Medzinárodný deň školských knižníc

 V dobe digitálnych obrazoviek a rýchlych informácií si každoročne kladieme otázku: Aká je úloha školskej knižnice? Odpoveď prináša Medzinárodný deň školských knižníc

Kto prišiel s týmto dňom?

 Medzinárodný deň školských knižníc vyhlásila Dr. Blanche Woolls, prezidentka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva (IASL) a pripomína sa od roku 1999. Deň je oslavou školských knižníc, ich významu a prínosu pri vzdelávaní detí. Hlavnou myšlienkou je podpora vzťahu žiakov ku knihám, školskej knižnici, čítaniu a poznávaniu a získanie si väčšieho počtu milovníkov literatúry. 

Čo je školská knižnica?

 Školská knižnica je integrálnou súčasťou základnej alebo strednej školy a slúži ako jej informačné, literárne, komunikačné a študijné centrum. Je zriadená na to, aby priamo podporovala a zabezpečovala výchovno-vzdelávaciu činnosť a celý vyučovací proces na škole.

Hlavné funkcie a poslanie:

1. Informačné a dokumentačné zázemie: Zabezpečuje prístup k odborným, študijným a náučným informáciám, ktoré žiaci a učitelia potrebujú pri výučbe a príprave.

2. Podpora vzdelávania:

   • Rozvoj čitateľskej gramotnosti: Buduje a udržiava pozitívny vzťah žiakov ku knihám, čítaniu a literatúre.

   • Informačná výchova: Pripravuje a realizuje programy, ktoré učia žiakov efektívne vyhľadávať, hodnotiť a spracovávať informácie (informačná gramotnosť).

3. Kultúrne a komunitné centrum:

   • Poskytuje bezpečný a inšpiratívny priestor pre individuálne štúdium, seba-vzdelávanie a zmysluplné trávenie voľného času.

   • Organizovaním podujatí (besedy, kvízy, projekty) prispieva ku kultúrnemu a sociálnemu rozvoju žiakov a prepája školu s komunitou.

4. Knižnično-informačné služby:

   • Buduje a spravuje knižničný fond (knihy, časopisy, elektronické zdroje).

   • Poskytuje prezenčné (štúdium na mieste) a absenčné (výpožičky domov) služby pre žiakov a zamestnancov školy.

 Skrátka, školská knižnica je viac než len sklad kníh – je to dynamický priestor, kde sa žiaci učia, objavujú svet literatúry a rozvíjajú kľúčové zručnosti pre celoživotné vzdelávanie.

História

 História školských knižníc úzko súvisí s vývojom školstva a s uvedomovaním si významu čítania a prístupu k informáciám. Knižnice existovali už v staroveku, školské knižnice v podobe, ako ich poznáme dnes, sa vyvíjali postupne, najmä od 19. storočia. S rozvojom všeobecného školstva a rastúcou gramotnosťou vznikla potreba systematicky zhromažďovať knihy pre žiakov a učiteľov, ktoré by slúžili na vzdelávanie aj duchovný rozvoj.
 V tomto období išlo často o triedne knižnice alebo učiteľské knižnice, teda menšie, často neformálne zbierky kníh, ktoré si triedy alebo učitelia spravovali sami. Ich fond bol zameraný primárne na podporu vyučovania a čítania povinnej literatúry. Na Slovensku boli knižničné aktivity často spojené s národnými a osvetovými snahami (podobne ako Matica slovenská), ktoré si kládli za cieľ zachovať a šíriť slovenskú kultúru a literatúru.
 Vznik samostatného štátu (1918) priniesol snahy o lepšiu organizáciu školstva, čo sa dotklo aj knižníc. Začali vznikať prvé legislatívne pokusy o ukotvenie a rozvoj školských knižníc.
 Po 2. svetovej vojne a v období socializmu boli knižnice považované za dôležitú súčasť ideologického a výchovného procesu. Vznikali centrálne riadené systémy a knižničné fondy mali za cieľ zabezpečiť prístup k schváleným študijným materiálom a beletrii.
  Koncom storočia sa postupne, aj pod vplyvom medzinárodných trendov (napr. Manifest IFLA/UNESCO o školských knižniciach z roku 1999), začala meniť optika. Školská knižnica prestala byť vnímaná len ako "sklad učebníc" a začala byť chápaná ako informačné a kultúrne centrum školy, integrálna súčasť vzdelávacieho procesu a nástroj pre rozvoj informačnej gramotnosti.
 Na Slovensku bol pokrok podmienený legislatívnymi zmenami a iniciatívami po roku 2000. Školské knižnice boli definované ako organizačná súčasť školy s presne stanovenými úlohami. Ministerstvo školstva spustilo v rokoch 2006–2013 grantové programy ako "Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc" a neskôr "Čítame radi". Cieľom bolo modernizovať fond, zabezpečiť knižničný softvér, zlepšiť priestory a premeniť knižnice na aktívne centrá.
  Dôležitým míľnikom sa stalo každoročné slávenie Medzinárodného dňa školských knižníc (od roku 1999) a vznik projektov ako Záložka do knihy spája školy, ktoré aktívne motivujú žiakov k čítaniu.
 V súčasnosti je cieľom, aby školská knižnica bola plnohodnotným, moderným a atraktívnym centrom, ktoré poskytuje nielen tradičné knihy, ale aj prístup k digitálnym zdrojom a podporuje kritické myslenie.

