Medzinárodný deň priateľstva

11.06.2024

V roku 2011 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo 30. júl za Medzinárodný deň priateľstva. Tento sviatok sa zameriava na oslavu priateľstva medzi jednotlivcami, kultúrami, krajinami a národmi ako prostriedok na budovanie mostov medzi komunitami a na inšpiráciu mierového úsilia.

Kto prišiel s týmto dňom?

Oslavu Dňa priateľstva navrhol zakladateľ Hallmark Cards Joyce Hall. Bol to čisto marketingový ťah. Začiatok augusta bol v kalendári "prázdny" – neboli tam žiadne veľké sviatky a pohľadnice sa nepredávali. Nápad bol teda prinútiť ľudí kupovať si navzájom priania a pohľadnice pre priateľov 2. augusta. Prvým, kto navrhol nekomerčnú myšlienku Svetového dňa priateľstva, bol Dr. Artemio Bracho z Paraguaja v roku 1958.
Bracho založil World Friendship Crusade, nadáciu, ktorá podporuje priateľstvo medzi všetkými ľudskými bytosťami bez ohľadu na ich rasu, farbu pleti alebo náboženské presvedčenie. Nadácia začala oslavovať Deň priateľstva 30. júla. Prvá oslava sa konala v Paraguaji, potom sviatok prevzali aj niektoré ďalšie krajiny.
Svetová krížová výprava priateľstva oslovila Organizáciu Spojených národov pri viac ako jednej príležitosti a lobovala za uznanie 30. júla za Svetový deň priateľstva. Nakoniec bola v roku 2011 oficiálne vyhlásená za akt Organizácie Spojených národov.
Medzinárodný deň priateľstva OSN sa nesie v znamení podujatí a aktivít, ktoré podporujú dialóg medzi rôznymi kultúrami, rešpektovanie rozmanitosti, vzájomné porozumenie a solidaritu.

Čo je priateľstvo?

Priateľstvo je jedným z najcennejších a najprirodzenejších vzťahov v ľudskom živote. Je to dobrovoľné puto medzi dvoma či viacerými ľuďmi, ktoré nevzniká na základe príbuzenských zväzkov ani povinností, ale na základe vzájomnej sympatie, dôvery a porozumenia. V priateľstve nachádzame bezpečný priestor, kde môžeme byť plne sami sebou – bez pretvárky, bez strachu z odmietnutia a s vedomím, že nás druhý človek berie presne takých, akí v skutočnosti sme.

Jedným z hlavných pilierov priateľstva je vzájomná podpora a empatia. Skutočný priateľ s nami neprežíva len chvíle radosti a úspechu, ale stáva sa oporou aj v časoch, keď sa nám nedarí a prechádzame ťažkými obdobiami. Je to niekto, kto vie vypočuť bez okamžitého posudzovania, ponúkne úprimný pohľad na vec a podrží nás vo chvíľach pochybností. Zdieľanie emócií a zážitkov vytvára medzi priateľmi neviditeľné, no mimoriadne pevné puto.
Rovnako dôležitou súčasťou priateľstva je úcta k slobode toho druhého. Skutočné priateľstvo si nevyžaduje neustálu prítomnosť ani podmienky – dokáže prestáť odlišnosť názorov, vzdialenosť aj dlhší čas bez kontaktu. Keď sa priatelia po mesiacoch či rokoch opäť stretnú, nadviažu presne tam, kde skončili. Je to vzťah založený na slobodnej voľbe neustále si vyberať jeden druhého a budovať blízkosť, ktorá obohacuje a robí náš život krajším.

História

V najstarších známych príbehoch, ako je mezopotámsky Epos o Gilgamešovi, bolo priateľstvo zobrazené ako sila, ktorá dokáže polodivokého človeka poľudštiť a dodať mu odvahu.

