Mesiac kŕmenia vtákov

12.10.2023

  Zima je dlhá, a ešte stále nekončí. Mráz, sneh, námraza a niekedy aj ľadová pokrývka u nás zabijú každú zimu tisíce vtáčikov. Kŕmidlá im môžu veľakrát zachrániť život. Treba si samozrejme ale dávať pozor čím operencov prikrmujeme. Napríklad kryštál soli na rožku je pre vtáčika veľkosti stehlíka smrteľnou dávkou.

Kto prišiel s týmto mesiacom?

 Tento mesiac založil John Porter 23. februára 1994, a odvtedy je každý rok tento mesiac venovaný kŕmeniu vtákov. Cieľom je aj vzdelávať verejnosť o tom ako sa správne starať o voľne žijúce vtáky (krmivo, voda, prístrešok) a povzbudzovať ich aby sa venovali ich pozorovaniu. Táto pomoc prináša prospech životnému prostrediu tým, že dopĺňa prirodzenú výživu divokých vtákov (semená burín a hmyz), okrem iného je to aj zábava a relax.

Čím by sme mali kŕmiť vtáky?

 Prikrmovanie voľne žijúceho vtáctva v zimných mesiacoch je skvelý spôsob, ako im pomôcť prekonať nedostatok prirodzenej potravy. Najdôležitejšou zásadou je vyberať krmivo v jeho prirodzenej podobe, teda bez soli, korenia, cukru či tepelnej úpravy s pridaným tukom. Ideálnym základom pre väčšinu drobných spevavcov sú olejnaté semená, ktoré im dodajú potrebnú energiu na zahriatie počas mrazivých nocí.

 Vhodným krmivom je napr. pohánka, varená zelenina, obilniny, ovsené vločky, hrach, kukurica, slnečnicové semiačka, šípky a jablko. Slnečnica je univerzálnou voľbou pre sýkorky či brhlíky, zatiaľ čo jablká a šípky ocenia najmä drozdy a čvíkoty.
 Naopak, vtákom nikdy nepodávajte zvyšky ľudských jedál, údeniny, cestoviny či solené orechy. Soli obsiahnuté v našej potrave sú pre drobné vtáky toxické a môžu im spôsobiť vážne tráviace problémy až smrť. Rovnako sa vyhýbajte sladeným cereáliám alebo čerstvému, ešte teplému kysnutému pečivu. Nezabúdajte ani na čistotu kŕmidla – pravidelným odstraňovaním trusu a zvyškov starého krmiva predchádzate šíreniu chorôb medzi vtáčími návštevníkmi.

História

 Prvé zmienky o prikrmovaní nájdeme už v starovekých kultúrach, kde malo často duchovný význam. V Indii sa po stáročia praktizuje tradícia sypania zŕn vtákom ako prejav karmy a úcty k životu. V Európe sa zase traduje, že svätý František z Assisi v 13. storočí nabádal farmárov, aby počas Vianoc rozhadzovali zrno, aby aj "vtáčí bratia a sestry" mali hojnosť. V Škandinávii je dodnes živá tradícia "Julenek" – vykladanie nevymláteného snopu ovsa pre vtáky počas zimného slnovratu.

 V 18. a 19. storočí sa kŕmenie začalo objavovať v kontexte ochrany poľnohospodárstva. Ľudia si uvedomili, že ak udržia vtáky (najmä spevavce) na svojich pozemkoch aj v zime, v lete sa im odmenia prirodzenou likvidáciou škodlivého hmyzu. Prvé priemyselne vyrábané kŕmidlá sa však začali objavovať až koncom 19. storočia v Británii a USA, čo súviselo s rozvojom ornitológie a rastúcim záujmom o pozorovanie prírody ako o voľnočasovú aktivitu.
 Zlom nastal po druhej svetovej vojne s rozvojom predmestí a záhrad. Kŕmenie vtákov sa stalo symbolom spojenia s divočinou priamo z pohodlia domova. V 60. rokoch 20. storočia sa objavili prvé komerčné zmesi slnečnicových semien a dnes ide o obrovský priemysel. Moderný prístup už nie je len o prežití vtákov, ale aj o psychologickom prínose pre človeka – pozorovanie vtákov na kŕmidle dokázateľne znižuje stres a úzkosť.