Prečo sú školské knižnice dôležité?

1. Rozvoj čitateľskej a informačnej gramotnosti

• Podpora čítania pre radosť: Knižnice ponúkajú bezpečný a podnetný priestor a rôznorodé fondy, ktoré pomáhajú budovať pozitívny a trvalý vzťah ku knihe a čítaniu. Čítanie pre potešenie má preukázateľne priamy vplyv na lepšie študijné výsledky.

• Informačná gramotnosť: Učia žiakov, ako efektívne vyhľadávať, vyhodnocovať, spracovávať a eticky používať informácie z rôznych zdrojov (tlačených aj digitálnych), čo je nevyhnutné v dnešnej informačnej spoločnosti.

• Rozvoj kritického myslenia: Pomáhajú žiakom odlíšiť relevantné a dôveryhodné zdroje od dezinformácií.

2. Podpora vzdelávacieho procesu

• Integrálna súčasť výučby: Slúžia ako laboratórium na učenie, kde môžu žiaci pod vedením učiteľa alebo knihovníka realizovať projekty, rešerše a samoštúdium.

• Doplnenie fondu: Poskytujú prístup k širšej škále kníh, encyklopédií, odborných publikácií a časopisov, ktoré presahujú obsah bežných učebníc. Mnohé deti nemajú doma prístup k rozsiahlej zbierke kníh, a knižnica tak vyrovnáva šance.

• Multifunkčné centrum: Moderné knižnice slúžia aj ako multimediálne centrá s prístupom k internetu, databázam a digitálnym zdrojom, čím podporujú digitálnu gramotnosť.

3. Výchova a sociálny rozvoj

• Bezpečné a inkluzívne prostredie: Knižnica často funguje ako pokojné útočisko a bezpečné miesto, kde môžu žiaci tráviť čas, učiť sa a stretávať sa mimo hlučného prostredia triedy. Podporuje inklúziu.

• Kultúrne a komunitné centrum: Organizujú sa tu rôzne podujatia (besedy s autormi, workshopy, čitateľské kluby, literárne súťaže) a stávajú sa tak kultúrnym a komunitným centrom školy.

• Vzory: Často je to jediné miesto, kde žiaci vidia dospelých (učiteľov, knihovníkov) čítať pre radosť, čím získavajú dôležité čitateľské vzory.

Čo by sme mali v tento deň robiť?

• Vytvorenie spoločného diela: Žiaci môžu spoločne vytvoriť Leporelo triedy, ilustrovanú rozprávku, komiksovú verziu obľúbeného príbehu alebo dokonca vlastnú knihu (príbehy, básne, rýmovačky).

• Divadelné spracovanie:

  • Tieňové divadlo/Dramatizácia: Nacvičiť a odprezentovať krátke scénky, dialógy alebo celé úryvky z literárnych diel (napr. rozprávky, poviedky, báje).

  • Rozprávkový kufor: Pripraviť jednoduché rekvizity alebo papierové maňušky a odohrať minipredstavenie.

• Literárna výzdoba: Navrhnúť nové plagáty do knižnice, vyzdobiť papierové tašky ilustráciami z prečítaných kníh alebo vytvoriť "Rozprávkovú kocku" s kľúčovými scénami na prerozprávanie deja.

• Knižná úniková hra (Book Escape Room): Najobľúbenejšia aktivita pre starších žiakov. Žiaci hľadajú stopy a indície v rôznych knihách (encyklopédie, slovníky, beletria), riešia hádanky a kvízy, aby sa dostali k "pokladu" alebo "zachránili" knižnicu pred knižným červom. Overuje ich orientáciu v knižnici a prácu s textom.

• Literárny kvíz "O pohár Sherlocka Holmesa": Súťaž tímov v znalostiach z literatúry, histórie, geografie alebo vedomostí nájdených v náučnej literatúre knižnice.

• Hľadanie rozprávkových bytostí: Najmä pre 1. stupeň – hľadanie postáv, maskovanie, plnenie úloh spojených s literárnymi hrdinami v priestoroch školy/knižnice (napr. spoznávanie prírody s Červenou čiapočkou, čarovanie s Harrym Potterom).

• Čitateľský maratón: Celodenné štafetové čítanie obľúbených kníh alebo jedného vybraného diela.

• Hodina v knižnici: Zabezpečiť, aby sa počas dňa aspoň jedna vyučovacia hodina konala netradičnou, zábavnou formou priamo v školskej knižnici (SJ, AJ, Dejepis, Biológia – s využitím príslušnej literatúry).

• Beseda so spisovateľom/starými rodičmi: Pozvať do knižnice spisovateľa, starého rodiča (ako "studnicu nápadov a inšpirácií"), alebo inšpiratívneho hosťa, ktorý má blízko ku knihám a čítaniu.

• Kurzy výnimočnosti: Zorganizovať tematické kurzy (napr. Kurz vedeckého bádania s encyklopédiami, Kurz rýmovania a písania básničiek, Kurz pre budúcich knihovníkov).

• Hrdinovia/Téma roka: Zamerať sa na aktuálnu tému celoslovenského projektu, alebo na výročie významnej osobnosti slovenskej literatúry (napr. Jozef Gregor Tajovský) a venovať sa jeho dielu formou úloh a aktivít.