Medzinárodný deň proti chovu delfínov v zajatí

30.05.2024

 Každý rok si pripomíname deň, ktorý nám má pripomenúť etické otázky spojené s chovom morských cicavcov v zajatí.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň proti chovu delfínov v zajatí sa pripomína od roku 1993. Cieľom tohto dňa je zvýšenie povedomia verejnosti o tom, ako sú stovky voľne žijúcich zvierat väznené v malých nádržiach pre potešenie publika. Z dôvodu nevedomého podporovania priemyslu sa uskutočňujú mnohé aktivity na podporu verejného vzdelávania o krutostiach chovu delfínov, ktoré majú zásadný význam pre zníženie dopytu po tomto druhu zábavy.

Čo je chov delfínov v zajatí?

 Chov delfínov v zajatí je prax, pri ktorej sú delfíny (a iné morské cicavce, ako sú kosatky, belugy či tulene) držané v umelých prostrediach, najčastejšie v bazénoch delfinárií, morských parkov alebo akvárií. Tieto zvieratá sú často využívané na zábavné účely, ako sú predstavenia, plávanie s návštevníkmi alebo interaktívne programy. Niektoré delfíny sa v zajatí narodia, iné sú odchytené vo voľnej prírode, pričom tento proces môže byť pre ne mimoriadne traumatizujúci a často vedie k zraneniam alebo úmrtiam.

 Táto prax je už dlhodobo predmetom intenzívnej kritiky zo strany ochranárskych organizácií a aktivistov za práva zvierat. Argumentujú, že delfíny sú vysoko inteligentné a spoločenské tvory, ktoré v zajatí trpia obmedzeným priestorom, nedostatkom stimulácie, sociálnou depriváciou a psychickými aj fyzickými problémami, ako sú stres, agresivita, opakujúce sa správanie, kožné choroby či skrátená dĺžka života. Ich prirodzené prostredie je rozsiahly oceán, kde môžu denne precestovať desiatky až stovky kilometrov, čo je v zajatí nemožné. Cieľom Svetového dňa proti chovu delfínov v zajatí je zvýšiť povedomie o týchto krutostiach a nabádať verejnosť, aby nepodporovala priemysel, ktorý z tejto formy zábavy profituje.

História

 História chovu delfínov v zajatí má korene v 19. storočí, keď sa delfíny začali sporadicky vystavovať verejnosti v zoologických záhradách. Skutočný rozmach však nastal v 20. storočí, najmä po druhej svetovej vojne. Prvé moderné delfináriá, ktoré sa zameriavali na predstavenia s trénovanými delfínmi, sa objavili v 30. rokoch v Spojených štátoch, no popularitu si získali hlavne od 50. rokov. Ich úspech spočíval v schopnosti delfínov vykonávať triky, skákať cez kruhy a "tancovať", čo pritiahlo milióny návštevníkov. Zvieratá boli často odchytávané z voľnej prírody, čo malo devastujúci vplyv na ich populácie a tiež na samotné jedince, ktoré zažívali obrovský stres a traumatické zážitky spojené s transportom a prispôsobovaním sa novému prostrediu.

 Boj proti chovu delfínov v zajatí získal na intenzite najmä v posledných desaťročiach, s rastúcim vedeckým poznaním o inteligencii a sociálnej komplexnosti týchto cicavcov. Už v 80. rokoch 20. storočia začali ochranárske organizácie a aktivisti za práva zvierat zdvíhať hlas proti nehumánnym podmienkam v delfináriách. 
 Verejné pobúrenie vyvolané zábermi umierajúcich delfínov v rybárskych sieťach (napríklad v tuniakovom priemysle) viedlo k bojkotu a k zavedeniu označenia "Dolphin Safe" (Bezpečné pre delfíny) pre tuniaky. Hoci sa to priamo netýka zajatia, zvýšilo to povedomie o delfínoch a ich ochrane.
  Prípady ako kosatka Keiko (hviezda filmu "Zachráňte Willyho") alebo delfíny Missie a Silver z Brightonu, ktoré boli úspešne rehabilitované a vypustené do voľnej prírody, ukázali, že je možné živočíchy zo zajatia vrátiť.
 Dokumentárny film "Blackfish" (2013) sa zameral na kosatku Tilikum a podmienky v parkoch SeaWorld, odhalil psychické a fyzické utrpenie morských cicavcov v zajatí a vyvolal obrovskú vlnu kritiky a pokles návštevnosti delfinárií.
 Pod tlakom verejnosti a ochranárskych skupín začali mnohé krajiny a štáty prijímať zákony zakazujúce chov delfínov a iných morských cicavcov v zajatí alebo obmedzujúce ich využívanie na zábavné účely. Príkladom je Francúzsko (2017), Kanada (2019) a nedávno aj Mexiko (2025), ktoré zakázalo predstavenia s delfínmi a postupne zatvára delfináriá.
 Rozvíjajú sa aj etické alternatívy, ako sú robotické delfíny alebo útočiská vo veľkých morských zátokách, ktoré majú poskytnúť zvieratám prirodzenejšie prostredie po ich záchrane zo zajatia.
 Od roku 1993 Svetový deň proti chovu delfínov v zajatí  slúži ako platforma pre celosvetové zvýšenie povedomia a boj proti tejto kontroverznej praxi.
 Dnes sa stále viac zameriavame na verejné vzdelávanie a na znižovanie dopytu po tomto type zábavy, pričom cieľom je postupne ukončiť éru delfinárií a poskytnúť týmto úžasným tvorom slobodu, ktorú si zaslúžia.

