Medzinárodný deň spomienky na obchod s otrokmi a jeho zrušenie 

 Obchod s ľuďmi patrí k najtemnejším a najrozsiahlejším kapitolám ľudskej histórie, ktorá po stáročia deformovala celú globálnu ekonomiku, kultúru aj medziľudské vzťahy. Milióny mužov, žien a detí boli vytrhnuté zo svojich domovov, obraté o základnú ľudskú dôstojnosť a premenené na obyčajný tovar pre hospodársky zisk iných. Zrušenie tohto krutého systému však nebolo otázkou jedného dňa – bol to dlhý, krvavý a nekompromisný zápas, v ktorom sa stretli neľudské finančné záujmy s postupne sa prebúdzajúcim morálnym svedomím ľudstva.

 Kto prišiel s týmto dňom?

 Medzinárodný deň spomienky na obchod s otrokmi a jeho zrušenie vyhlásila v roku 1997 Generálna konferencia UNESCO na podnet Haiti a ďalších štátov, aby sa 23. august stal trvalým pamätným dňom na počesť historického povstania z noci z 22. na 23. augusta 1791 na ostrove Santo Domingo (dnešné Haiti), pričom hlavným cieľom jeho zriadenia bolo nielen vzdať úctu obetiam a bojovníkom za slobodu pod vedením Toussainta L'Ouverturea, ale aj podnietiť kolektívnu pamäť, vzdelávanie a hlbšie zamyslenie sa nad príčinami, dôsledkami a tragickými lekciami transatlantického obchodu s ľuďmi.

Čo je obchod s otrokmi?

 Otrokárstvo je systém založený na využívaní práce otrokov, teda extrémne lacnej až bezplatnej pracovnej sily. Človek žijúci v otroctve je úplne zbavený svojej slobody a je predmetom vlastníctva inej osoby, skupiny alebo štátu. Majiteľ má nad ním neobmedzenú kontrolu, určuje jeho životné podmienky, druh práce a môže ho kedykoľvek predať, darovať alebo fyzicky trestať bez právnych následkov.
 Podstatou obchodu s otrokmi je zisk z vykorisťovania. Človek je násilne prinútený k práci v poľnohospodárstve, ťažkom priemysle, stavebníctve či v domácnostiach bez možnosti akéhokoľvek rozhodovania o svojom osude. Tento obchod zásadne popiera základné ľudské práva, dôstojnosť a osobnú slobodu, pričom z obetí robí nástroje na vytváranie bohatstva pre ich vlastníkov.

História

 Kolonizácia Ameriky Európanmi vyžadovala masívnu lacnú pracovnú silu. Po zotročení domorodých kmeňov, ktoré rýchlo vymierali, sa začali dovážať milióny otrokov z Afriky. Obchod najviac rozkvital v 18. storočí, kedy sa paralelne vyvíjala aj rasistická ideológia tvrdiaca, že čierni otroci nemajú dušu.
 V roku 1948 Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN definitívne zakazuje otroctvo vo všetkých formách. Napriek tomu dnes existuje tzv. moderné otroctvo (ľudské obchodovanie, nútené práce, dlhové otroctvo či nelegálne sobáše), ktoré podľa odhadov zasahuje vyše 50 miliónov ľudí po celom svete.

Prečo je zrušenie otroctva dôležité?

• Uznanie základných ľudských práv: Zrušenie otroctva ukotvilo myšlienku, že každý človek má od narodenia právo na slobodu, osobnú nedotknuteľnosť a ľudskú dôstojnosť, bez ohľadu na rasu, pôvod či status.

• Koniec legalizovaného neľudského zaobchádzania: Oficiálne sa ukončilo systémové týranie, kupovanie a predaj ľudí ako majetku, rozdeľovanie rodín a odopieranie akýchkoľvek práv celým generáciám.
• Položenie základov pre rovnoprávnosť: Otvorila sa cesta k postupnému zrovnoprávneniu rasových a etnických menšín, rozvoju občianskych práv a hnutiam za spravodlivosť v spoločnosti.
• Hospodársky posun k spravodlivému odmeňovaniu: Ekonomika založená na neplatenej, nútenej práci sa začala meniť na systém platených miezd a trhu práce, čo postupne podporilo ľudské práva aj technologický pokrok.
• Prevencia modernej hrozby: Pripomínanie si historického zrušenia otroctva je kľúčové pre boj proti jeho moderným formám, ako sú ľudský obchod, nútená práca či detská práca.

Čo by sme mali tento deň robiť?