Medzinárodný deň tolerancie

 Tolerancia spočíva v uznaní všeobecných ľudských práv a základných slobôd iného človeka, v rešpektovaní bohatstva a rozmanitosti kultúr. Preto dnes tolerujme to, že je niekto iný a má iný názor.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Myšlienka Medzinárodného dňa tolerancie pochádza od organizácie UNESCO a následne tento deň vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN v roku 1996. Členské štáty UNESCO prijali Deklaráciu princípov tolerancie. Poslaním tohto dňa je zvýšiť povedomie spoločnosti o potrebe tolerancie a o nebezpečenstvách a negatívnych dôsledkoch intolerancie. Tolerancia spočíva v uznaní všeobecných ľudských práv a základných slobôd iného človeka, v rešpektovaní bohatstva a rozmanitosti kultúr.

Čo je tolerancia?

 Tolerancia je harmónia v rôznorodosti, je to vzájomné rešpektovanie, akceptácia a uznanie bohatej odlišnosti svetových kultúr, foriem prejavu a spôsobov života ľudí. Je pestovaná znalosťou, otvorenosťou, komunikáciou a slobodou myslenia, svedomia a viery. Tolerancia je byť samým sebou bez potreby vnucovania svojich názorov a pohľadov iným. Je to predovšetkým aktívny prístup vyplývajúci z pochopenia všeobecných ľudských práv a základných slobôd iných. Uplatňovanie tolerancie neznamená tolerovať sociálnu nespravodlivosť alebo vzdať sa svojho presvedčenia. Znamená to, že každý má mať slobodne svoje presvedčenie a akceptovať, že iní majú tiež to svoje.
 V spoločenskom a etickom zmysle je tolerancia základom pre mierové spolunažívanie a fungujúcu demokraciu.
 Kľúčové aspekty tolerancie:

• Rešpekt k odlišnosti: Tolerancia uznáva existenciu rozmanitosti a rôznorodosti – či už ide o náboženstvo, kultúru, politické názory, sexuálnu orientáciu, pôvod alebo životný štýl.

• Nejde o súhlas: Byť tolerantný neznamená, že musíte s názorom iného človeka súhlasiť alebo ho preberať za vlastný. Znamená to, že napriek nesúhlasu uznávate jeho právo na existenciu a vyjadrenie.

• Hranice tolerancie: Tolerancia nie je neobmedzená. V demokracii má jasné hranice tam, kde sa začína porušovanie ľudských práv, šírenie nenávisti, násilie alebo obmedzovanie práv iných. Tolerancia teda netoleruje neznášanlivosť, intoleranciu, extrémizmus a zločinnosť.

• Aktívna voľba: Tolerancia je aktívne rozhodnutie a etická voľba. Vyžaduje si trpezlivosť, otvorenú myseľ a úsilie pochopiť perspektívu druhého.

 Tolerancia je cnosť, ktorá nám umožňuje žiť v mieri s tými, ktorí sú iní ako my, a to bez toho, aby sme sa ich snažili zmeniť alebo potlačiť, pokiaľ ich konanie neohrozuje základné princípy slobody a bezpečnosti.

História

 V mnohých starovekých ríšach tolerancia nebola etickou cnosťou, ale skôr pragmatickým nástrojom správy. Ríše prijímali rôzne božstvá a kultúry, aby si zabezpečili mier a lojalitu podmanených národov. Jedným z prvých príkladov náboženskej tolerancie bol Kyrov valec, ktorý po dobytí Babylonu umožnil rôznym skupinám, vrátane Židov, uctievať svojich bohov a vrátiť sa do vlasti.
 Rím bol vo všeobecnosti tolerantný k náboženstvám, pokiaľ miestne kulty uznávali autoritu cisára. Problémy nastali až vtedy, keď sa kresťania odmietli podriadiť štátnemu kultu.
 V stredovekej Európe dominoval náboženský monolitizmus. Tolerancia bola v podstate neznáma a náboženská neznášanlivosť viedla k perzekúciám, križiackym výpravám a inkvizícii. Termín, ktorý sa prvý raz objavil v 15. storočí a chápal sa niekedy pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde náboženských dogiem alebo k prijímaniu kacírstva).
 Vznik protestantizmu v 16. storočí vyvolal v Európe storočie krutých náboženských vojen. Práve táto dlhotrvajúca vojna a masové krviprelievanie viedli k prvému kroku k politickej tolerancii.
 Skutočný koncept tolerancie sa začal formovať ako požiadavka na ukončenie náboženského konfliktu a zabezpečenie štátnej stability. Od 18. storočia, kedy sa rozšíril boj proti fanatizmu, sa termín tolerancia chápe ako duchovný postoj, ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých. Z mravného hľadiska však pojem tolerancie zostáva dvojznačný, pretože pri tolerancii môže ísť prosto o dôsledok skepticizmu, ktorý pripúšťa, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že neexistuje pravda alebo hodnota, ktorá by stála za to, aby sme ju náruživo obhajovali.
 Nantský edikt (Francúzsko, 1598) vydaný Henrichom IV., udelil hugenotom (francúzskym protestantom) značné práva v prevažne katolíckom kráľovstve. Bol to jeden z prvých moderných právnych dokumentov, ktorý uznal náboženskú pluralitu. (Edikt bol neskôr zrušený v roku 1685).
 John Locke (Anglicko, 17. storočie) bol filozof osvietenstva, ktorý publikoval List o tolerancii (A Letter Concerning Toleration). Argumentoval, že štát by mal zabezpečiť politickú slobodu, zatiaľ čo náboženská viera je vecou svedomia. Locke pomohol oddeliť náboženstvo od štátnej moci.
 Voltaire (Francúzsko, 18. storočie) bol jeden z najhlasnejších obhajcov tolerancie počas osvietenstva. Vo svojom Traktáte o tolerancii (Traité sur la tolérance) požadoval sekulárny a racionálny prístup k náboženským rozdielom, pričom slávne vyhlásil: "Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo to povedať."
 V 19. storočí sa tolerancia presunula z čisto náboženskej sféry do sociálnej a politickej. S rozvojom demokracie a občianskych práv sa začala zaoberať rasovými, triednymi a etnickými rozdielmi.
 John Stuart Mill (Anglicko, 19. storočie) vo svojom diele O slobode (On Liberty) argumentoval, že tolerancia a ochrana menšinových názorov sú kľúčové nielen pre jednotlivca, ale aj pre pokrok spoločnosti. Spoločnosť by nemala utláčať názory, aj keby sa zdali byť nesprávne.
  Hrôzy 20. storočia ukázali, aká nebezpečná môže byť krajná netolerancia a ideologický extrémizmus. Po roku 1945 bola tolerancia zakotvená ako globálny princíp.

• Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948): Uznala právo na slobodu myšlienky, svedomia a náboženstva a právo na slobodu názoru a prejavu – čo sú moderné základy tolerancie.

• UNESCO (1995): Vyhlásilo Medzinárodný deň tolerancie (16. november) s cieľom zdôrazniť jej význam v ére globalizácie, rastúceho extrémizmu a multikultúrnych spoločností. Moderný koncept tolerancie dnes zahŕňa rodovú rovnosť, práva LGBTQ+ komunity a prijatie rôznych životných štýlov.

 Tolerancia teda prešla cestu od pragmatickej zhovievavosti (starovek) cez politickú nutnosť (osvietenstvo) až po základný etický a právny imperatív (súčasnosť).

Prečo je tolerancia dôležitá?

1. Pre mierové spolunažívanie a sociálnu súdržnosť

• Znižuje konflikty: Tolerancia je nevyhnutná na to, aby sa spoločnosti s rôznymi etnickými, náboženskými a kultúrnymi skupinami nerozpadli na konfliktné frakcie. Umožňuje ľuďom žiť vedľa seba bez toho, aby museli súhlasiť, čím predchádza násiliu a nepokojom.

• Buduje dôveru: Ak ľudia vedia, že budú rešpektovaní, aj keď sa líšia, sú ochotnejší podieľať sa na spoločnom živote a politike, čo posilňuje sociálnu súdržnosť.

 2. Pre pokrok a otvorenú spoločnosť

• Podporuje slobodu prejavu: Tolerancia je priamym vyjadrením a ochranou slobody prejavu. Umožňuje ľuďom bez strachu vyjadrovať nepopulárne alebo menšinové názory, čo je nevyhnutné pre otvorenú a demokratickú diskusiu.

• Vedie k inováciám: Ak tolerujeme rôzne myšlienky a perspektívy (či už vedecké, umelecké alebo politické), spoločnosť sa stáva kreatívnejšou a schopnejšou riešiť komplexné problémy. Pokrok často pramení z myšlienok, ktoré sa na začiatku zdajú byť kontroverzné.

3. Pre dôstojnosť jednotlivca

• Rešpektuje ľudské práva: Tolerancia uznáva, že každý človek má právo na svoju identitu, vieru a životný štýl, pokiaľ neobmedzuje práva iných. Je teda neoddeliteľnou súčasťou rešpektovania ľudskej dôstojnosti.

• Umožňuje sebarealizáciu: V tolerantnom prostredí sa ľudia nemusia báť odsúdenia za to, kým sú, čo im umožňuje žiť autenticky a naplno rozvíjať svoj potenciál.

Čo by sme mali v tento deň robiť?

• Študujte históriu: Prečítajte si o historických príkladoch netolerancie (napr. Holokaust, rasizmus) a poučte sa z nich.
• Vymeňte si perspektívy: Vedome vyhľadávajte a počúvajte ľudí, ktorí majú odlišné názory, kultúrne pozadie alebo skúsenosti ako vy. Snažte sa pochopiť prečo myslia inak.
• Organizujte podujatia: V školách, knižniciach alebo komunitných centrách usporiadajte diskusie, premietania filmov alebo workshopy zamerané na kultúrnu rozmanitosť.
• Používajte sociálne médiá: Zdieľajte pozitívne a vzdelávacie posolstvá o tolerancii, rešpekte a ľudských právach.
• Postavte sa predsudkom: Ak ste svedkami neznášanlivého správania, verbálnych útokov alebo stereotypizácie, slušne, ale jasne sa proti tomu ohradiť (ak je to bezpečné).
• Prehodnoťte svoje médiá: Zamyslite sa nad tým, aké správy a názory konzumujete. Sú rôznorodé, alebo len potvrdzujú vaše existujúce presvedčenia?
• Podporte organizácie: Darujte alebo venujte čas organizáciám, ktoré sa venujú podpore medzikultúrneho dialógu, ľudským právam a boju proti diskriminácii.