Prečo je kŕmenie vtákov dôležité?

1. Prežitie kritických mrazov

 Počas krátkych zimných dní majú vtáky obmedzený čas na hľadanie potravy. Malé spevavce, ako napríklad sýkorky, musia počas dňa skonzumovať množstvo potravy rovnajúce sa takmer polovici ich telesnej váhy, aby si vytvorili tukové zásoby na noc. Bez nich by nedokázali udržať svoju telesnú teplotu a do rána by zamrzli.

2. Kompenzácia straty prirodzeného prostredia

 Moderná krajina sa mení – ubúdajú kroviny so šípkami, staré sady s jablkami a divoké lúky s bodliakmi. Mestá a intenzívne poľnohospodárstvo oberajú vtáky o ich prirodzenú "špajzu". Kŕmidlá tak slúžia ako dôležitý doplnkový zdroj v prostredí, kde by inak prirodzenú potravu hľadali len veľmi ťažko.

3. Energetická pomoc pred hniezdením

 Dobrá kondícia v zime priamo ovplyvňuje úspešnosť hniezdenia na jar. Vtáky, ktoré majú prístup k stabilnému zdroju potravy, začínajú hniezdiť skôr a ich mláďatá bývajú silnejšie. Tým, že im pomôžeme v zime, nepriamo podporujeme rast ich populácie v ďalšom roku.

4. Udržiavanie biologickej rovnováhy

 Vtáky sú prirodzenými "strážcami" našich záhrad. Ak si sýkorky či brhlíky zvyknú na vašu záhradu vďaka kŕmidlu, zostanú v nej aj počas sezóny. Vtedy sa vám odmenia tým, že posbierajú tisíce kusov hmyzu, húseníc a vošiek, čím chránia vaše rastliny bez potreby chemických postrekov.

5. Vzdelávanie a duševné zdravie

 Kŕmenie vtákov je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako u detí budovať vzťah k prírode a učiť ich zodpovednosti. Pre dospelých je pozorovanie vtáčieho ruchu na kŕmidle formou relaxácie (tzv. "bird therapy"), ktorá preukázateľne znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu.

Čo by sme mali tento mesiac robiť?

  • Pravidelne dopĺňajte zásoby: V mrazivom počasí je dôležitá kontinuita. Vtáky si na vaše kŕmidlo zvyknú a počítajú s ním ako s istým zdrojom energie. Ak krmivo dôjde počas najväčších mrazov, môžu zbytočne stratiť drahocennú energiu na let k prázdnemu kŕmidlu.

  • Dbajte na čistotu a hygienu: Aspoň raz týždenne odstráňte z kŕmidla trus a zvyšky starých, navlhnutých semien. Plesnivé krmivo je pre vtáky nebezpečné a špinavé prostredie môže šíriť vtáčie choroby (napr. trichomonózu).
  • Podávajte rozmanitú stravu: Každý druh preferuje niečo iné. Do kŕmidla dajte slnečnicu pre sýkorky, na zem (alebo nízku plošinu) rozhádžte jablká a ovsené vločky pre drozdy a na stromy zaveste lojové gule (ideálne bez plastových sieťok, ktoré sú neekologické a nebezpečné).
  • Nezabúdajte na vodu: Aj v zime vtáky potrebujú piť a udržiavať si perie čisté kvôli termoregulácii. Ak mrzne, dávajte im do plytkej misky vlažnú vodu a pravidelne ju vymieňajte, keď zamrzne. Do vody nikdy nedávajte soľ ani cukor!
  • Zabezpečte ochranu pred predátormi: Kŕmidlo umiestnite na prehľadné miesto, aspoň 2 metre od hustých kríkov, kde by sa mohla schovať mačka, ale zároveň dostatočne blízko k stromu, kam sa vtáky môžu rýchlo schovať pred dravým jastrabom.
  • Sledujte a sčítajte: Február je ideálny čas na pozorovanie. Skúste si zapísať, aké druhy k vám chodia. Pomôže vám to lepšie spoznať miestnu faunu a zároveň si pri tom skvele oddýchnete.