Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi

 Obchodovanie s ľuďmi sa radí medzi najvýnosnejšie a najrýchlejšie sa rozmáhajúci druh organizovanej trestnej činnosti, v rámci ktorého sú milióny ľudí vystavených podmienkam zaobchádzania, ktoré sú v rozpore so základnými ľudskými právami. Predstavuje závažný fenomén, ktorý zasahuje krajiny po celom svete.

Kto prišiel s týmto dňom?

  Tento medzinárodný deň bol vyhlásený v januári 1999 na Svetovej konferencii koalície proti obchodovaniu so ženami v bangladéšskej Dháke. Hlavným zámerom je zvýšiť povedomie o tomto celosvetovom probléme porušovania ľudských práv a zabezpečiť tak dôstojný život žien a mužov. Obete fyzického a sexuálneho násilia sú často vystavené AIDS a iným sexuálnym prenosným infekciám, nechcenému tehotenstvu, potratom, duševným poruchám, atď.

Čo je sexuálne zneužívanie a obchod so ženami a deťmi?

 Sexuálne zneužívanie a obchod so ženami a deťmi patria medzi najzávažnejšie formy porušovania ľudských práv, ktoré katastrofálne ničia obete, ich rodiny aj celú spoločnosť. Pri sexuálnom zneužívaní detí a maloletých osôb dochádza k zneužitiu ich zraniteľnosti a nezrelosti, pričom odborníci varujú, že spôsobené psychické aj fyzické následky si dieťa môže niesť po celý zvyšok svojho života. Ide o fenomén, ktorý pretrváva aj v modernej spoločnosti a na globálnom trhu so sexom sa ročne predávajú tisíce detí z rôznych častí sveta.
 Obchodovanie s deťmi veľmi často zneužíva extrémnu chudobu a bezvýchodiskovú situáciu rodín. Rodičia niekedy predajú svoje deti obchodníkom, aby sa vyplatili z dlhov či získali základný príjem, prípadne sa stanú obeťou podvodu a uveria falošným sľubom o vyučení a lepšom živote pre svoje dieťa. Zraniteľné sú najmä osirelé deti, pričom hlavným motívom páchateľov býva vidina ľahkého zisku na úkor neplnoletých obetí.
 Ženy predstavujú približne 80 % všetkých obetí obchodu s ľuďmi a sú mimoriadne vystavené riziku, že skončia v nelegálnom obchode so sexom. Únoscovia a obchodníci zneužívajú ich túžbu po lepších finančných možnostiach pre seba a svoje rodiny. Obetiam najčastejšie ponúkajú zdanlivo legitímnu prácu v stravovaní, hotelierstve, baroch, modelingu či ako au pair, prípadne im sľubujú možnosť štúdia alebo sobáš. Po odpovedi na falošný inzerát sú ženy prinútené k prostitúcii, pornografii či sprievodcovským službám, pričom páchatelia neváhajú použiť hrozby, vydieranie, zastrašovanie či priame únosy.
 Tento problém sa bezprostredne týka aj nášho regiónu a Európy, kde sa odhaduje až 250-tisíc obetí obchodovania s ľuďmi ročne. Slovensko funguje ako krajina pôvodu obetí, tranzitná stanica a v poslednom období aj ako cieľová krajina, pričom výraznejší výskyt tohto problému sa spája napríklad s východným Slovenskom. Do pasce obchodníkov môže padnúť prakticky ktokoľvek, preto je kľúčové zachovať mimoriadnu opatrnosť pri hľadaní práce v zahraničí, preverovať podozrivé inzeráty a všímať si zmeny v správaní detí vo svojom okolí.

