Medzinárodný deň solidarity s bojom žien v Juhoafrickej republike a Namíbii

23.06.2024

Tento deň sa oslavuje odvaha, hrdinstvo a statočnosť utláčaných žien Juhoafrickej republiky a Namíbie, ktoré bojujú proti rasovej politike a riskujú všetko, aby získali dôstojné miesto v spoločnosti, slobodu a spravodlivosť bez ohľadu na ich rasu, jazyk alebo náboženstvo.

Kto prišiel s týmto dňom?

Medzinárodný deň solidarity s bojom žien v Juhoafrickej republike a Namíbii vznikol pod záštitou Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCHR) a pripomína sa od roku 1982. V tento deň sa prvý raz stretla pracovná skupina domorodého obyvateľstva, pracujúca pri subkomisii na podporu a ochranu ľudských práv.

Čo je solidarita s bojom žien v Juhoafrickej republike a Namíbii?

Solidarita s bojom žien v Juhoafrickej republike a Namíbii je podporné hnutie, ktoré sa zameriava na zdôrazňovanie a riešenie špecifických výziev, ktorým čelia ženy v týchto krajinách.

Ide o podporu ich úsilia pri prekonávaní pretrvávajúcich nerovností, ktoré sú hlboko zakorenené v dedičstve apartheidu, patriarchálnych tradíciách a ekonomických nerovnostiach. Hnutie sa zameriava na problémy ako rodovo podmienené násilie, chudoba, obmedzený prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti.
Solidarita sa prejavuje na rôznych úrovniach, od medzinárodného uznania a advokácie, až po finančnú a materiálnu podporu lokálnych organizácií, ktoré pracujú priamo s komunitami. Jej cieľom je vytvoriť silnú globálnu platformu, ktorá pomôže posilniť postavenie žien a zabezpečiť im rovnaké práva a príležitosti.
Na jednej strane v tzv. krajinách prvého sveta, už boj za rovnoprávnosť prešiel do boja za výhody minoritných skupín, no na druhej strane sveta stále existuje silný rasizmus, neakceptovanie žien ako rovnocenné pohlavie a mnohé iné tvrdé formy diskriminácie.

My si život žien v týchto krajinách dokážeme len veľmi ťažko predstaviť.

História

Juhoafrická republika

Boj žien v Juhoafrickej republike sa naplno rozvinul v 50. rokoch 20. storočia, keď vláda apartheidu zaviedla takzvané "Pass Laws" – zákony, ktoré nútili černošské obyvateľstvo nosiť pri sebe preukazy totožnosti, a tak obmedzovali ich pohyb a slobodu. Ženy sa s týmito zákonmi nestotožnili a začali organizovať masové protesty. Vrcholom odporu bol Pochod žien z 9. augusta 1956, keď 20 000 žien z celej krajiny pochodovalo k budove Union Buildings, sídlu vlády, aby predložili petíciu proti Pass Laws. Tento symbolický a odvážny čin, ktorý sa zapísal do histórie, ukázal silu ženského hnutia a jeho odhodlanie bojovať za základné ľudské práva.

Namíbia

V Namíbii, ktorá bola dlhé roky pod kontrolou Juhoafrickej republiky, bol boj žien súčasťou širšieho boja za nezávislosť vedeného organizáciou SWAPO (Ľudová organizácia Juhozápadnej Afriky). Ženy v Namíbii sa aktívne podieľali na oslobodzovacom boji, a to nielen v politických, ale aj v ozbrojených zložkách. V táboroch a v exilových komunitách sa starali o výchovu detí, zdravotnú starostlivosť a logistiku. Po získaní nezávislosti v roku 1990 sa mnohé z nich stali prominentnými političkami a lídrami, čím výrazne prispeli k vybudovaniu novej, demokratickej spoločnosti.

Medzinárodné spoločenstvo zohralo v tomto boji kľúčovú úlohu. Ženské organizácie a aktivistky po celom svete šírili informácie o útlaku, lobovali za sankcie voči režimu apartheidu a podporovali oslobodzovacie hnutia. Organizácia Spojených národov a ďalšie medzinárodné inštitúcie poskytovali diplomatickú a humanitárnu podporu, čím pomáhali posilniť hlas afrických žien na globálnej scéne. Vďaka tejto solidarite sa ich boj stal súčasťou širšieho globálneho hnutia za spravodlivosť a ľudské práva.

Prečo je dôležitá táto solidarita?

Morálna a symbolická podpora

Solidarita poskytovala ženám v Juhoafrickej republike a Namíbii zásadnú morálnu podporu. V ťažkých časoch útlaku im dalo vedomie, že nie sú osamotené a že ich boj má globálny význam. Vďaka tomu sa ich príbeh stal symbolom pre odvážnych a utláčaných ľudí po celom svete a inšpiroval iné hnutia, aby bojovali za svoju slobodu a spravodlivosť.

Praktický a politický vplyv

Medzinárodná solidarita nebola len symbolická, ale mala aj reálny dopad. Medzinárodné ženské organizácie a vlády lobovali za sankcie proti režimu apartheidu, čím vyvíjali tlak na zmenu. Poskytovali tiež finančnú a materiálnu pomoc organizáciám na mieste, ktoré sa venovali zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a právnej pomoci pre obete apartheidu. Tieto akcie pomohli oslabiť systém a podporiť prechod k demokracii.

Trvalý odkaz a inšpirácia

Odkaz tejto solidarity pretrváva dodnes. Ukázala, že lokálne boje za práva môžu mať globálnu podporu. Tieto hnutia sa stali vzorom pre moderné hnutia za ľudské práva a rovnosť, ktoré čelia iným formám nespravodlivosti. Pomohla tiež sformulovať niektoré z najprogresívnejších ustanovení o rodovej rovnosti v ústavách post-apartheidovej Juhoafrickej republiky a Namíbie.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Vzdelávajte sa: Prečítajte si o histórii boja žien proti apartheidu v Južnej Afrike a úlohe žien v boji za nezávislosť Namíbie. Vedomosti sú prvým krokom k skutočnej solidarite.

Šírte povedomie: Zdieľajte informácie, príbehy a fakty o tomto dni na sociálnych sieťach. Môžete použiť hashtagy ako #WomensDaySouthAfrica alebo #WomensSolidarity.

Podporte organizácie: Darujte finančné prostriedky alebo svoj čas organizáciám, ktoré sa zameriavajú na posilnenie postavenia žien v Juhoafrickej republike a Namíbii.

Reflektujte: Zamyslite sa nad významom solidarity a nad tým, ako môžete podporovať boj za rovnosť a spravodlivosť vo svojom vlastnom okolí, ako aj na celom svete.