Medzinárodný deň stromov

 Majestátne, tiché a fascinujúce. Stromy spájajú hlboké korene usadené v zemi s korunamami, ktoré sa dotýkajú oblohy. Sú živými pamätníkmi, ktoré prežívajú generácie, menia sa spolu s ročnými obdobiami a vnášajú do našich životov pokoj a prirodzenú krásu.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Medzinárodný deň stromov sa na Slovensku a v Česku oslavuje každoročne 20. októbra. Hoci táto tradícia vznikla už v roku 1872 v USA vďaka novinárovi J. Sterlingovi Mortonovi, u nás sa ustálil jesenný termín. Nápad spopularizovať oslavu Dňa stromov v dnešnej Českej republike patrí bývalému riaditeľovi botanickej záhrady Karlovej univerzity Václavu Twigovi a záhradníkovi Martinovi Patřičnému. Spoločne sa pokúsili zorganizovať prvé podujatie Dňa stromov. Za vhodný dátum si vybrali 20. október, pretože je to jeden z dní, kedy sú stromy najkrajšie v roku. Slovensko patrí s viac ako 41 % zalesnenosťou medzi najlesnatejšie krajiny Európy a tento deň pripomína nevyhnutnosť ochrany našich zelených pľúc, ktoré čistia vzduch, zadržiavajú vodu v krajine a chránia pôdu.
 Cieľom Dňa stromov je podnietiť verejnosť k uvedomeniu si ich nesmiernej ekologickej, estetickej aj hospodárskej hodnoty. Osláviť ho môže každý – či už zasadením nového stromčeka v záhrade či v komunitnom projekte, účasťou na čistení lesa, alebo jednoduchou prechádzkou v prírode a prejavením úcty k týmto nemým strážcom nášho životného prostredia.

Čo sú stromy?

 Z biologického hľadiska fungujú stromy ako obrovské prírodné továrne. Prostredníctvom procesu fotosyntézy pohlcujú zo vzduchu oxid uhličitý, slnečné svetlo a vodu z pôdy, pričom do ovzdušia uvoľňujú kyslík a vyrábajú organické látky potrebné pre svoj rast. Ich koreňový systém siaha hlboko do zeme, kde čerpá živiny, udržiava vlahu a stabilizuje pôdu pred eróziou.
 V prírode aj pre človeka majú stromy nenahraditeľný význam. Sú pľúcami planéty, regulujú miestnu aj globálnu klímu, poskytujú prirodzený tieň a domov pre tisíce druhov živočíchov, hmyzu a iných rastlín. Okrem toho nám poskytujú drevo ako stavebný materiál a palivo, ovocie či rôzne liečivé látky, pričom výrazne prispievajú k psychickej pohode a kráse prostredia, v ktorom žijeme.

História

 V období karbónu pokrývali Zem močaristé prapralesy tvorené obrovskými plavúňmi, presličkami a papradím, ktoré dosahovali výšku až 30 metrov. Tieto lesy pohlcovali obrovské množstvá oxidu uhličitého a uvoľňovali kyslík, čo viedlo k výskytu obrovského hmyzu. Keď stromy odumierali a padali do močiarov bez prístupu vzduchu, nerozkladali sa úplne – z ich pozostatkov za milióny rokov vznikli dnešné ložiská čierneho a hnedého uhlia.
 Keď sa podnebie na Zemi stalo suchším a chladnejším, spórotrusové stromy začali ustupovať. Vznikli prvé nahosemenné rastliny – ihličnany, cykasy a ginkgá (z ktorých druh Ginkgo biloba prežil bez väčších zmien až dodnes). Ihličnany sa vďaka svojim ihliciam, voskovému povrchu a semenám chráneným v šiškách dokázali lepšie prispôsobiť suchu a chladu a stali sa dominantnou vegetáciou v ére dinosaurov.
 V neskorej kriede sa objavila revolučná novinka – krytosemenné, teda kvitnúce a listnaté stromy (napríklad prastarí predchodcovia dubov). Listnaté stromy prišli s efektívnejšou fotosyntézou, schopnosťou zhadzovať lístie počas nepriaznivého obdobia a úzkou spoluprácou s hmyzom pri opeľovaní. Rýchlo ovládli úrodnejšie a teplejšie oblasti Zeme.
 Po skončení poslednej doby ľadovej sa lesy rozšírili do podoby, akú poznáme dnes. Pre vznik ľudskej civilizácie boli stromy kľúčové – poskytovali prvý materiál na obydlia, palivo na zakladanie ohňa, nástroje a neskôr aj papier. Dnes sú stromy najstaršími žijúcimi organizmami na Zemi (niektoré borovice v USA majú viac ako 4 800 rokov) a zostávajú hlavným pilierom pre udržanie stabilnej klímy na našej planéte.

Prečo sú stromy dôležité?

1. Ekologický a klimatický význam ("Pľúca Zeme")

• Produkcia kyslíka a čistenie vzduchu: Zelené stromy prostredníctvom fotosyntézy pohlcujú oxid uhličitý a uvoľňujú kyslík, ktorý potrebujeme na dýchanie. Okrem toho zachytávajú prach, smog a škodlivé látky z ovzdušia.

• Boj proti klimatickým zmenám: Stromy slúžia ako prirodzené zásobníky uhlíka – počas svojho života dokážu uskladniť obrovské množstvá CO2, čím spomaľujú globálne otepľovanie.

• Regulácia teploty: V mestách aj vo voľnej prírode poskytujú tieň a odparovaním vody ochladzujú svoje okolie (v mestských oblastiach dokážu znížiť teplotu až o niekoľko stupňov a brániť vzniku "tepelných ostrovov").

2. Ochrana vody a pôdy

• Zadržiavanie vlahy a ochrana pred povodňami: Koreňový systém stromov funguje ako prírodná špongia. Spomaľuje odtok dažďovej vody, pomáha jej vsakovať do pôdy a doplňuje zásoby podzemných vôd.

• Bránenie erózii: Korene spájajú a spevňujú pôdu, čím zabraňujú jej zosuvom, veternému či vodnému vyrovnávaniu a pôdnej erózii.

3. Biodiverzita a domov pre život

• Prirodzené útočisko: Stromy a lesy sú domovom pre viac ako 80 % suchozemských druhov živočíchov, vtákov, hmyzu, húb a iných rastlín. Poskytujú im úkryt, miesto na hniezdenie a potravu.

4. Hospodársky a praktický prínos

• Zdroje pre človeka: Poskytujú nám drevo ako obnoviteľný stavebný materiál, palivo, surovinu na výrobu papiera, ale aj ovocie, orechy, sirupy či liečivé látky využívané vo farmácii.

5. Psychologický a zdravotný význam

• Znižovanie stresu: Pobyt v prírode medzi stromami znižuje hladinu stresového hormónu (kortizolu), znižuje krvný tlak a zlepšuje náladu.

• Estetika a oddych: Stromy dotvárajú prirodzenú krásu krajiny aj mestských parkov, poskytujú priestor na relax, šport a regeneráciu ľudského organizmu.

Čo by sme mali tento deň robiť?