Prečo by a nemali delfíny chovať v zajatí?

Nedostatok priestoru a obmedzenie prirodzeného správania:
  • V oceáne delfíny preplávajú denne desiatky až stovky kilometrov, čo je v bazénoch delfinárií nemožné.
  • Obmedzený priestor vedie k nude, frustrácii a stereotypnému správaniu (opakujúce sa pohyby, hryzenie stien bazéna).
  • Nemôžu loviť, hľadať útočisko, uniknúť pred hrozbami ani sa prirodzene pohybovať a objavovať.


Narušenie sociálnych štruktúr a psychické utrpenie:

  • Delfíny sú extrémne inteligentné a žijú v komplexných, hierarchických sociálnych skupinách s hlbokými väzbami.
  • V zajatí sú často násilne oddelené od svojich rodín, spárované s neprirodzenými skupinami alebo držané izolovane, čo vedie k sociálnej deprivácii a agresii.
  • Stres z neustálej interakcie s ľuďmi a nutnosti vykonávať triky za odmenu spôsobuje značný psychický tlak.

Fyzické zdravotné problémy:

  • Chlórovaná voda v bazénoch môže spôsobovať chronické infekcie kože a očí.
  • Zlomené zuby sú bežné v dôsledku hryzenia bazénov, mreží alebo iných predmetov z frustrácie.
  • Delfíny v zajatí často trpia kožnými ochoreniami a inými zdravotnými problémami súvisiacimi so stresom a neprirodzeným prostredím.
  • Ich dĺžka života v zajatí býva v porovnaní s ich divokými náprotivkami kratšia.

Etické hľadisko a morálna zodpovednosť:

  • Držanie takto inteligentných a cítiacich tvorov v zajatí výlučne pre ľudskú zábavu je považované za neetické.
  • Pobyt v zajatí popiera ich základné potreby a prirodzené inštinkty.
  • Zvyšuje sa povedomie o tom, že by sme mali rešpektovať práva zvierat a snažiť sa o ich ochranu v prirodzenom prostredí.

Čo by sme mali tento deň robiť?

  • Vzdelávajte sa a šírte informácie: Zistite si viac o živote delfínov vo voľnej prírode, o ich komplexných sociálnych štruktúrach a o tom, aké utrpenie zažívajú v zajatí. Zdieľajte tieto informácie s rodinou, priateľmi a na sociálnych sieťach. Používajte relevantné hashtagy ako #MedzinárodnýDeňProtiChovuDelfínovVZajatí, #DelfínySiZaslúžiaSlobodu alebo #OsloboďteDelfíny.
  • Nepodporujte delfináriá a morské parky: Akékoľvek zariadenie, ktoré drží delfíny alebo iné morské cicavce pre zábavné účely, profituje z ich zajatia. Neplaťte za vstup, nezúčastnite sa plávania s delfínmi ani iných interaktívnych programov. Vyhnite sa aj hotelom alebo rezortom, ktoré ponúkajú takéto atrakcie.
  • Podporte organizácie: Darujte finančné prostriedky alebo venujte svoj čas organizáciám, ktoré aktívne bojujú proti chovu delfínov v zajatí, zachraňujú a rehabilitujú morské cicavce, alebo budujú útočiská. Medzi známe organizácie patria napríklad Dolphin Project, Sea Shepherd Conservation Society alebo Whale and Dolphin Conservation (WDC).
  • Vyhľadajte etické alternatívy: Ak chcete vidieť delfíny, zvážte zodpovedné pozorovanie delfínov vo voľnej prírode s certifikovanými operátormi, ktorí rešpektujú ich prirodzené prostredie a nerušia ich.
  • Zapojte sa do petícií a kampaní: Podpíšte online petície, ktoré žiadajú vlády a spoločnosti o ukončenie chovu delfínov v zajatí. Sledujte kampane ochranárskych organizácií a zapojte sa do nich.