Medzinárodný deň študentstva

  17.november je Dňom boja za slobodu a demokraciu, no netreba zabudnúť, že je predovšetkým Medzinárodným dňom študentstva. Deň je oslavou študentov, ktorí sú považovaní za predpoklad rozvoja spoločnosti.

Kto prišiel s týmto dňom? 

 V tento deň si pripomíname udalosti z roku 1939, kedy študenti vyšli do ulíc Prahy, aby protestovali proti nacistickej okupácii. Bola to reakcia na zastrelenie študenta medicíny Jana Opletala. V roku 1989 študenti vyšli opäť do ulíc a demonštrovali proti socializmu. Tentokrát boli úspešní. 

Kto sú študenti?

 Študenti sú v najširšom zmysle slova všetci jednotlivci, ktorí sa aktívne venujú štúdiu, učeniu a získavaniu vedomostí pod vedením inštitúcie (školy, univerzity, kurzy) alebo samovzdelávaním. V bežnom slovenskom kontexte sa však termín "študent" najčastejšie používa na označenie:

• Študentov stredných škôl (Stredoškoláci): Osoby navštevujúce stredné odborné školy, gymnáziá, alebo iné stredné vzdelávacie inštitúcie po ukončení základnej školy.

• Študentov vysokých škôl (Vysokoškoláci): Osoby zapísané na univerzite alebo inej vysokej škole, ktoré absolvujú jeden z troch stupňov štúdia:

  • Bakalárske (Bc.)

  • Magisterské/Inžinierske (Mgr., Ing., MUDr., MVDr. atď.)

  • Doktorandské (PhD.)

 Ich hlavná činnosť je zameraná na formálne vzdelávanie, účasť na prednáškach, seminároch a samostatné štúdium. Študujú s cieľom získať špecifické vedomosti, zručnosti a nakoniec akademický titul alebo kvalifikáciu (napr. maturitné vysvedčenie, diplom). 
  Z právneho a sociálneho hľadiska majú študenti špeciálny štatút (napr. nárok na zľavy na dopravu, daňové úľavy pre rodičov, špecifické podmienky brigád).  Štatút študenta je dočasný; trvá len počas dĺžky študijného programu.
 V skratke, študenti sú ľudia vo vzdelávacom procese, ktorí investujú svoj čas a energiu do učenia, aby sa pripravili na svoje budúce povolanie a prispeli k spoločnosti.

História

 Prvé univerzity vznikali v Európe (napríklad Bologna a Paríž) ako spoločenstvá študentov a majstrov. Už v týchto dobách si študenti vybojovali veľký vplyv. Napríklad na Bolonskej univerzite (založenej v 11. storočí) mali študenti takú moc, že si sami najímali a prepúšťali profesorov, a dokonca určovali ich plat. Neboli len pasívni príjemcovia, ale organizovaná sila. Pretože študenti často cestovali z iných krajín, vybojovali si aj špeciálne právne privilégia, čo podčiarklo ich jedinečný status a čiastočnú nezávislosť od miestnej moci.
 S príchodom osvietenstva a vznikom moderných ideológií sa univerzity a študenti stali hlavným centrom politického kvasu. Študenti hrali kľúčovú úlohu vo francúzskej revolúcii a v európskych revolúciách v roku 1848, kde často tvorili predvoj protestujúcich a bojovali za liberálne a národné myšlienky. V 19. storočí boli študenti dôležití aj pri formovaní národného povedomia, najmä na Slovensku, kde sa vzdelanci stali hybnou silou národného obrodenia.
 V 20. storočí študenti priamo zasiahli do osudu národov, často s obrovským osobným rizikom. 17. novembra 1939 vyšli študenti do ulíc protestovať proti nacistickej okupácii, čo bola reakcia na zastrelenie študenta medicíny Jana Opletala. Nacisti vykonali brutálnu odvetu: deväť študentských vodcov bolo popravených, všetky české vysoké školy boli zavreté a viac ako 1200 študentov bolo deportovaných do koncentračných táborov. Táto udalosť sa stala symbolom odporu a viedla k vyhláseniu Medzinárodného dňa študentstva.
 Študentské hnutia v USA a Európe v 60. rokoch viedli masové protesty proti vojne vo Vietname a za občianske práva, ktoré mali zásadný vplyv na zmenu legislatívy a kultúry.
 17. novembra 1989 (Československo) študentská demonštrácia v Prahe, ktorá bola brutálne potlačená sa stala katalyzátorom Nežnej revolúcie. Masové protesty viedli k rýchlemu a pokojnému pádu komunistického režimu a transformácii na demokratický štát.
 Vďaka svojej nezávislosti, idealizmu a schopnosti rýchlej organizácie boli a zostávajú študenti jedným z najdôležitejších faktorov pri obrane demokracie a vyžadovaní spoločenskej zmeny.