História

 V starovekých civilizáciách (Mezopotámia, Egypt, Grécko, Rím) bolo otroctvo celosvetovo rozšíreným a právne uznávaným systémom. Ženy a deti odchytené vo vojnách alebo predané za dlhy sa stávali majetkom svojich pánov, ktorí nad nimi mali neobmedzenú moc, vrátane tej sexuálnej. Zneužívanie detí a vykorisťovanie žien nebolo vnímané ako zločin, ale ako prirodzené právo majiteľa. V stredoveku síce vplyv monoteistických náboženstiev priniesol prvé morálne odsúdenia nevlastnenia ľudí, no prax prinucovania k prostitúcii a vykorisťovania poddaných či vojenských zajatkýň pretrvávala.
 Rozmach kolonializmu a transatlantický obchod s otrokmi spôsobili systematické presuny miliónov ľudí najmä z Afriky do Ameriky. V tomto období sa zo žien a detí stali tovary podliehajúce medzinárodnému obchodu na masovej úrovni. Zneužívanie bolo bežnou súčasťou kontroly a útlaku. Paralelne v mnohých častiach sveta prekvital neoficiálny, no tolerovaný obchod so ženami pre verejné domy a harémy.
 Na konci 19. storočia sa s priemyselnou revolúciou a masívnou migráciou objavil fenomén označený ako "biele otroctvo" (white slavery). Týmto výrazom sa označoval únos a prevoz európskych žien a dievčat do zahraničných nevestincov (často pod vidinou práce či sobáša). Práve táto vlna vyvolala prvú medzinárodnú reakciu – v roku 1904 bola podpísaná prvá Medzinárodná dohoda o potláčaní obchodu s bielymi otrokyňami, čím sa začali klásť základy medzinárodného práva v tejto oblasti.
 Po prvej a druhej svetovej vojne (počas ktorých dochádzalo k masovému vojnovému znásilňovaniu a zriaďovaniu vojenských nevestincov) sa boj proti vykorisťovaniu stal prioritou novovzniknutých medzinárodných organizácií. Spoločnosť národov a neskôr Organizácia Spojených národov (OSN) prijali kľúčové dokumenty. V roku 1949 OSN schválila Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a exploatácie prostitúcie iných osob. Neskôr sa celosvetová pozornosť začala výraznejšie zameriavať na špecifickú ochranu detí a boj proti detskej pornografii.
 Po páde železnej opony a s nástupom globalizácie v 90. rokoch 20. storočia došlo k novému nárastu obchodu s ľuďmi. Otvorenie hraníc a ekonomické rozdiely medzi krajinami umožnili organizovanému zločinu vytvoriť globálne siete. V roku 2000 bol prijatý takzvaný Palermský protokol OSN, ktorý po prvýkrát jasne definoval obchodovanie s ľuďmi na medzinárodnej úrovni. Dnes, s rozvojom internetu a digitálnych technológií, sa časť tohto zločinu presunula do online priestoru (šírenie materiálov sexuálneho zneužívania detí, online nábor obetí), čo prináša nové výzvy pre orgány činné v trestnom konaní po celom svete.

Ako bojovať proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu s deťmi a ženami?

1. Prevencia a vzdelávanie

• Zvyšovanie povedomia: Informovanie verejnosti o praktikách a trikoch obchodníkov s ľuďmi (falošné pracovné ponuky, rýchly zárobok v zahraničí, podozrivé inzeráty).

• Vzdelávanie na školách: Bezpečnostná výchova pre deti a mladých ľudí zameraná na rizika v online priestore (grooming, zdieľanie intímnych fotografií) a na rozpoznanie manipulácie či nátlaku.

• Ochrana zraniteľných skupín: Sociálna podpora rodín v extrémnej chudobe, sirôt či sociálne vylúčených komunitách, ktoré bývajú pre obchodníkov najľahším terčom.

2. Vymáhanie práva a legislatíva

• Prísne tresty: Sprísňovanie trestných sadzieb pre páchateľov, priekupníkov, ale aj zákazníkov, ktorí služby obetí obchodovania či sexuálneho zneužívania využívajú.

• Špecializované policajné zložky: Budovanie a financovanie odborných útvarov zameraných na boj s organizovaným zločinom, kyberzločinom a obchodu s ľuďmi.

• Cielené kontroly: Pravidelné inšpekcie a kontroly na hraniciach, v nočných podnikoch, baroch či na pracoviskách s vysokým rizikom nelegálneho vykorisťovania. 

3. Ochrana a podpora obetí

• Bezpečné útočiská a krízové linky: Zriaďovanie tajných azylových domov, kde obete získať okamžitú fyzickú bezpečnosť, lekársku starostlivosť a psychologickú pomoc.

• Anonymná a bezplatná pomoc: Prevádzka špecializovaných telefonických liniek a online poradní, kde sa obete alebo ich blízki môžu bezpečne obrátiť o pomoc.

• Právna a reintegračná podpora: Poskytovanie bezplatného právneho zastúpenia v trestnom konaní a asistencia pri návrate do bežného života (rekvalifikácia, zamestnanie, pomoc s bývaním).

4. Medzinárodná spolupráca a boj v online priestore

• Cezhraničné prepojenie: Zdieľanie informácií medzi policajnými zložkami rôznych krajín (Interpol, Europol), keďže obchod s ľuďmi je takmer vždy medzinárodným zločinom.

• Boj proti kyberzločinu: Tlak na prevádzkovateľov sociálnych sietí, webových stránok a technologických firiem, aby aktívne vyhľadávali a mazali materiál zobrazujúci zneužívanie detí a blokovali nelegálne inzeráty.

5. Čo môže urobiť jednotlivec?

• Opatrnosť pri ponukách práce: Vždy si pred vycestovaním do zahraničia preveriť pracovnú agentúru v oficiálnych registroch, nenechávať originál pasu v rukách zamestnávateľa a nechať blízkym presné kontakty a adresu.

• Všímavosť k okoliu: Všímať si náhle zmeny v správaní detí (uzatváranie sa do seba, nečakané drahé dary od neznámych osôb) alebo podozrivé správanie v susedstve.

• Hlásenie podozrení: Pri akomkoľvek podozrení na nelegálne konanie, únos či zneužívanie bezodkladne kontaktovať Políciu SR (158) alebo Národnú linku na pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi.

Čo by sme mali tento deň robiť?