Pre starovekých Grékov a Rimanov malo priateľstvo obrovský spoločenský význam. Aristoteles rozdelil priateľstvo na tri typy: z užitku, z poteby/pôžitku a najvyšší typ – priateľstvo založené na dobrote a poctivosti, kde si ľudia prajú dobro navzájom pre toho druhého. V Ríme (napr. u Cicerona v diele De Amicitia) sa priateľstvo často chápalo aj ako politická aliancia. Priatelia si navzájom pomáhali v kariére, pri voľbách a pri ochrane majetku.
S nástupom kresťanstva a feudalizmu sa pojem priateľstva výrazne zmenil. Priateľstvo sa často rovnalo vernosti a vazalstvu. Znamenalo záväzok brániť svojho pána alebo spolubojovníka v boji. Kresťanskí myslitelia (ako sv. Augustín či Aelred z Rievaulx) povýšili priateľstvo na duchovnú úroveň. Aelred dokonca napísal, že "Boh je priateľstvo", a priateľstvo dvoch ľudí vnímal ako cestu k Bohu.
S príchodom renesancie a osvietenstva sa priateľstvo začalo oslobodzovať od politiky a náboženských povinností. Michel de Montaigne v 16. storočí opísal svoje priateľstvo s Étiennom de La Boétie slávnou vetou: "Ak sa ma spýtate, prečo som ho mal rád, cítim, že to viem vyjadriť len odpoveďou: Lebo to bol on, lebo som to bol ja." Tým definoval moderné chápanie čistej, nezištnej náklonnosti.
V 18. a 19. storočí sa rozmohlo písanie listov a vznikali intímne priateľské kruhy, kde si ľudia vymieňali názory na umenie a filozofiu bez ohľadu na spoločenský status.
V 20. a 21. storočí sa priateľstvo stalo najslobodnejším zo všetkých vzťahov. Kým rodinu si nevyberáme a v práci či manželstve nás viažu zmluvy a záväzky, priateľstvo zostalo čisto dobrovoľné.
S príchodom internetu a sociálnych sietí sa však definícia priateľstva opäť posunula – pojem "priateľ" dnes často označuje aj človeka, ktorého sme v reálnom živote nikdy nestretli, čím sa opäť otvára debata o tom, čo tvorí skutočné a hlboké ľudské puto.

Prečo je priateľstvo dôležité?

1. Psychická pohoda a menej stresu

Prítomnosť blízkych priateľov pôsobí ako prirodzený štít proti stresu, úzkosti a osamelosti. Už len vedomie, že sa máme komu zveriť, znižuje hladinu stresového hormónu (kortizolu). Priatelia nám pomáhajú spracovať náročné emócie, získať odstup od problémov a prinášajú do života smiech, ktorý uvoľňuje endorfíny.

2. Lepšie fyzické zdravie a dlhší život

Výskumy opakovane ukazujú, že ľudia so silnými sociálnymi väzbami majú tendenciu žiť dlhšie. Kvalitné priateľstvá priaznivo vplývajú na imunitný systém, znižujú krvný tlak a riziko srdcovo-cievnych ochorení. Osamelosť je naopak pre ľudský organizmus prirovnávaná k rizikám, ako je fajčenie či obezita.

3. Zrkadlo, rást a sebavedomie

Dobrí priatelia nám dávajú pocit hodnoty a prijatia. Priateľ je často zrkadlom – dokáže nám poskytnúť úprimnú, no láskavú spätnú väzbu, ktorú by sme od iných neprijali. Povzbudzujú nás, keď si neveríme, oslavujú naše úspechy bez závisti a motivujú nás stávať sa lepšou verziou samých seba.

4. Pocit spolupatričnosti

Človek je tvor spoločenský a potrebuje kdesi patríť. Priateľstvo vytvára bezpečný prístav, kde nemusíme nosiť žiadne masky ani sa na nič hrať. Dáva nám pocit, že sme súčasťou niečoho väčšieho a že na svete nie sme sami na prekonávanie prekážok.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Stretnúť sa osobným kontaktom – zájsť na kávu, dobré jedlo, prechádzku či pivo a stráviť spolu kvalitný čas bez rušivých elementov.

Odoslať správu alebo zavolať – ozvať sa priateľom, s ktorými ste neboli v kontakte dlhší čas, a spýtať sa ich, ako sa naozaj majú.

Pripraviť malé prekvapenie – potešiť kamarátov drobnosťou, obľúbenou sladkosťou, rukou písaným odkazom či spoločnou spomienkovou fotkou.

Naplánovať spoločný zážitok – zorganizovať výlet do prírody, opekačku, piknik v parku alebo večer pri spoločenských hrách.

Povedať si slová vďaky – úprimne vyjadriť priateľom, čo pre vás znamenajú a v čom si ich najviac vážite.

Zdieľať spomienky – zaspomínať si na vtipné historky z minulosti, vytiahnuť staré albumy alebo pridať spoločnú fotku na sociálne siete.

Spoznávať nových ľudí – otvoriť sa novým známostiam, napríklad zapojením sa do komunitných aktivít alebo dobrovoľníctva.