Prečo je vplyv študentov dôležitý?

1. Katalyzátor spoločenských zmien a svedomie národa

• Ideál a nespokojnosť: Študenti sú často ideologicky motivovaní, menej zaťažení ekonomickými a rodinnými záväzkami ako starší ľudia, a preto sú ochotnejší riskovať a bojovať proti nespravodlivosti. Často slúžia ako svedomie národa, upozorňujú na problémy, ktoré establishment ignoruje (napr. 17. november 1989).

• Historická akcelerácia: Ako ukázala história (od Parížskej komúny po Nežnú revolúciu), študentské protesty a hnutia často slúžia ako iskra, ktorá urýchli masové zmeny alebo spustí pády režimov.

2. Centrum kritického myslenia a inovácií

• Vzdelané fórum: Univerzity sú centrami vzdelávania a kritickej diskusie. Študenti sú trénovaní v analytickom myslení, spochybňovaní status quo a hľadaní nových riešení. Ich vplyv zabezpečuje, že sa politická a spoločenská debata neuzatvára do dogiem.

• Prínos pre prax: Študenti prinášajú čerstvé pohľady do vedy, techniky, umenia a podnikania. Ich výskumy, startupy a inovácie sú kľúčové pre ekonomický a technologický pokrok krajiny.

3. Obrana slobody a demokracie

• Ochrana hodnôt: Študenti sú často prví, ktorí sa postavia proti útokom na akademickú slobodu, slobodu prejavu a demokraciu (čo bolo tragicky viditeľné v roku 1939 aj úspešne v roku 1989). Ich boj za právo na slobodné myslenie je bojom za slobodu celej spoločnosti.

• Formovanie budúcnosti: Dnešní študenti sú zajtrajší lídri, politici, učitelia a tvorcovia verejnej mienky. Hodnoty a postoje, ktoré formujú počas štúdia, určujú budúce smerovanie spoločnosti, od sociálnej spravodlivosti až po boj proti klimatickým zmenám.

Čo by sme mali v tento deň robiť?

• Pietne akty: Zúčastnite sa spomienkových ceremónií pri pamätníkoch obetí nacizmu a pri pamätníkoch Nežnej revolúcie (napríklad na námestiach alebo na mieste zásahu v Prahe a v Bratislave).

• Štúdium histórie: Venujte čas preštudovaniu udalostí z rokov 1939 a 1989. Pochopte, akú cenu stálo získanie akademickej slobody a demokracie.

• Zapálenie sviečky: Položte kvety alebo zapáľte sviečku na pamiatku popravených a prenasledovaných študentov a tých, ktorí bojovali za slobodu.

• Diskusie: Zorganizujte alebo zúčastnite sa diskusií o aktuálnom stave demokracie, slobody médií a občianskych práv. Zamyslite sa nad tým, či sú princípy roku 1989 stále dodržiavané.

• Akademická sloboda: Podporte iniciatívy, ktoré bránia nezávislosť univerzít a slobodu výskumu a prejavu.

• Občianska angažovanosť: Zvážte, ako sa môžete aktívne zapojiť do komunitného života (napr. dobrovoľníctvo, členstvo v študentských alebo neziskových organizáciách).

• Ocenenie pedagógov: Pripomeňte si a poďakujte učiteľom, profesorom a pedagógom za ich prácu pri formovaní budúcej generácie.

• Podpora rovesníkov: Podporte svojich spolužiakov a študentov, ktorí sa snažia presadiť dôležité zmeny alebo sa venujú náročným študijným cieľom.

• Uvedomenie si privilégií: Uvedomte si, že právo na slobodné štúdium a vyjadrovanie názorov bez strachu z prenasledovania je privilégium, ktoré nebolo vždy samozrejmé.