhej polovici storočia nasledoval vzostup rekreačného užívania heroínu, kokaínu a syntetických látok, čo viedlo k vzniku prvých záchranných protokolov a vývoju špecifických antidot, ako je naloxón (patentovaný v roku 1961), ktorý dokáže zvrátiť predávkovanie opioidmi.
Súčasnosť je poznačená tzv. opioidovou krízou, ktorá začala koncom 90. rokov 20. storočia masívnym predpisovaním silných liekov proti bolesti na predpis (napr. oxykodón). Po sprísnení regulácií sa mnohí pacienti presunuli k nelegálnemu heroínu a neskôr k mimoriadne silným syntetickým opioidom, ako je fentanyl jeho deriváty. Dnes predstavuje najväčšie riziko predávkovania nepredvídateľná čistota a prímesi syntetických látok v pouličných drogách.

Čo robiť pri predávkovaní?

Ako rozoznať predávkovanie

1. Pri útlmových látkach (opioidy, lieky na ukľudnenie, alkohol):

Nereagovanie na podnety (človek neodpovedá na oslovenie ani zatrasenie).
Plytké, nepravidelné alebo úplne zastavené dýchanie (chrčanie, lapanie po dychu).
Modrasté alebo bledé pery a končeky prstov.
Veľmi zúžené zreničky ("špendlíkové hlavičky").
Ovisnuté svalstvo, studená a lepkavá pokožka.

2. Pri stimulanciách (pervitín, kokaín, extáza):

Extrémne zrýchlený tep a búšenie srdca.
Vysoká horúčka, nadmerné potenie.
Kŕče, nekontrolovateľné triašky.
Silná paranoja, psychóza, agresia alebo panika.
Zmätenosť a silná bolesť na hrudníku.

Čo robiť – krok za krokom

Okamžite volajte záchranku (155 alebo 112):

Presne popíšte stav postihnutého (dýcha/nedýcha, je pri vedomí).
Ak viete, čo človek užil, oznámte to operátorovi. Záchranári sa nesústreďujú na trestnoprávnu stránku, ich jedinou prioritou je záchrana života.

Skontrolujte vedomie a dýchanie:

Hlasno človeka oslovte a pevne ním zatraste.

Ak nedýcha, položte ho na chrbát a začnite s resuscitáciou (stláčanie hrudníka v strede v tempe 100–120-krát za minútu).

Ak dýcha, ale je v bezvedomí, uložte ho do stabilizovanej polohy na bok, aby sa neudusil vlastnými zvratkami.

Čakajte pri postihnutom:

Neustále kontrolujte dýchanie až do príchodu záchranárov.
Udržujte človeka v teple (prikryte ho bundou alebo dekou).

Čo určite NEROBIŤ

Nenechávajte ho "vyspať sa z toho" – stav sa môže rýchlo zhoršiť.
Nestrkajte ho pod studenú sprchu – hrozí šok a podchladenie.
Nevyvolávajte zvracanie, ak je človek v bezvedomí alebo má poruchu vedomia (hrozí udusenie).
Nepodávajte žiadne iné lieky ani kávu či alkohol na "prebratie".

Čo by sme mali tento deň robiť?

Vzdelávajte sa a šírte osvetu: Zistite si základné informácie o rizikách predávkovania, mýtoch spojených so závislosťou a zdieľajte overené poznatky vo svojom okolí alebo na sociálnych sieťach.

Naučte sa prvé pomoc pri predávkovaní: Oboznámte sa s príznakmi predávkovania útlmovými aj stimulačnými látkami a osvojte si postupy prvej pomoci vrátane stabilizovanej polohy a resuscitácie.

Zúčastnite sa spomienkového podujatia: Pripojte sa k miestnym alebo online spomienkovým akciám, zapaľovaniu sviečok či neformálnym stretnutiam na poctu obetiam predávkovania.

Noste striebornú stužku: Pripevnite si symbol Medzinárodného dňa povedomia o predávkovaní (striebornú stužku alebo strieborný odznak) na znak solidarity s pozostalými a obetami.

Podporte odborné a charitatívne organizácie: Finančne, dobrovoľníctvom alebo šírením ich práce pomôžte organizáciám, ktoré poskytujú harm reduction služby, terénnu prácu či liečbu závislostí.

Otvorte tému bez predsudkov a stigmácie: Zhovárajte sa s blízkymi o užívaní látok a duševnom zdraví otvorene, s empatiou a bez odsudzovania, čím pomôžete búrať tabu okolo závislostí.