Medzinárodný deň žraloka veľrybieho

05.07.2024

Predstavte si tvora s dĺžkou autobusovej linky a hmotnosťou dospelého slona, ktorý sa s neobyčajnou eleganciou kĺže koralovými vodami tropických oceánov. Žralok veľrybí nie je len absolútnym rekordérom a najväčšou rybou na našej planéte, ale aj jedným z najfascinujúcejších záhad morských hlbín. Nenechajte sa však zmýliť jeho obrovskými rozmermi ani naháňajúcim názvom – tento majestátny obor s unikátnou mozaikou hviezdnych škvŕn na chrbte je dokonalým stelesnením pokoja.

Kto prišiel s týmto dňom?

Medzinárodný deň žraloka veľrybieho (International Whale Shark Day) vznikol v roku 2008 počas Medzinárodnej konferencie o žralokoch veľrybích v Mexiku, kde sa 40 krajín sveta dohodlo na vyhlásení 30. augusta za deň venovaný tomuto ohrozenému morskému obrovi. Cieľom iniciatívy bolo zvýšiť povedomie verejnosti o kritickom úbytku ich populácie v dôsledku nelegálneho lovu, komerčného rybolovu a znečistenia oceánov, ako aj podporiť ochranu ich prirodzeného prostredia. Tento významný sviatok môžete stráviť napríklad tak, že si odpustíte žraločie mäso z vášho jedálnička a naštudujete si zaujímavé informácie o tomto mierumilovnom tvorovi.

Čo je žralok veľrybí?

Ak čakáte žraloka, ktorý stvárnil hlavného hrdinu vo filme "Čeľuste", tak čakáte márne. Táto gigantická ryba, ktorá môže dorásť až do veľkosti 14m, má zuby len o veľkosti 6mm a živí sa planktónom a drobnými rybami. Od bežných žralokov sa líši aj špecifickým sfarbením, ktoré je u každého jedinečné ako otlačok prsta.

Napriek svojmu hrozivému výzoru je pre človeka celkom neškodný. Zvyčajne pláva pomaly blízko pod hladinou, pričom zbiera potravu. Pozorovali ho však aj vo zvislej polohe, keď do veľkých úst naberal potravu ako do obrovského vedra. V oblastiach, kde je množstvo planktónu, niekedy vytvára veľké zoskupenia, inak však žije samotársky.
O rozmnožovaní a migráciách žraloka veľrybieho po tropických oceánoch sa toho veľa nevie. Žralok veľrybí je v súčasnosti najväčším plutvovcom na svete. Na modrozelenom tele má bledé škvrny a výrazné pozdĺžne hrebene. Žralok veľrybí získava potravu nasávaním. Niekedy zdvihne hlavu nad hladinu a potom sa s otvorenými ústami rýchlo ponorí. Do úst sa mu začne prudko naberať voda, pričom prúd so sebou strháva planktón, ryby či klamári, ktoré sa zachytávajú na žiabrach. Takýmto spôsobom si dokáže zabezpečiť veľké množstvo potravy.

História

Predkovia žraloka veľrybieho sa oddelili od ostatných kobercových žralokov (rad Orectolobiformes) v období paleocénu až eocénu. Zatiaľ čo väčšina žralokov si zachovala ostré zuby na lov veľkej koristi, línia žraloka veľrybieho sa prispôsobila obrovskému rozmachu planktónu v oceánoch a vyvinula si unikátny systém filtrovania vody.

Fosílne nálezy zubov (ktoré sú u žralokov najčastejšou skamenelinou) potvrdzujú, že priami predkovia dnešného druhu Rhincodon typus plávali v oceánoch už v období oligocénu a miocénu. Počas miliónov rokov sa ich stavba tela a filtračný aparát takmer nezmenili.

