Medzinárodný deň tuleňov

 V tento deň mnohé mestá, zoologické záhrady a akvária organizujú špeciálne programy, činnosti a demonštrácie s cieľom upozorniť na krutosť lovu tuleňov.

Kto prišiel s týmto dňom?

 V roku 1982 vyhlásil Kongres USA Medzinárodný deň tuleňov. Ich cieľom bolo upozorniť na krutosť lovu tuleňov a pomôcť zabrániť vyhynutiu tohto zvieraťa. Ročné zabitie tuleňov v Kanade je brutálne a zbytočné. Výsledkom rastúceho medzinárodného odporu je zákaz obchodu s výrobkami z tuleňov v mnohých krajinách.

Čo je tuleň?

 Tuleň je plutvonožec, ktorý patrí do čeľade tuleňovitých. Na rozdiel od svojich príbuzných, uškatcov, nemá viditeľné ušnice a jeho telo je dokonale prispôsobené životu vo vode. Má hydrodynamický tvar pripomínajúci torpédo a silnú vrstvu podkožného tuku, ktorá ho chráni pred mrazivými teplotami v oceánoch.
 Jeho pohyb je fascinujúci v oboch prostrediach, hoci vo vode je neporovnateľne obratnejší. Na súši sa tuleň nedokáže postaviť na zadné plutvy, preto sa pohybuje akýmsi "húsenicovitým" spôsobom – posúva sa pomocou sťahov brušného svalstva. Vo vode však vďaka silným zadným plutvám dokáže vyvinúť vysokú rýchlosť a potopiť sa do úctyhodných hĺbok pri hľadaní potravy, ktorú tvoria najmä ryby a hlavonožce.
 Tulene nájdeme predovšetkým v chladnejších moriach oboch pologulí, no niektoré druhy žijú aj v miernych pásmach alebo dokonca v sladkovodných jazerách (napríklad tuleň bajkalský). Sú to spoločenské zvieratá, ktoré sa často zhromažďujú v početných kolóniách na ľadových kryhách alebo plážach, kde odpočívajú a rodia mláďatá.

História

 História tuleňov je príbehom evolučnej adaptácie, kedy sa suchozemské cicavce rozhodli vrátiť späť do oceánov. Tento proces sa začal približne pred 50 až 35 miliónmi rokov v období eocénu a miocénu.
 Predkovia tuleňov boli mäsožravé cicavce, ktoré mali blízko k dnešným medveďom alebo kunovitým šelmám. Jedným z najznámejších prechodných článkov je fosília rodu Puijila darwini, čo bol štvornohý živočích s labami, ktoré už mali náznaky blán, no stále mu umožňovali efektívny pohyb po súši. Postupom miliónov rokov sa ich končatiny skracovali a menili na silné plutvy, zatiaľ čo telo nadobudlo hydrodynamický tvar.
 Evolúcia plutvonožcov sa rozdelila do troch hlavných línií: tulene, uškatce a mrože. Pravé tulene (čeľaď Phocidae), ktoré dnes poznáme, sa od svojich príbuzných oddelili tým, že sa najviac špecializovali na život pod vodou. Stratili schopnosť podsunúť zadné plutvy pod telo, čo ich síce na súši obmedzilo na "plazenie", ale vo vode z nich urobilo bezkonkurenčných plavcov.
 Z historického hľadiska mali tulene obrovský význam aj pre ľudstvo, najmä pre domorodé kultúry v arktických oblastiach, ako sú Inuiti. Po stáročia im poskytovali základné zdroje pre prežitie – mäso ako potravu, tuk na svietenie a teplo, a kožu na výrobu odevov či člnov. V 18. a 19. storočí však prišla éra komerčného lovu, ktorá mnohé druhy priviedla na pokraj vyhynutia, kým moderná ochranárska legislatíva v 20. storočí nepomohla ich stavy opäť stabilizovať.

Prečo sú tulene dôležité?

Ekologická rovnováha (Vrcholoví predátori)

 Tulene sú kľúčovými článkami v morskom potravinovom reťazci. Ako vrcholoví predátori pomáhajú regulovať populácie rýb a hlavonožcov. Tým, že lovia choré alebo slabšie jedince, prispievajú k celkovému zdraviu populácií koristi a zabraňujú premnoženiu určitých druhov, ktoré by inak mohli narušiť rovnováhu ekosystému. Zároveň sú sami dôležitým zdrojom potravy pre väčšie dravce, ako sú kosatky či ľadové medvede.

Indikátory zdravia oceánov

 Vedecká obec vníma tulene ako takzvané sentinelové druhy. To znamená, že podľa stavu ich populácie dokážeme včas rozpoznať zmeny v čistote a teplote morskej vody. Keďže tulene trávia veľa času na ľade aj vo vode a sú citlivé na znečistenie (hromadenie toxínov v tuku) alebo úbytok potravy, akýkoľvek pokles ich počtu je pre nás varovným signálom, že s daným oceánom niečo nie je v poriadku.

Živiny pre ekosystém

 Tulene sa kŕmia v hĺbkach, no trus vylučujú blízko hladiny alebo na pobreží. Týmto procesom, nazývaným "veľrybia pumpa" (ktorý robia aj tulene), vynášajú dôležité živiny z hlbín oceánu späť k hladine. Tieto živiny, najmä železo a dusík, fungujú ako hnojivo pre fytoplanktón, ktorý je základom života v mori a produkuje obrovské množstvo kyslíka pre nás všetkých.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Vzdelávajte sa a šírte osvetu: Prečítajte si o rôznych druhoch tuleňov a hrozbách, ktorým čelia (napr. strata prirodzeného prostredia kvôli topeniu ľadovcov). Zdieľajte zaujímavé fakty alebo dokumentárne filmy so svojimi priateľmi a rodinou.

• Podporte ochranárske organizácie: Zvážte malý finančný príspevok pre organizácie ako Ocean Conservancy, WWF alebo iné záchranné stanice, ktoré sa starajú o zranené tulene a čistia oceány od plastov.
• Znížte spotrebu plastov: Plasty v oceánoch sú pre tulene smrteľné – môžu sa do nich zamotať alebo si ich pomýliť s potravou. Používanie znovupoužiteľných tašiek a fliaš je priamym spôsobom, ako im pomôcť.
• Nakupujte udržateľné morské plody: Ak jete ryby, vyberajte si tie s certifikátom udržateľného rybolovu (napr. MSC). Nadmerný priemyselný lov totiž pripravuje tulene o ich prirodzenú potravu.
• Rešpektujte ich priestor: Ak budete mať niekedy to šťastie a uvidíte tuleňa vo voľnej prírode, udržiavajte bezpečnú vzdialenosť (aspoň 50 metrov). Tulene potrebujú na súši odpočívať a vyrušovanie ich zbytočne stresuje a oberá o drahocennú energiu.
• Využite silu sociálnych sietí: Zverejnite príspevok s fotografiou tuleňa a pridajte hashtagy ako #InternationalDayOfTheSeal alebo #DenTulenov, aby ste upozornili na dôležitosť ochrany morských ekosystémov.