Pre západnú vedu žraloka veľrybieho prvýkrát opísal britský prírodovedec Andrew Smith v juhoafrickej zátoke Table Bay. Odchytený jedinec meral približne 4,6 metra a jeho koža bola neskôr vypreparovaná a vystavená v múzeu v Kapskom Meste.
Andrew Smith publikoval podrobnejšiu štúdiu, v ktorej oficiálne stanovil pomenovanie Rhincodon typus (z gréckeho rhine = pilník/nos a odon = zub, čo odkazuje na jeho tisíce drobných, nepoužívaných zubov).
Počas 19. a 20. storočia bol žralok veľrybí považovaný za mimoriadnu vzácnosť a námorníci o ňom šírili legendy. V niektorých ázijských krajinách (napr. na Taiwane a Filipínach) bol však v druhej polovici 20. storočia intenzívne lovený pre mäso a plutvy. Až na konci 20. storočia začal systematický výskum pomocou satelitných značiek a fotoidentifikácie.
V roku 2016 Medzinárodný únia na ochranu prírody (IUCN) preradila žraloka veľrybieho do kategórie ohrozený druh kvôli poklesu populácie v Indo-Pacifiku o viac ako 50 %. Dnes je lov v väčšine krajín prísne zakázaný a namiesto rybolovu sa rozvinul šetrný ekoturizmus (pozorovanie a plávanie so žralokmi).

Prečo sú žraloky veľrybie dôležité?

Regulácia populácie planktónu a kvality vody: Ako filtračné obry spotrebujú denne obrovské množstvá planktónu, krilu a malých rýb. Tým udržiavajú rovnováhu v nižších poschodiach potravinového reťazca a zabraňujú premnoženiu planktónových rias, ktoré by inak mohlo vyčerpať kyslík vo vode.

Indikátor zdravia oceánov: Keďže sú citlivé na zmeny teploty vody, znečistenie a úbytok potravy, vedci ich považujú za takzvaný "dáždnikový druh" (umbrella species). Ich prítomnosť a zdravie priamo odzrkadľujú celkový stav a čistotu morského ekosystému.

Transport živín medzi hlbokou a plytkou vodou: Žraloky veľrybie sa často potápajú do hĺbok presahujúcich 1 000 metrov a následne sa vracajú k teplému povrchu. Týmto pohybom pomáhajú premiešavať živiny medzi rôznymi vrstvami oceánu.

Podpora lokálnej ekonomiky prostredníctvom ekoturizmu: Na miestach ako Filipíny, Maldivy či Mexiko prináša šetrné pozorovanie žralokov veľrybích príjmy miestnym komunitám. Zodpovedný turizmus tak motivuje vlády a obyvateľov chrániť morské prostredie namiesto komerčného rybolovu.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Vylúčte žraločie mäso a produkty z jedálnička: Vzdajte sa konzumácie žraločieho mäsa či polievok zo žraločích plutiev a podporujte udržateľný rybolov.

Vzdelávajte sa a šírte osvetu: Prečítajte si článok alebo si pozrite dokumentárny film o žralokovi veľrybom a podeľte sa o zaujímavé fakty s priateľmi alebo na sociálnych sieťach.

Znížte spotrebu jednorazových plastov: Plastový odpad v oceánoch je pre tieto filtračné žraloky smrteľnou hrozbou, preto obmedzte používanie plastov na jedno použitie.

Podporte ochranárske organizácie: Prispejte finančne alebo zdieľaním osvety organizáciám, ktoré sa venujú výskumu a ochrane morských ekosystémov (napr. Marine Megafauna Foundation alebo WWF).

Podporujte iba zodpovedný ekoturizmus: Ak sa chystáte cestovať a plávať so žralokmi veľrybími, vyberajte si výhradne certifikovaných sprievodcov, ktorí dodržiavajú prísne pravidlá bez dotýkania sa a vyrušovania zvierat.

Zapojte sa do občianskej vedy (Citizen Science): Ak máte vlastné fotografie žraloka veľrybieho z dovolenky, nahrajte ich do globálnej databázy Wildbook for Whale Sharks, ktorá pomáha vedcom mapovať ich populáciu pomocou vzoru škvŕn.